V Charkovskom národnom akademickom divadle opery a baletu N. V. Lysenka /založený v r. 1925/ „zlepšili“ veľkolepú operu svetoznámeho ruského skladateľa Petra Čajkovského „Mazepa“. Túto operu geniálny skladateľ napísal na základe poémy takisto svetoznámeho ruského básnika Alexandra Puškina „Poltava“. Opera má 3 dejstva, 6 scén, libreto napísal Victor Burenin. Premiéru mala 15. februára 1884 vo Veľkom /Boľšom/ divadle v Moskve.

Ukrajinskí umelci – patrioti operu pozmenili tak, že ju prispôsobili súčasným postojom a hodnotám majdanu. Keďže Puškin a Čajkovský historicky presne opísali postavu hlavného hrdinu opery – ukrajinského hetmana Ivana Mazepu, zradcu cára a svojej vlasti a krvilačného vraha, ukrajinskí „zlepšovatelia“ poriadne pozmenili dej opery. Preložili ju do ukrajinčiny, vyhodili niektoré epizódy, kde Mazepa a jeho spojenec Orlík sú prezentovaní ako zradcovia. Za týmto účelom vlastne vyhodili celé tretie dejstvo opery…

„Zlepšovateľom“ sa podarilo prerobiť operu tak, že zo zradcu a vraha Mazepu sa stal národný ukrajinský hrdina, ktorému veľmi záleží na svojej vlasti. No a čerešničkou na torte je to, že „zlepšovatelia“ do úvodu a záveru opery Petra Čajkovského zaradili… obľúbenú pieseň „ukrajinského hrdinu“ Stepana Banderu „Чорна рілля ізорана“ /“Čierna rola rozoraná“/. Svetoví hudobní experti nemajú poznatky, či Peter Čajkovský počul niekedy túto pieseň, ale  ukrajinskí „zlepšovatelia“ mu do opery túto pieseň zaradili – pre väčšiu slávu až dvakrát…

V tejto súvislosti mimoriadne zaujímavý rozhovor zverejnil ukrajinský denník Gazeta.ua. Ukrajinskí novinári sa rozprávali s domácou hudobnou kritičkou Ľubovou Morozovovou. Je dosť známa svojimi patriotickými postojmi a aktivitami. Pritom však v rozhovore priznala, že niektoré momenty v „obnovenej“ opere Petra Čajkovského, jemne povedané, nesedia.

„Navštívila som Charkov, kde pripravili novú verziu opery Petra Čajkovského „Mazepa“. Teraz oslavujeme 330. výročie, kedy sa Ivan Mazepa stal hetmanom. V dedine Kolomak Charkovskej oblasti mu pri tejto príležitosti urobili pomník a tam sa na otvorenom pódiu konala premiéra obnovenej opery,“ porozprávala.

Potom prezradila, že charkovskí umelci nedostatočne „vylepšili“ Čajkovského operu a bolo by treba urobiť ešte viac: „Ale táto opera je napísaná na Puškinovú poému, kde je Mazepa prezentovaný, ako zradca a klamár. Bolo potrebné objednať u súčasného skladateľa novú partitúru, mohli by sme mu dať rok alebo poldruha roka, aby to prerobil a prispôsobil hudbu tak, aby bola v súlade sú súčasným pohľadom na samotného hetmana a tie udalosti. Potrebné bolo vytvoriť nového hrdinu – vášnivého, charizmatického, ktorý by zaujal súčasného diváka,“ podčiarkla kritička.

Skritizovala „nových autorov“ opery za to, že si zvolili ľahšiu cestu a poriadne nepopracovali nad novým variantom opery: „Tradične si zvoli ľahkú cestu. Zo starej partitúry jednoducho vyhodili tretie dejstvo a Puškinov text preložili z ruštiny do ukrajinčiny. Vo svete opery už dávno neprekladajú. Ukrajinský jazyk nie je prispôsobený k tej melodike. Napríklad, je v tom také špecifiká, že na vysokých notách treba spievať otvorené samohlásky. A preto sa nedá rozobrať, o čom vlastne spievajú,“ posťažovala sa Ľubov Morozovová.

„Okrem toho v úvode a na konci vstavili obľúbenú pieseň Stepana Banderu „Чорна рілля ізорана“. Načo je tam? Čo spoločné má Bandera s Mazepom? A tá hlúpa scéna na konci! V pozadí popravujú Kočubeja a vpredu stoji jeho dcéra, usmieva sa a spieva modlitbu a v pozadí, na platne premietajú fotografie bojovníkov „Nebeskej stovky“ a vojakov Protiteroristicekj operácie… Táto opera mala vyvolať prílev patriotických citov, ale zapríčinila práve opačný efekt. Táto opera sa premenila na akýsi „bratský masový hrob“. Prečo u nás aj dodnes robia podobné veci?“ čudovala sa patrioticky naladená hudobná kritička.

Našim čitateľom /aby ich náhodou nepoplietli ukrajinskí „zlepšovatelia“/ pripomenieme, že Čajkovského opera rozpráva o udalostiach začiatku XVIII. storočia. Prestarnutý ukrajinský hetman Ivan Mazepa /1639 – 1709/ požiadal generálneho pisára a generálneho sudcu Zaporožského vojska Vasilija Kočubeja /1640 – 1708/ o ruku jeho mladej dcéry Márie. Verný ruskému cárovi Petrovi I. Kočubej neznáša zradcu Mazepu, vie o jeho tajných rokovaniach so švédskym kráľom Karlom XII. a poľským kráľom a odmieta dať Mazepovi svoju dcéru. Upozorňuje Petra I. na zradu Mazepu. Peter I. však verí klamstvám Mazepu a dokonca mu vydáva Kočubeja a jeho spojencov, ktorí utiekli k Petrovi I. do Petrohradu. Mazepa brutálne týra Kočubeja a jeho kamarátov a 25. júla 1708 dal ich popraviť.

Mazepa však iba o rok prežil ľudí, ktorých zradil a umučil k smrti. Po slávnej Poltavskej bitke, keď ruský cár Peter I rozdrvil vojská švédskeho kráľa Karla XII. a jeho spojencov, jedným z ktorých bol aj Mazepa, ukrajinský hetman utiekol do Tureckej ríše a 22. septembra 1709 zomrel v meste Bendery, ktoré sa v súčasnosti nachádza na území Podnesterskej Moldavskej republiky.

Na Slovensku sa tiež môžeme tešiť na ukrajinské zlepšováky? Napríklad sa možno dočkáme, keď prerobia a „zlepšia“ jednu zo štyroch opier Eugena Suchoňa. Čo by ste povedali na novú verziu, napríklad, Krútňavy alebo Svätopluka?

Eugen Rusnák