Môj profil 
Predplatné
Pravdaže, Slovák Kiska môže Američana Busha ešte predstihnúť, veď sedí v Grasalkovičovom paláci na miestodržiteľskom stolci nepomerne kratšie ako povestný Američan v Bielom dome. Aj hlúposť, aby sa vyfarbila v plnej nahote, potrebuje nejaký čas a náš pán prezident ho iste využije po svojom.
Ale poďme k našej téme a načrime do vyjadrení našej hlavy štátu aspoň za posledné dva mesiace. Andrej Kiska na nedávnom 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyslovil niečo, z čoho musia bolieť uši každého rozmýšľajúceho človeka. Povedal: „Ľudia bojujú v menšom počte vojen, páchajú menej vrážd…“ Keď sa pozrieme na vec z pohľadu štatistiky, zistíme, že od skončenia II. svetovej vojny viedli len USA desiatky agresívnych vojen po celom svete – v Južnej Amerike, Afrike, Ázii a Európe. Na ich vymenovanie od Kórey a Vietnamu po Juhosláviu, Afganistan a Líbyu by sme potrebovali celú jednu stranu. A že sa znížil vo svete počet vrážd môže tvrdiť iba ignorant.
Na pôde OSN vyriekol Kiska aj iné „pamätné“ slová.
Napríklad kritizoval Viktora Orbána za jeho antipatiu k utečencom a nabádal imaginárnych populistických politikov, aby netrpeli vo svojich krajinách extrémizmus, xenofóbiu a fašizmus. Treba povedať, že svojimi frázami o empatii k utečencom, o zmysle pre zodpovednosť, ktorý je vraj „často limitovaný našimi národnými hranicami,“ zaujal iba málokoho. Zato vyjadrenie Miloša Zemana bolo výrečné aj adresné, keď povedal: „Nálepka či nadávka extrémisti, xenofobovia, islamofobovia, rasisti alebo fašisti nie je argument a preukazuje iba myšlienkovú nedostatočnosť tých, kto ich vyslovuje.“ Ku kritike Viktora Orbána iba toľko: Kritizovať predstaviteľa spriateleného susedného štátu, s ktorým nás viaže spoločná politika Vyšehradskej štvorky je prinajmenšom nemiestne ak nie vyslovene hlúpe.
Na prejav nášho prezidenta v OSN nadväzovalo jeho vystúpenie na pražskom Fóre 2000, ktorému tlieskal zástup havloidov. Aj tu sa náš rečník vytasil čudným slovným spojením: „Sme šokovaní Dáišom, aký je hrozivý, ale ľudia sa menej zabíjajú, konfliktov je menej…“ Pravdepodobne nikomu zo zúčastnených neprekážal Kiskov oxymoron – na jednej strane hrozný Dáiš, ktorý vraždí ľudí v masovom meradle a na druhej strane, naopak, zabíja sa menej ľudí aj konfliktov je menej. Spojenie slov takého protichodného významu by nevymyslel ani Charles Baudelaire, básnik „nemravných“ Kvetov zla.
Čo uniklo prezidentovi
Z rétorických prejavov nášho amerického miestodržiteľa najviac bije do očí kritika Vyšehradskej štvorky na prezidentskom summite v poľskom Rzeszówe. Kým slovenský prezident hovoril o terajšom zlom obraze vyšehradskej skupiny v Európe a vyzval nepoužívať V4 ako štít pre vnútropolitické zámery, český prezident Miloš Zeman poznamenal, že najmä v prípade migračnej krízy sa V4 ukázala múdrejšia ako zvyšok EÚ. Rozdiel medzi týmito dvoma názormi je evidentný. Zdá sa, že hlave štátu v Bratislave uniklo, že predstavitelia EÚ sa v politike migrácie prikláňajú na stranu Vyšehradskej štvorky a tzv. utečenecké kvóty sú mŕtvou témou.
Ako teda môžeme chápať kontroverzný postoj nášho prezidenta ak nie ako snahu o podkopanie vážnosti skupiny V4 v očiach EÚ? Kiska predsa nie je tak naivný, aby nechápal dosah svojich slov. To, že zostal so svojimi názormi na summite osamotený ako „kôl v plote“ (v blahej pamäti Miloša Jakeša), nemení nič na jeho hanebnom poslaní vyvolať rozkol vo vyšehradskej skupine, len preto, aby sa zapáčil na Slovensku médiám hlavného prúdu a svojím bábkovodičom z blízkeho i vzdialeného zahraničia.
Priateľ Porošenka a Erdogana sa v polovici prezidentského mandátu viackrát mýlil a viackrát vyslovil hlúposť, ktorú mu dnes sotva ktosi pripomenie. Keď bol novodobý sultán Recep Tayyp Erdogan na návšteve v Bratislave, Kiska označil Turecko za „ostrov stability a štítom proti hrozbám pre našu bezpečnosť,“ od ktorého sa máme na Slovensku čo učiť. Pokračovať v podobných trápnych sentenciách nemá význam. Našťastie nemáme prezidentský systém ako v USA, preto americký klon, ktorý sa zdržuje v prezidentskom paláci nemá vplyv na politiku V4 ani na politiku vlády Slovenskej republiky. Lebo hlas súčasného slovenského prezidenta nie je hlasom národa.
Ľudovít Števko
