Kolísajúca sa Babylonská veža zvaná EÚ: Ako krajiny V4 bojujú s Bruselom o kvóty

Bratislava 8. septembra 2017 (HSP/Echo24/Foto:TASR/AP-Úrad vlády SR)

Európsky súdny dvor pred pár dňami zamietol žalobu Maďarska a Slovenska zo septembra 2015 proti migračným kvótam. Čo bude ďalej?

Portál echo24.cz upozorňuj na „omračujúcu rýchlosť“, akou Európsky súdny dvor (ESD) pracuje. „Zatiaľ, čo sudcovia dni aj nocí skláňali svoje múdre hlavy nad tučnými zväzkami pretekajúcimi zákonmi a direktívami, aby nakoniec „neočakávane“ zistili, že správne je to, čo chce Brusel, tak do Európy vniklo viac ako milión príslušníkov civilizácií, ktoré sú väčšinou v totálnom rozpore s našou civilizáciou.“ Český portál dodáva, že sa medzi nimi skrývali aj tí, ktorí potom vraždili po celej Európe.

Slovensko rozhodnutie Európskeho súdneho dvora prijalo, čím premiér Fico ukázal svoju „názorovú pružnosť“ – hoci ho v roku 2015, kedy Slovensko podalo žalobu, chytil záchvat predvolebnej zúrivosti, dnes, kedy prišlo rozhodnutie ESD, mu migranti v krajine nerobia také vrásky na čele. „Veľmi by ma zaujímalo, čo mu za to sľúbili,“ pýta sa komentátor českého portálu. „Skutočný dôvod jeho názorového kolotoča sa skôr či neskôr dozvieme.“

„Ale ešte predtým zistíme, či sa budú Slováci trpko prizerať, až začnú do ich krajiny prichádzať prví z tých 1200 nakvótovaných arabských alebo afrických hospodárskych migrantov,“ dodáva Petr Robejšek.

Kolísajúca sa Babylonská veža menom EÚ

Iná situácia je však v Maďarsku, ktoré rozsudok ESD odmietlo – komentátor v tejto súvislosti označil Viktora Orbána za „zodpovedného štátnika“ na rozdiel od Fica, keďže Orbán rozsudok odmietol. Na druhej strane, Orbán sa nestretol s pochopením u ostatných európskych politikov, ako napríklad Emmanuel Macron, či Martin Schulz, ktorí sa vyhrážajú škrtaním finančných podpor pre Maďarsko. To však nie je také jednoduché, keďže finančné podpory nie sú viazané na poslušnosť voči Bruselu, ale na ekonomickú výkonnosť krajín, vysvetľuje komentátor. Dodáva, že finančné podpory sú posledným článkom, ktorý drží EÚ pohromade, preto by ich zrušenie znamenalo vyhodiť do vzduchu kolísajúcu sa Babylonsku vežu menom EÚ.

Jedinou možnosťou potrestania neposlušných štátov teda pre Brusel ostáva aplikácia procesu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý môže viesť k strate hlasovacieho práva. Ani táto cesta ale nie je bezproblémová – so zrušením hlasovacieho práva pre krajinu musia súhlasiť všetky ostatné štáty v bloku. Tento proces EÚ zvažovala v súvislosti s poľskou justičnou reformou, no Maďarsko ohlasovalo, že bude Poľsko brániť a nebude hlasovať za zrušenie hlasovacieho práva.

Nemecký právnik Alexander Thiele, špecialista na európske právo, naznačuje, čo by mohla EÚ v takejto pre ňu zlej situácii, urobiť. Podľa Thieleho by sa žaloby proti obom krajinám dali spojiť, pretože ide o podozrenie z toho, že sa Maďarsko a Poľsko dohadujú za Junckerovým chrbtom.

„Thiele sa síce domnieva, že prekrúcať zákony v mene európskeho dobra je bohumilná činnosť. Snáď mu však jeho právnický mozog trkne, že by sa k tak ďalekosiahlym krokov nikto v Bruseli neodvážil,“ upozorňuje.

„Čo z toho plynie pre Česko? Tí, ktorí nechcú, aby budúce Česko skončilo ako Ficove Slovensko, mali by dôkladne zvážiť, komu dajú v nadchádzajúcich voľbách svoj hlas,“ uvádza v závere svojho komentára Robejšek.