Vo svojom prejave zo 6. júna dodal, že EÚ sa teraz musí rozhodnúť medzi serióznou integráciou alebo voľnejším, politicky výhodnejším partnerstvom.

Chentsov spochybnil názor, že Ukrajina sa môže donekonečna udržať v podmienkach vojny.

Povedal, že mnohí v Európe čoraz viac považujú krajinu za dostatočne silnú, aby si vo vojne poradila sama, čo je podľa neho potenciálne nebezpečný predpoklad.

„Mnohí ľudia si zvykli na vojnu s Ruskom a myslia si, že Ukrajina je dostatočne silná na to, aby prežila,“ povedal.

Trh s EÚ

V ten istý deň Brusel oficiálne ukončil autonómne obchodné opatrenia (Autonomous Trade Measures, ATM) pre Ukrajinu – dočasné pozastavenie ciel zavedené v roku 2022, kedy konflikt začal.

Hoci začiatkom tohto roka boli zavedené dočasné ochranné opatrenia, úplné obnovenie ciel, najmä na dovoz poľnohospodárskych výrobkov, signalizovalo zmenu európskeho prístupu.

Na podujatí venovanom hospodárskej bezpečnosti v Bruseli Chentsov označil toto rozhodnutie za „koniec“ obdobia úľav a spochybnil, či Európska komisia stále považuje integráciu Ukrajiny za strategickú prioritu, alebo len za transakčnú otázku.

„Komisia by sa mala rozhodnúť, či chce skutočnú – nie rýchlu, ale skutočnú – integráciu, alebo chce niečo iné,“ povedal a dodal, že súčasný prístup riskuje uprednostnenie protekcionistických záujmov pred dlhodobým politickým zosúladením.

Chentsov poukázal na poľnohospodárstvo, ktoré patrí medzi politicky najcitlivejšie odvetvia v EÚ, a argumentoval, že obavy z nespravodlivej konkurencie sú prehnané.

Kým kritici varovali, že ukrajinské výrobky môžu narušiť vnútorný trh EÚ, on tvrdil, že celková obchodná bilancia je v skutočnosti naklonená v prospech Európy.

„Obchodný prebytok je v prospech EÚ,“ povedal s odvolaním sa na rozdiel 8 miliárd eur. „Ľudia hovoria, že Ukrajina predáva všetky tieto tovary EÚ, ale nie je tomu tak.

Povedal, že sa v diskusii často ignoruje, ako úzko je Ukrajina prepojená s ekonomikou EÚ, a varoval pred obmedzením integrácie iba na otázky prístupu na trh.

„Nie je to skutočne otázka toho, kto komu čo predáva,“ povedal. „Musíme pochopiť, do akej miery sme sa už integrovali,“ dodal.

„A možno je pre Ukrajinu vstup na trh EÚ príliš veľký krok… ale hrozba Ruskej federácie sa netýka len Ukrajiny. Lebo ak zlyháme, kto potom komu pomôže? Čo sa stane u našich susedov?,“ povedal.

Výhody?

Niekoľko ďalších veľvyslancov prítomných na podujatí vyjadrilo podporu ukrajinskej ceste do EÚ, ale zároveň poukázalo na praktické obmedzenia spojené s prispôsobením sa vysoko regulovanému vnútornému trhu.

Veľvyslanec Spojeného kráľovstva pri EÚ Lindsay Croisdale-Appleby povedal, že napriek tomu, že chápe politickému tlaku v niektorých členských štátoch, najmä v oblasti poľnohospodárstva, Spojené kráľovstvo považuje hospodársku integráciu s Ukrajinou za strategický prínos.

„Veríme, že pre všetkých európskych partnerov, vrátane Ukrajiny, hospodárska integrácia zvyšuje konkurencieschopnosť Európy,“ povedal. „Sme konkurenti, áno, ale konkurenti v rámci určitých podmienok,“ uviedol.

Argumentoval tým, že integrácia je prospešná pre obe strany vďaka spoločným pravidlám, nie kvôli protekcionistickým výnimkám.

„Integračné procesy EÚ poskytujú súbor pravidiel, ktoré zabezpečujú, že konkurencia prináša konkurencieschopnosť všetkým,“ povedal. Croisdale-Appleby uviedol ako príklad potraviny a oceľ a povedal, že dodávateľské reťazce je možné zosúladiť bez narušenia trhov, ak sa vzájomne uznávajú normy.

„Chceme dohodu o vzájomnej výmene potravín, pretože máme rovnaké normy a EÚ dokážeme, že nenarušíme jej trh,“ vyjadril sa.

Poľnohospodárstvo stálo v centre diskusie, EÚ sa však v tejto otázke rozdelila na dva tábory.

Krajiny ako Poľsko, Francúzsko a Maďarsko tvrdia, že lacné ukrajinské výrobky poškodzujú ich domáci sektor, tlačia ceny nadol a znevýhodňujú poľnohospodárov. Tieto krajiny presadzujú prísnejšie kontroly, najmä v oblasti obilnín a hydiny.

Iné krajiny, vrátane pobaltských a severských krajín, považovali otvorený obchod s Ukrajinou za strategickú nevyhnutnosť a uviedli, že narušenie trhu je možné zvládnuť v rámci existujúcich nástrojov EÚ.

Nórsko ostáva bokom

Nórsky veľvyslanec pri EÚ Anders H. Eide súhlasil s tým, že zosúladenie je dôležité, hoci Nórsko nie je členom EÚ. Nórsko opísal ako štát, ktorý je (napriek tomu, že nie je členom EÚ) „čo najviac integrovaný“, pričom prijal väčšinu právnych predpisov EÚ a každý mesiac sa zúčastňuje na zasadnutiach s cieľom prijať nové pravidlá.

V rozhovore pre denník Brussels Signal Eide uviedol, že rozhodnutie Nórska zostať mimo EÚ bolo motivované otázkami suverenity, nie ekonomikou.

„Sme veľmi mladá demokracia. Dlho sme boli pod nadvládou susedných krajín a len nedávno sme nadobudli suverenitu,“ povedal.

Eide priznal, že v prípade Nórska by plné členstvo skomplikovala ochrana poľnohospodárstva vzhľadom na ťažkosti s produkciou potravín v tamojšom podnebí.

„Na našu poľnohospodársku výrobu sa vzťahuje veľa ciel,“ povedal a poznamenal, že takéto obmedzenia nemusia byť kompatibilné s rámcami EÚ, čo je možné porovnať s dnešnými diskusiami o Ukrajine.

Zavedenie ciel

Podľa agentúry Reuters zákonodarcovia EÚ obnovili clá po dlhodobom lobovaní viacerých členských štátov, ktoré poukazovali na domáce napätie v odvetviach ako chov hydiny a obilnín. Ukrajinskí predstavitelia vyjadrili obavy, že toto rozhodnutie by mohlo skomplikovať prístupové rokovania a oslabiť motiváciu k dlhodobým reformám.

Pre Chentsova však nešlo ani tak o samotné clá, ako o politický signál, ktorý vyslali.

„EÚ by sa mala rozhodnúť, či uprednostňuje záujmy určitých skupín, alebo sa zameriava na širší politický obraz,“ povedal.

Podľa opätovne zavedeného režimu budú ukrajinské hydinové mäso, vajcia, cukor a ďalšie poľnohospodárske výrobky opäť podliehať dovozným clám a kvótam EÚ – a to po viac ako dvoch rokoch voľného prístupu n a európsky trh.

Opatrenia boli opätovne zavedené kvôli tlaku viacerých členských štátov, najmä Poľska a Francúzska, a zároveň uprostred pretrvávajúcich protestov poľnohospodárov, ktorí sa obávajú narušenia trhu.

Zatiaľ čo Kyjev vyjadril sklamanie, EÚ zaviedla mechanizmus, ktorý umožňuje opätovné aktivovanie núdzových ochranných opatrení v prípade, že dovoz prekročí stanovenú hranicu.

Brusel tiež ponechal priestor na budúce revízie režimu v závislosti od pokroku Ukrajiny na ceste k pristúpeniu do EÚ.

Ukrajinskí výrobcovia teraz čelia výrazne nižším maržiam, najmä v odvetviach ako obilniny a hydina, kde je konkurenčný tlak najvyšší.

Prečítajte si tiež:

• Dôjde na Ukrajine k mobilizácii žien?
• USA sú za pokračovanie priamych rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou