Michal Havran je známy svojou amerikanofíliou, eurohujerstvom, tzv. antifašizmom, podporou LGBTI extrémistov, multikulturalizmu a podobne. Naposledy sa “preslávil” svojím komentárom, v ktorom obviňuje predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu z latentnej homosexuality a tvrdením, že žiadať o vystúpenie z Európskej únie je vlastizrada. Informovali sme o tom tu.
Najnovšie Havran znova perlí. Na svojom facebookovom profile zverejnil status, v ktorom teroristické útoky moslimov v Európskych mestách dáva za dôkaz o životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a tzv. európskej identity.
Ľavicový “intelektuál” začína svoju kontroverznú úvahu presviedčaním ľudí o existencii európskej identity :
“V niektorých kruhoch sa traduje, že európska identita neexistuje a jedinou skutočnou záležitosťou sú národné identity, všetko ostatné je iba fikcia. Zeev Sternhell v májovom čísle Magazine littéraire pripomína, že esenciou európanstva je kozmopolitný prístup ku kultúre, konkrétne fakt, že milióny Európaniek a Európanov dnes považujú za svoje prirodzené kultúrne prostredie dve a viac kultúr a jazyky.”
Potom však nasleduje šokujúce vyjdrenie :
“Atentáty z Nice, Paríža a iných európskych miest sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity.”
Po toľkých teroristických útokoch vykonaných islamistami, ktorí sa dostali do Európy aj v poslednej migračnej vlne, ktorú Michal Havran a jemu podobní ľavicoví aktivisti vítali, by sa skôr očakávalo trochu sebareflexie od ľudovo nazývaných “slniečkárov”. Havran však žiadne zlyhanie “multikulti” nepripúšťa . Naopak, otrasné činy moslimov povyšuje na dôkazy o životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity.
Kaviarenský intelektuál ďalej vysvetľuje, prečo si to myslí:
“Obete psychopatov vnímame aj ako symbolických hrdinov a hrdinky, ktoré zahynuli kvôli nášmu životnému štýlu a ľahkosti existencie, ktorú pestujeme aj v reakcii na to, že žiaden iný kontinent nemal toľko obetí náboženského a politického násilia, ako my. Premena sebadeštruktívnych pulzií na niečo pekné a radostné je najhlbšou črtou povojnovej európskej mentality, aj vďaka integrácii sa nám podarilo čiastočne imunizovať sa pred smrťou spôsobenou nacionalizmom. Preto sa nás dotýka smrť z našich miest viac, tak ako nás viac dostane smrť blízkych, ako smrť neznámych. Naučili sme sa vnímať sa, predstavovať si nás v iných mestách a v iných kultúrach, máme s tým oveľa menej problémov, ako pre pár desiatkami rokov”, napísal Havran.
Na záver sa Havran dotkol aj Slovenskej politiky a taktiež už spomínanej “európskej identity”:
“Aj slovenská politika by vyzerala inak, keby v nej pôsobili autentickí kozmopoliti, podobne, ako to bolo v Poľsku počas Tuskovej vlády, alebo v Čechách so Schwarzenbergom. V každom prípade je ale európska identita, jej prenos zo staršej literatúry a umenia do bežnej prevádzky, najväčším úspechom povojnového projektu mierovej Európy a to aj napriek tomu, že v týchto mesiacoch budeme plakať aj za ľuďmi, s ktorými by naši predkovia pod vedením Kronprinza zavŕtavali bodáky do čriev.”
Samuel Gdovin