Arménsko a Azerbajdžan rokujú o novom prímerí, iba Turecko protestuje

Baku/Jerevan 8. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)

Ozbrojené strety v Náhornom Karabachu počas uplynulého  víkendu sú najhoršie od ukončenia vojny v roku 1994. Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria a urputné boje si vyžiadali už stovky mŕtvych. Svetoví lídri žiadajú okamžité zastavenie paľby, no turecký prezident ako jediný vyhlásil, že Ankara stojí na strane Azerbajdžanu

Už v januári tohto roku sa objavili informácie o aktívnych azerbajdžanských tankoch  na frontovej línií, ktoré boli v streleckej pozícií po prvýkrát od ukončenia vojny. Podľa vyhlásenia ministerstva obrany Náhorného Karabachu, Azeri vypálili 1500 striel z tankov a granátometov. Pri streľbe zahynul dvadsaťštyriročný vojak Garik Avanesian, ale niektoré zdroje uvádzajú informácie o ďalšom mŕtvom  dvadsaťjedenročnom vojakovi. Azerbajdžan vtedy vyhlásil, že jednotky zasahovali iba na vlastnom území, na ktorom sú arménske jednotky nelegálne.

Nové boje vypukli v noci na druhého apríla. Ministerstvo obrany Azerbajdžanu informovalo o ostreľovaní zo strany Arménska, hoci vojenský arménsky rezort oznámil útočné akcie zo strany Azerbajdžanu. Tlačová služba obrany samo vyhlásenej Náhornej Karabašskej  republiky ohlásila „delostrelecké útoky nepriateľa“ po osadách a miestach stálej dislokácie niektorých vojenských útvarov. Podľa ministerstva obrany Náhornej Karabašskej republiky azerbajdžanská strana v nedeľu ráno obnovila paľbu použitím raketových delostreleckých prostriedkov a obrnenej techniky.

O niekoľko hodín Baku prijalo rozhodnutie o zastavení všetkých vojenských operácií na línií dotyku v Náhornom Karabachu. „Azerbajdžan, ktorého základom je mierumilovnosť a poslúchol výzvu medzinárodných organizácií, prijal rozhodnutie jednostranne zastaviť vojenské operácie, a bude upevňovať územia, ktoré sa podarilo oslobodiť,“  vyhlásil vedúci tlačovej služby ministerstva obrany Azerbajdžanu Vatif  Dargahly. Jerevan poprel informácie o zastavení paľby, a tvrdí, že vyhlásenia Baku nie sú pravdivé.

Turecký prezident Erdogan však už stihol vyjadriť podporu Azerbajdžanu, takže slová o mierovom procese a dialógu sme len naivne očakávali. „Od samého začiatku karabašskej krízy stálo Turecko na strane Azerbajdžanu a bude v jeho podpore pokračovať. Raz sa Karabach určite vráti tam, kam skutočne patrí, opäť bude azerbajdžanský,“ vyhlásil Erdogan na zjazde Červeného polmesiaca v Ankare.  Náhorný Karabach vydal piateho apríla rozkaz o zastavení paľby. Jerevan a Baku už pripravujú novú dohodu o prímerí, oznámil tlačový hovorca ministerstva obrany Arménska Arcun Ovannisjan, detaily však odmietol prezradiť. Erdogan už stihol obvinil Rusko podpory z karabašského konfliktu. „Rusko tvrdí, že Turecko je stranou konfliktu. No v skutočnosti je tou stranou Ruskou,“ vyhlásil turecký prezident, aj keď podľa ministra zahraničia RF Sergeja Lavrova Rusko neobvinilo Turecko.

Azerbajdžanský minister zahraničia Elmar Mammadyarov vyhlásil, že Baku je pripravené spolupracovať s Ruskom vo vojenskej sfére a informácie, ktoré hovoria o nevyriešených finančných záležitostiach medzi oboma krajinami ohľadom nákupu zbraní sú nepravdivé. Vyzerá to tak, že karabašský konflikt vyhovuje viac Turecku ako zúčastneným krajinám.

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach má svoje korene ešte v minulom storočí. V dvadsiatych rokoch Sovieti túto oblasť obývanú prevažne Arménmi pripojili k autonómnej oblasti  Azerbajdžan, čo sa stalo začiatkom konfliktu, ktorý naplno vypukol v roku 1988. Vojnu vyvolal incident s dvoma zabitými Azermi, ktorí následne v Azerbajdžane  vyvolali pogromy na Arménov.  Šesťročná vojna si vyžiadala tridsaťtisíc ľudských životov a dohodu o prímerí sprostredkovalo iba Rusko v roku 1994.

Z konfliktu vzišla Náhorná Karabašská republika, ktorá doteraz nie je žiadnym štátom oficiálne uznaná. Azerbajdžan  tak stratil kontrolu nad samo vyhlásenou republikou, ktorá v referende rozhodla o samostatnosti.  Zmluva o mieri medzi Arménskom a Azerbajdžanom však doteraz nebola podpísaná, hoci rokovania prebiehajú od roku 1994. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe uviedla, že pokoj v oblasti je trvalo neudržateľný pre množiace sa incidenty.

Patrícia Víťazová