Aznavour počas svojej kariéry skomponoval viac ako 1000 piesní, hral v 80 filmoch a vystupoval v 94 krajinách sveta. Svoje piesne spieval a nahrával v ôsmich jazykoch.

Jeho hudobná kariéra trvala takmer 80 rokov, ale známym a uznávaným sa stal až vo veku 33 rokov, dovtedy bol skôr v tieni iných spevákov – známych z éry 30. a 40. rokov, či “mladých vysokých krásavcov” typu Yva Montanda, uviedla RTL. Svoju kariéru tak Aznavour začínal ako divadelný a neskôr filmový herec, hoci popri herectve skladal piesne a skúšal aj spievať.

Aznavour písal aj piesne pre iných francúzskych spevákov: Edith Piaf, Juliette Gréco či Mauricea Chevaliera.

Bolo to práve pod vplyvom Edith Piaf, keď v 50. rokoch začal spievať svoje vlastné piesne. Jeho prvé tri sólové albumy mali názvy Charles Aznavour chante Charles Aznavour (Charles Aznavour spieva Charla Aznavoura).

Aznavour mal veľký zmysel pre melódiu, frázovanie a veľmi si zakladal na textoch svojich piesní. Tie boli veľmi často o láske, o plynutí času, exile, ale aj o povolaní umelca.

Mnoho textov svojich piesní si tento syn gruzínskeho otca a arménskej matky, ktorá ako jediná z rodiny prežila vyvražďovanie Arménov Turkmi, písal sám. O svojich piesňach pritom hovoril, že po jeho smrti z tých viac ako 1000 zostanú “známe jedna či dve, a aj to nikto nebude vedieť, kto ich napísal”.

Aznavour vystupoval v 94 krajinách sveta, pričom koncerty mal aj na prestížnych scénach ako Carnegie Hall v New Yorku, Albert Hall v Londýne alebo v parížskej Olympii. Vrchol popularity v rodnej krajine dosiahol v 60. rokoch minulého storočia a ďalšie desaťročie vystupoval väčšinou mimo Francúzska. Úspešný návrat na domáce koncertné pódiá sa mu vydaril v roku 1982.

Pred desiatimi rokmi podnikol rozlúčkové turné, ale z hudobnej scény sa celkom nestiahol, i keď vždy vyhlasoval, že nechce “zomrieť na javisku”. Hovorieval však, že má toľko nápadov, že bude musieť žiť do 120 rokov. “Nie som starý, mám len vysoký vek. To nie je to isté,” zdôrazňoval.

V roku 2015 nahral svoj 51. štúdiový album. Jeho prvá platňa vyšla v roku 1953. Za celú svoju kariéru na celom svete predal 180 miliónov zvukových nosičov.

V uplynulých mesiacoch bol napriek svojej vitalite nútený zrušiť niekoľko koncertov: najprv v apríli odvolal vystúpenie v Petrohrade pre chorobu obličiek, v máji boli jeho vystúpenia v Londýne, Marbelle (Španielsko), Regensburgu a Kolíne nad Rýnom (Nemecko) a v Pule (Chorvátsko) anulované, pretože bol hospitalizovaný v juhofrancúzskom meste Nimes s komplikovanou zlomeninou ľavej ruky. Zrušený bol aj jeho na december naplánovaný koncert v Zürichu, tentoraz však pre logistické problémy usporiadateľov. Tento koncert mal byť súčasťou jeho celosvetového turné. Na jeseň mal naplánované koncerty v Sydney, Tokiu, Osake, Kyjeve a Bruseli, ako aj vo viacerých mestách Francúzska.

Od roku 2017 má tento francúzsky spevák arménskeho pôvodu svoju hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy a časopis Time a televízna stanica CNN ho v roku 1998 vyhlásili za najvýznamnejšieho speváka 20. storočia – “porazil” aj Franka Sinatru či Elvisa Presleyho, napísal denník La Croix.

Okrem hudby sa Aznavour venoval aj filmu – účinkoval v 80 filmoch. Okrem iných pracoval aj francúzskymi režisérmi Francoisom Truffautom a Claudom Chabrolom. Umelec prezývaný “francúzsky Frank Sinatra” či “Napoleon šansónu” si zahral napríklad v Truffautovom filme Strieľajte na pianistu (1960), ale aj v legendárnom filme Plechový bubienok (1979) Volkera Schlöndorfa či v snímke Ararat (2002) Atoma Egoyana.

Charles Aznavour sa narodil 22. mája 1924 v Paríži ako Chahnour Vaghinag Aznavourian. Rodičia ho dali pokrstiť v katolíckej cirkvi. Zo svojej rodiny mal ako jediný francúzske občianstvo; žiadosť, ktorú jeho rodičia podali v roku 1928, francúzske úrady zamietli. Rodičia budúceho slávneho speváka, skladateľa, klaviristu a herca prišli do francúzskej metropoly z Arménska. Otec bol hudobník a matka herečka.

Aznavour bol trikrát ženatý a bol otcom šiestich detí.

Aj vzhľadom na svoj pôvod sa stal idolom generácie mladých ľudí, ktorých rodičia boli prisťahovalcami do Francúzska, a bol symbolom kozmopolitného Francúzska.

Denník La Croix napísal, že Aznavour sa počas svojho života “stal inštitúciou” a veľkým obhajcom Arménska. Od roku 1995 bol stálym zástupcom Arménska pri UNESCO a od roku 2009 arménskym veľvyslancom vo Švajčiarsku, ako aj stálym zástupcom Arménska pri OSN v Ženeve.