Anton Ziolkovský uviedol, že ako kňaza ho nikdy nenapadlo, že sa raz môže ocitnúť v situácii, keď z vážnych dôvodov, ktoré nezapríčinil, nebude môcť sláviť verejne svätú omšu. “Kríza so šírením koronavírusu sa iba začala a nevieme, ako dlho táto situácia potrvá. Je to bolestivé a drastické opatrenie.”
“Ako kňaz som takmer vždy slávil sväté omše spolu s veriacimi. Dnes sa s nimi nemôžem fyzicky stretnúť, prihovoriť sa im, povzbudiť ich, usmiať sa na nich. Keď som sa skoro ráno rozhliadol po laviciach kostola sv. Heleny v Trnave, videl som známe tváre. Bola to taká tichá radosť vidieť sa v kostole spoločne každý deň. Vedieť, že sme tu. Taká tichá výmena duchovných darov.”
Vysvetlil, že Svätá omša je vždy obetovaná za prítomných veriacich. “Mnohí chodili na sväté prijímanie každý deň. Viem si predstaviť, že im to veľmi chýba. Kostol, svätá omša, Eucharistia. V tejto chvíli sa modlím, aby sme spoločne zvládli toto fyzické odlúčenie, lebo v modlitbe sme stále spojení, rovnako na všetkých myslím pri každodennom súkromnom slávení svätej omše.”
“Tak veľmi sme si zvykli, že sa v stovkách kostolov po celom Slovensku denne verejne sprítomňuje Kristova obeta. Ešte aj tí, ktorí sú nepraktizujúci alebo neveriaci, prijímali túto modlitbu ako dar a pozornosť, ktorá vždy potešila. Zákaz verejných svätých omší je z psychologického hľadiska naozaj silný moment. Tento plošný zákaz je aj skúškou našej viery a dôvery v Pána.”
Pôstne obdobie takto podľa Ziolkovského nadobudlo inú tvár. “Myslím, že pre mnohých z nás je to chvíľa uvedomiť si, aká vzácna a dôležitá je pre nás svätá omša slávená verejne v kostole a prijatie Eucharistie. Viac ako inokedy potrebujeme Božiu blízkosť. Určite ju nachádzame v modlitbe, keď sa duchovne spájame pri slávení svätých omší cez elektronické médiá. Biskupi a kňazi sa za nás modlia.”
“Je to čas uvedomiť si, akí vzácni a neopakovateľní sú ľudia, ktorých nám Boh daroval. Všetci sme na jednej lodi a musíme sa správať ľudsky. Musíme si pomáhať a všímať si jeden druhého. Pýtajme sa najmä starých, chorých a osamelých, či sú v poriadku. Povzbudzujme sa navzájom.”
Dodal, že tento pôstny čas nám ponúka vzácnu príležitosť hľadať „prameň života“, ktorý nevyschne ani pod tlakom epidémie, strachu a nepokoja. “Je ním Sväté Písmo. Koľkí ho máme doma a ako málo ho otvárame. Počúvali sme ho v kostoloch a brali Božie Slovo ako samozrejmosť. Aj teraz je tento dar pre nás pripravený. Božie slovo prináš nádej, je svedectvom o Bohu, ktorý neopúšťa svoj ľud.”
“Pri sledovaní vývoja a správ možno mnohí budeme v pokušení v týchto týždňoch neprimerane sa báť a podľahnúť panike. Sväté Písmo je výborným duchovným liekom na našu duchovnú imunitu, aby sme tomuto vírusu strachu odolali. Tie tisícročné príbehy nám aj s veľkým odstupom času pripomínajú Božiu moc, jeho lásku, starostlivosť, milosrdenstvo a najmä jeho neustálu prítomnosť medzi nami.”
Známy kňaz uviedol, že si je istý, že každodenné čítanie Svätého Písma v týchto dňoch bude pre nás jedinečným prameňom povzbudenia. “Zoberme ho aj v dnes do rúk a čítajem ho ako Božie Slovo – Slovo života. Zachovajme pokoj, buďme si navzájom oporou, modlime sa seba, ponorme sa do duchovného svätého príjimania, čítajme Bibliu, buďme empatickí voči blížnym v našej blízkosti, rešpektujme nariadenia štátnych orgánov. S Božou pomocou túto krízu zvládneme.”