Bratislava 17. februára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook)
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na svojom facebookovom profile zdieľala fotografiu Prezidentského paláca, ktorý nechala osvietiť vo farbách Ukrajiny. Toto osvetlenie odôvodnila Dňom jednoty, pričom tak vyjadruje podporu Ukrajine. Nie všetci poslanci a verejnosť sú rovnakého názoru, ako slovenská prezidentka
Obracia sa aj na obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré s terajšou situáciou musí žiť každodenný život. „Je to pre nich realita, ktorá už ôsmy rok priamo ovplyvňuje ich každodenný život. Naša podpora je dôležitým symbolom toho, že nám úprimne záleží na ich bezpečnosti, možnosti žiť v mieri a práve slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti,“ píše prezidentka.
Komentujúca sa ale k prezidentke obracia s prosbou, aby sa skôr venovala slovenskému národu, než tomu ukrajinskému.
„Pani prezidentka a čo sa tak zamerať na občanov Slovenska, pre ktorých ste prezidentka. U nás na Slovensku je všetko v poriadku?“ pýta sa pani Martina.
Reklama
Na príspevok prezidentky reagoval aj predseda SNS Andrej Danko, ktorý sa otvorene pýta, akým právom si tento krok prezidentka dovolila.
Čaputovú žiada, aby okamžite zhasla toto osvetlenie.
“SNS vyzýva Zuzanu Čaputovú, aby bezodkladne zhasla svetlá prezidentského paláca, ktorý osvetlila farbami Ukrajiny,” píše Danko.
„Ukrajinské farby nemajú na našom prezidentskom paláci čo robiť! Okamžite to vypnite a prestaňte už hrať túto hru pre západné mocnosti!“ ukončuje Danko.
Pridal sa aj Ľuboš Blaha, poslanec NR SR, ktorý si myslí, že prezidentka by mala radšej poďakovať hokejistom, ktorým sa podarilo vyhrať na olympiáde, ale Čaputová sa radšej venovala osvieteniu paláca v ukrajinských farbách.
„Vašou úlohou je chrániť slovenské záujmy. Arogantný spôsob, akým túto ústavnú povinnosť arogantne ignorujete, dosahuje excentrické rozmery,“ píše Blaha.
Na konci svojho príspevku pridáva prosbu vyslanú k Čaputovej.
„Slovenský národ vás prosí – rozsvieťte palác v národných farbách! Hneď! Už nerobte Slovákom hanbu,“ prosí Blaha.
Situácia okolo Ukrajiny
V posledných mesiacoch sú vzťahy medzi Ruskom a Západom ešte napätejšie a situácia okolo Ukrajiny sa zhoršila. Washington a Brusel obviňujú Moskvu z prípravy „invázie“ a vyhlasujú, že ruské jednotky sú sťahované k hranici so susedným štátom. V tejto súvislosti Severoatlantická aliancia posilňuje svoju prítomnosť vo východnej Európe. 24. januára boli uverejnené informácie o presune dánskej fregaty do Baltu a štyroch dánskych stíhačiek do Litvy, španielskych lodí a holandských stíhačiek do Bulharska a tiež o možnom vyslaní francúzskych jednotiek do Rumunska.
V Moskve všetky podobné tvrdenia odmietajú a zdôrazňujú, že presúvajú jednotky na svojom vlastnom území. Ruská strana tiež pripomína, že Ukrajina nedodržiava minské dohody, podľa ktorých má byť uzavreté prímerie a stiahnuté ťažké zbrane z kontaktnej línie. Teraz Kyjev sústredil na hranici so samozvanými republikami DĽR a LĽR polovicu svojich vojakov, ktorí pravidelne strieľajú na domobranu, a to aj s použitím zakázanej techniky – protitankového raketového systému Javelin a útočného dronu Bayraktar.
Kremeľ a Ministerstvo zahraničných vecí RF opakovane upozorňujú, že cieľom príbehov o „agresii“ je rozšíriť zahraničné zoskupenie pri ruských hraniciach. Okrem toho vysvetlili, že hlavným dôvodom eskalácie napätia na Ukrajine sú akcie Spojených štátov a NATO, ktoré tam posielajú vojenských inštruktorov, zbrane a techniku, zvyšujú počet cvičení a tým ponúkajú Kyjev k vojenským dobrodružstvám.
Koncom minulého roka Moskva odovzdala Bruselu a Washingtonu návrhy dokumentov o bezpečnostných zárukách. Kremeľ trvá na tom, aby NATO ukončilo vojenskú spoluprácu s postsovietskymi krajinami, nevytváralo základne na ich území, obmedzilo rozmiestňovanie útočných prostriedkov pri ruských hraniciach, stiahlo americké jadrové zbrane z Európy a nerozširovalo sa na východ.
27. januára Rusko dostalo písomnú odpoveď. Ministerstvo zahraničných vecí RF uviedlo, že západní partneri ignorovali to najdôležitejšie – nerozširovanie aliancie.