Homília Leva XIV. v Bamende: Teraz je čas zmeniť príbeh tejto krajiny

Homília Svätého otca

Svätá omša

Bamenda, medzinárodné letisko, 16. apríla 2026

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

prichádzam medzi vás ako pútnik pokoja a jednoty, s radosťou navštíviť váš región a predovšetkým, aby som zdieľal vašu cestu, vaše námahy i vaše nádeje.

Slávnostné prejavy radosti, ktoré sprevádzajú vaše liturgie, i radosť prameniaca z modlitby, ktorú pozdvihujete k Bohu, sú znakom vašej dôvernej odovzdanosti jemu, vašej neochvejnej nádeje a vášho pevného priľnutia k láske Otca, ktorý sa približuje a s milosrdenstvom hľadí na utrpenie svojich detí. V žalme, ktorý sme sa spolu modlili, sa ospevuje práve táto dôvera, ktorú sme dnes pozvaní obnoviť: „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu“ (Ž 34, 19).

Bratia a sestry, je mnoho dôvodov a situácií, ktoré lámu srdce a uvrhujú nás do zármutku. Nádeje na budúcnosť pokoja a zmierenia, v ktorej je každý človek rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a každému sú zaručené základné práva, sú totiž neustále oslabované mnohými problémami, ktoré poznačujú túto krásnu krajinu: početnými formami chudoby, ktoré aj v poslednom čase zasiahli mnohých ľudí uprostred pretrvávajúcej potravinovej krízy; morálnou, spoločenskou a politickou korupciou, spojenou najmä so správou bohatstva, ktorá bráni rozvoju inštitúcií a štruktúr; vážnymi problémami v oblasti školstva a zdravotníctva, ako aj rozsiahlym odchodom do zahraničia, najmä medzi mladými ľuďmi. A k vnútorným problémom, často podnecovaným nenávisťou a násilím, sa pridáva aj zlo spôsobené zvonka – tými, ktorí si v mene zisku naďalej prisvojujú africký kontinent, aby ho vykorisťovali a drancovali.

To všetko v nás môže vyvolávať pocit bezmocnosti a oslabovať našu dôveru. A predsa práve teraz je čas na zmenu, čas zmeniť príbeh tejto krajiny. Dnes, nie zajtra, teraz, nie v budúcnosti, nastal čas znovu budovať, nanovo poskladať mozaiku jednoty spojením rozmanitosti a bohatstva tejto krajiny i celého kontinentu, vybudovať spoločnosť, v ktorej budú vládnuť pokoj a zmierenie.

Je pravda, že keď sa určitá situácia dlhodobo ustáli, hrozí rezignácia a bezmocnosť, pretože už neočakávame nič nové. A predsa Božie slovo otvára nové priestory a prináša premenu i uzdravenie, lebo dokáže rozhýbať srdce, narušiť zabehnutý chod vecí, na ktorý si ľahko zvykneme, a urobiť z nás aktívnych tvorcov zmeny. Pamätajme na to: Boh je vždy nový, Boh tvorí nové veci, Boh z nás robí odvážnych ľudí, ktorí vzdorujú zlu a vytvárajú dobro.

Vidíme to vo svedectve apoštolov, ako sme počuli v prvom čítaní: keď ich predstavitelia veľrady vypočúvali, karhali a hrozili im za to, že verejne ohlasujú Krista, oni odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili“ (Sk 5, 29 – 30).

Odvaha apoštolov sa stáva hlasom svedomia, proroctvom, odsúdením zla, a to je prvý krok k zmene. Poslúchať Boha totiž nie je akt podriadenosti, ktorý by nás utláčal alebo rušil našu slobodu. Naopak, poslušnosť Bohu nás robí slobodnými, pretože znamená zveriť svoj život jemu a dovoliť, aby jeho slovo inšpirovalo náš spôsob myslenia i konania.

Tak, ako sme počuli v evanjeliu, ktoré prináša záver rozhovoru medzi Ježišom a Nikodémom: „Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých“ (Jn 3, 31). Ten, kto poslúcha Boha skôr než ľudí a pozemské zmýšľanie, znovu nachádza svoju vnútornú slobodu, dokáže objaviť hodnotu dobra a nezmieruje sa so zlom, znovu objavuje cestu života a stáva sa budovateľom pokoja a bratstva.

Bratia a sestry, útecha pre zlomené srdcia a nádej na premenu spoločnosti sú možné, ak sa zveríme Bohu a Božiemu slovu. Napomenutie apoštola Petra si však musíme vždy uchovávať v srdci: poslúchať Boha, nie ľudí. Poslúchať jeho, lebo iba on je Boh. To nás zároveň vyzýva podporovať inkulturáciu evanjelia a s pozornosťou bdieť aj nad našimi skutkami zbožnosti, aby sme neupadli do pasce miešania katolíckej viery s inými presvedčeniami a tradíciami ezoterickej alebo gnostickej povahy, ktoré majú často politické či ekonomické ciele. Iba Boh oslobodzuje, iba jeho slovo otvára cesty slobody, iba jeho Duch z nás robí nových ľudí schopných meniť túto krajinu.

Sprevádzam vás svojou neustálou modlitbou a osobitne žehnám miestnu Cirkev: mnohých kňazov, misionárov, rehoľníkov a rehoľníčky i laikov, ktorí pracujú, aby boli prameňom útechy a nádeje. Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali na tejto ceste, a zverujem vás do príhovoru preblahoslavenej Panny Márie, Kráľovnej apoštolov a Matky Cirkvi.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk