V posledných rokoch USA postupne obmedzujú možnosti čínskych spoločností nakupovať pokročilé technológie na výrobu čipov v rámci koordinovaného pokusu o obmedzenie domáceho polovodičového priemyslu v krajine.

Hoci sa čínske schopnosti v oblasti polovodičov v súčasnosti v žiadnom prípade nedajú porovnať so schopnosťami Taiwanu, Holandska alebo USA, sotva začínajú od nuly.

Od začiatku pekinskej iniciatívy Made in China 2025 v roku 2015 čínske spoločnosti dosiahli v polovodičovom ekosystéme rôzny pokrok. V tejto chvíli sa zdá byť pravdepodobné, že Čína sa v krátkom čase zbaví amerického tlaku a jej čipový priemysel sa nakoniec bude vyvíjať len o málo horšie.

Podľa Brookingsovho inštitútu dnes čínske spoločnosti predstavujú 20 % svetových výrobných závodov bez výroby čipov a 10 % celkovej globálnej kapacity výroby čipov. Podiel Číny na celosvetovom predaji čipov v roku 2020 vo výške 9 % podľa údajov Asociácie polovodičového priemyslu ju predstihol pred Taiwanom a tesne zaostal za 10 %, ktoré získali EÚ a Japonsko.

Kontroly, ktoré administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oznámila v októbri minulého roka, sa budú vzťahovať na technológie na výrobu tzv. 14 nanometrových alebo 16 nm čipov, ako aj pokročilejších čipov, na ktoré odkazujú ešte kratšie dĺžky. Zámerom je obmedziť čínsky pokrok v oblasti umelej inteligencie, kvantových počítačov a vývoja balistických rakiet.

Existujú však náznaky, že Čína by už mohla byť na dobrej ceste k výrobe čipov pod 14 nm. Zdá sa, že spoločnosť Semiconductor Manufacturing International Corp. (SMIC), najväčší čínsky zmluvný výrobca čipov, minulý rok úspešne vyrobila 7 nm čipy, hoci nedostatok podrobností týkajúcich sa tohto prelomu viedol k otázkam, či je táto výroba komerčne udržateľná.

SMIC nie je jedinou čínskou spoločnosťou, ktorá sa hlási k takýmto výkonom. Spoločnosť Huawei Technologies, ktorá podlieha najintenzívnejším obmedzeniam zo strany USA, koncom minulého roka požiadala o patent na litografickú technológiu, ktorá je rozhodujúca pre výrobu pokročilých čipov.

Ak by boli rozpočty kľúčovým meradlom úspechu, Čína by bola pravdepodobne na prvom mieste. Na základe zákona o čipoch a vede, ktorý bol prijatý minulý rok, USA vyčlenia 52,7 miliardy dolárov na budovanie, modernizáciu a rozšírenie domácej výroby čipov. EÚ uvažuje o pláne investovať 46 miliárd dolárov.

Ale aj tieto sumy spolu blednú v porovnaní s balíkom v hodnote 1 bilióna jüanov (146 miliárd USD), ktorý údajne pripravuje Čína.

Na získanie pomoci podľa zákona CHIPS budú musieť spoločnosti splniť celý rad podmienok, medzi ktoré patrí najmä to, že počas 10 rokov nesmú rozširovať polovodičové kapacity v “zahraničných krajinách, ktoré vzbudzujú obavy”, a nesmú sa tiež “vedome zapojiť do žiadneho spoločného úsilia o získanie licencie na výskumné technológie so zahraničným subjektom, ktorý vzbudzuje obavy a ktorý zahŕňa citlivé technológie alebo výrobky”.

Kľúčovou problematickou krajinou je samozrejme Čína. Bidenova administratíva v podstate žiada spoločnosti, aby si vybrali medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.

Väčšina výrobcov čipov je v Číne už mnoho rokov intenzívne zapojená. Napríklad spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) a Samsung Electronics investovali miliardy dolárov do svojich tovární v Číne.

Keď minulý rok navštívila Taiwan Nancy Pelosiová, vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov USA, Morris Chang, zakladateľ a bývalý predseda spoločnosti TSMC, jej údajne povedal, že snahy Washingtonu stať sa polovodičovou veľmocou sú naivné a odsúdené na neúspech.

Chang možno narážal na zložitosť budovania vertikálne integrovaného polovodičového ekosystému do roku 2024, keď sa má dokončiť prvá továreň spoločnosti TSMC v štáte Arizona. Spoločnosti TSMC trvalo viac ako 30 rokov, kým podporila, vychovala a získala dôveru svojich 2 500 špičkových dodávateľov a viac ako 10 000 sekundárnych dodávateľov, z ktorých mnohí sídlia v Číne.

Známy zložitý dodávateľský reťazec pri výrobe čipov môže byť v prospech Číny.

Výroba čipov si vyžaduje koordináciu nespočetných nesúvisiacich zdrojov a moderných technológií vrátane surových kremíkových ingotov a kovov vzácnych zemín z Číny a neónového plynu z Ukrajiny, spolu so špeciálnymi chemikáliami, nástrojmi na spracovanie a testovanie, lasermi, vákuovými tesneniami a zdrojmi energie zo všetkých kútov sveta.

V kombinácii s logistickými prekážkami je plánovaný termín spustenia arizonského závodu v roku 2024 úplne nemožný.

Okrem toho, kontroly vývozu neovplyvnia 30-ročný náskok Číny v starostlivosti o zásoby kovov vzácnych zemín, kvalifikovaných dizajnérov a inžinierov čipov a tisíce domácich dodávateľov.

Hoci Čína stále zaostáva za svetovými lídrami v oblasti čipovej technológie, časom dokázala, že dokáže premeniť začínajúce priemyselné odvetvia – či už v oblasti vysokorýchlostných železníc, telekomunikácií, elektrických vozidiel alebo sociálnych médií – na obrovské trháky.

Ak sú sankcie USA voči Huawei ukazovateľom budúcnosti, potom sú Bidenove kontroly čipov odsúdené na neúspech. Trumpova administratíva v roku 2020 zakázala spoločnostiam dodávať spoločnosti Huawei vlastné čipy využívajúce americký softvér alebo hardvér.

Tým prakticky zlikvidovala kedysi dominantné postavenie spoločnosti Huawei na svetovom trhu s telefónmi. Mnohí odpísali spoločnosť Huawei ako mŕtvu, ale sotva zmizla. Zostáva najväčším svetovým dodávateľom telekomunikačných zariadení, pričom rozvíja aj nové oblasti podnikania, ako je napríklad vytváranie aplikácií umelej inteligencie pre vlády, telefónne spoločnosti a iné podniky.

Je viac ako pravdepodobné, že Bidenove sankcie budú nasledovať podobnú cestu k zastaraniu. Embargo, hoci sa zdá byť zaťažujúce, dáva Pekingu podnet na získanie domáceho technologického know-how, zhromaždenie stoviek miliárd dolárov a vytvorenie dodávateľského reťazca, ktorý by podceňovaný polovodičový ekosystém katapultoval do nových výšin.

Nakoniec sú nové sankcie príliš malé a príliš neskoré na to, aby zastavili čínsky rozmach.