“Je to taký typický Ivan Mikloš, ktorý, ako z času načas na príkladoch upozorním aj tu, rád zavádza,” podrobil kritike Miklošov článok Juraj Draxler. “V danom komentári poukazuje na to, že ekonomika USA meraná v nominále je väčšia ako ekonomika EÚ, hoci ešte 15 rokov dozadu sme si boli rovní. A potom mudruje, akí sme v Európe zaostalí. Lenže pársekundový pohľad na štatistiky prezradí, že ten rozdiel je dominantne proste rozdielnym vývojom kurzu, nie ekonomického vývoja. Stačí si pozrieť HDP v PPP, kde sme na rovnakej úrovni, potom pozrieť rast HDP v nominále a lícovať si to s vývojom kurzu. Zvládnuť by to mal bakalársky študent ekonómie hocijakej trochu slušnejšej univerzity.” Draxler si myslí, a asi oprávnene, že finančná kríza z roku 2008, ktorá začala v USA, mala v skutočnosti väčšie dopady na Európu, vrátane dopadov na kurz. “Z veľkej časti preto, že, ako v každej kríze, aj tu si držitelia kapitálu rýchlo prehadzovali hotovosť do dolárov (“bezpečný prístav”). Hotovo. Toľko k americkému hospodárskemu zázraku. Ešte dodám, že u nás ste ekonomickým expertom vtedy, keď vás zaňho vyhlásia médiá. A potom môžete písať hocičo,” dodáva Draxler.

Draxler dosť podrobne rozoberá Miklošove “argumenty”, niektoré z nich doslova označil za “manipulačné tvrdenia.” Mikloš v skutočnosti celý svoj článok ani nenapísal, veľká časť textu je prekladom článku, ktorý vyšiel vo Financial Times. “Miklošov vklad,” píše Draxler, “sú poznámky v štýle tej, ako údajne kedysi na európskej úrovni vyzdvihovali reformy Dzurindovej vlády ako niečo, čo chýba zvyšku Európy. Samozrejme, chýba špecifikácia, ktoré presne geniálne reformy tu robené “Európe” tak chýbajú.”

“V skutočnosti máme v EÚ kopu svetovo špičkového aplikovaného výskumu a výroby,” nesúhlasí s Miklošom Draxler, “od špičkovej priemyselnej chémie a výroby špeciálnych materiálov, cez rôzne oblasti strojárstva, od výroby lokomotív až po autá (ak by sa USA držali trhových princípov a neliali do nich masívne štátne dotácie, už nemajú žiadne automobilky, spolu s Ázijcami sme ich v tomto prevalcovali). Presnú strojárinu (napríklad väčšina špičkových zbraní sa vyrába v Európe a mimochodom, ešte aj slávneho Colta im minule kúpila Česká zbrojovka). Až po výrobcov telekomunikačnej infraštruktúry (Ericsson, Nokia) či biotechnické firmy – napríklad najslávnejšiu Covid vakcínu vyrábal Pfizer, ale vyvinutá bola v Nemecku.”

Upozornil aj na to, ako so znalosťami nakladajú v USA: “A to posledné je, mimochodom, aj pekný príklad, ako to vo svete chodí. Veľa šikovných vecí, ktoré vytvoríme tu v Európe, zhltnú americké firmy, ktoré už sú historickým vývojom na úplne jednotnom americkom trhu veľké a pripravené hltať, čo sa dá. Grafén síce vymyslel Rus pôsobiaci v Manchestri, ale okamžite všetko okolo neho začali patentovať americké firmy, aby vyblokovali potenciálnu konkurenciu (patentové manévre sú strašne drahé). A takto to chodí v rôznych oblastiach.”

Ak sa dnes niekde spomenie inovácia, zvyčajne sa tým myslia digitálne technológie. V tejto oblasti aj Draxler uznáva porážku Európy: “Faktom je, že v jednej veľkej oblasti Američania vedú, a to je kontrola internetu. Otázka je, čo vlastne Ivan Mikloš propaguje, pretože Američania vedú vďaka zmesi viacerých vecí: Vládne investície do špičkového výskumu (aj Google vznikol z grantu americkej agentúry pre rozvoj obranných technológií); Jednotný trh (Facebook sa masívne rozrástol najprv v USA, čo bolo ľahké tým, že je to jedna obrovská krajina); Agresívne využívanie možností globalizácie. Apple by nebol nikde bez veľmi agresívneho využívania ultra lacnej pracovnej sily v Číne (podobne ako, paradoxne, daňových dier vytvorených tu v Európe, v prípade technologických firiem v Írsku a Holandsku).”

Hoci sa všeobecne traduje, že internet je americkým vynálezom, nie je to pravda: “Hoci sme world wide web, zjednodušene povedané, vymysleli my tu v Európe (Tim Berners-Lee v CERN-e), dnes ho do značnej miery ovládajú americké firmy (ktoré hltajú aj európske firmy) alebo aspoň firmy domicilované v USA.” Podľa Draxlera zaostávame aj v úrovni vzdelávacích inštitútov: “Proste nemáme tak supervýkonné univerzity, ako majú Američania. Zvlášť, ak hovoríme o EÚ bez Británie (bez ohľadu na pochybnosť trochu priblblého porovnávania mediálne populárnych rankingov je fakt, že mnohostranne najvýkonnejšie univerzity v Európe v zásade majú Briti). A, bohužiaľ, toto je jedna vec, kde treba mať o budúcnosť Európy aj určité obavy. Opäť: v kope hi-tech vecí či sofistikovanej výroby si vedieme veľmi dobre. Ale nemali by sme zaostávať v digitálnej revolúcii. Zjednocovanie trhu v mnohom pomáha (napríklad rozvoju fintechov a finančných appiek), ale zatiaľ nemáme také veľké celky integrovaného aplikovaného výskumu či takú dobrú spoluprácu firiem, aby sme zopakovali to, čo Európa kedysi vedela urobiť v rozvoji mobilných telefónov (vytvorenie GSM štandardu).”

Miklošovo defétistické hodnotenie však Draxler odmieta: “Celkovo rozhodne netreba byť v panike a už vôbec netreba čítať texty propagandistov, ktorí prekrúcajú čísla a rôznorodo manipulujú, často argumentujúc pre “voľný trh” tam, kde konkurent vedie v skutočnosti netrhovými postupmi či priamo štátnymi intervenciami (ako v príklade výroby čipov, kde jednou z nedopovedaných vecí je, že v USA príde nárast počtu výrobcov čisto vďaka obrovským vládnym dotáciám do tohto strategického segmentu).”

Slovensko je však v rámci EÚ osobitou kapitolou, a to veľmi smutnou: “Slovensko už asi nikdy nebude v prvej línii hospodárskeho pokroku či diskusií o hospodárskej politike v Európe. Po roku 1989 sme mohli skostnatelé socialistické hospodárstvo po určitých nevyhnutných otrasoch začať aspoň v niektorých oblastiach inteligentne inovovať. Zvolili sme si namiesto toho vyslovene primitívne kopírovanie primitívnych politík, ktoré sa oslavovalo ako niečo veľmi sofistikované. A bohužiaľ ich autori sa dodnes radi prezentujú svojimi “analýzami”. Mimoriadne otravne,” uzatvára Draxler.

Obaja autori opomenuli schopnosť niektorých veľmi vplyvných amerických finančných skupín zarobiť na čomkoľvek, prednostne však na vojne. Nedávno o tom rozprával náborár jednej z nich. Najíma aj bývalých pracovníkov tajných služieb, ktorí zamestnancov učia rozoznávať obchodné príležitosti. Jeho slová budeme parafrázovať: Zďaleka nejde len o zbrane. Bombardujú Rusi obilné silá? Okamžite sa na burze skúpi všetko dostupné, čo sa týka obilia alebo jeho spracovania. Potom sa pár dní počká, kým stúpne cena a opäť sa to predá. So ziskom. Na vojne sa dá k*rva zarobiť!

Prečítajte si tiež:

• Modrým, Most-Híd pomáhajú s programom aj známi exministri. Aký je ich cieľ?
• Slovenská koruna kde si? Toto chýba Slovensku v boji s infláciou, tvrdí český ekonóm
• EÚ chce použiť zmrazený majetok Ruska v hodnote 200 miliárd eur na obnovu Ukrajiny