Slovenská koruna kde si? Toto chýba Slovensku v boji s infláciou, tvrdí český ekonóm

Český ekonóm Lukáš Kovanda, ktorý je zároveň aj autorom ekonomické literatúry a pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank, vo svojom príspevku na sociálnej sieti analyzoval problém vysokej inflácie na Slovensku a v Čechách.

Kovanda upozorňuje, že Slovensko má vyššiu infláciu ako Česko a podľa Bloombergu ju výrazne vyššiu bude mať už po celý tento rok a aj v rokoch 2024 a 2025. Kvôli prijatiu eura totiž Slovensko nemôže s infláciou účinne bojovať.

„Slovensko vykazuje vyššiu mieru medziročnej inflácie ako Česko. Podľa dnes zverejnených údajov predstavovala v máji inflácia na Slovensku 11,9 percenta, zatiaľ čo v Česku len 11,1 percenta. V oboch krajinách sa však inflácia znižuje“, píše český ekonóm a prikladá aj graf Bloombergu.

Podľa Kovandu by mala byť inflácia na Slovensku tento rok aj v nasledujúcich dvoch rokoch znateľne vyššia ako v Česku. Podľa prognózy, ktorú zostavuje agentúra Bloomberg na základe strednej hodnoty viacerých odhadov medzinárodných finančných inštitúcií, by tento rok mala celoročne inflácia na Slovensku vykázať hodnotu 11,3 percenta, v budúcom roku potom 5,4 percenta a roku 2025 potom 3,8 percenta. Podľa rovnakého odhadu bude česká inflácia v daných rokoch vykazovať po rade hodnoty 10,9 percenta, 2,8 percenta a konečne 2,3 percenta.

Český ekonóm upozorňuje, že medzinárodné inštitúcie predpokladajú, že Česko má pred sebou viac rokov, počas ktorých bude – ako už teraz – vykazovať nižšiu infláciu ako Slovensko, čo súvisí s tým, že Slovensko je členom eurozóny a nemá vlastnú nezávislú menovú politiku.

„To súvisí najmä s obmedzenejšími možnosťami, ktorými slovenská ekonomika môže zdĺhavejšej zvýšenej inflácii čeliť. Slovensku predovšetkým na rozdiel od Česka chýba nezávislá menová politika. O ňu prišlo vstupom do eurozóny. Ak by nebolo členom eurozóny, mohlo by nastaviť svoje základné úrokové sadzby na vyššiu úroveň a tak – ako Česko – proti inflácii bojovať účinnejšie,“ upozorňuje Kovanda.

„Kritici, ktorí v súčasnosti poukazujú na to, že boj Českej národnej banky s infláciou je neúčinný, teda teraz buď musia toto svoje stanovisko prehodnotiť, alebo začať hovoriť, že aj boj Európskej centrálnej banky s infláciou – aspoň teda v krajinách typu Slovenska – je neúčinný . ECB si nemôže dovoliť nastaviť vyššie úrokové sadzby, pretože by tým ohrozila udržateľnosť verejných financií najmä takzvaného južného krídla eurozóny na čele s Talianskom,“ uzavrel problém vysokej inflácie český ekonóm.

Rada EÚ rozhodla 8. júla 2008 o stanovení konverzného kurzu 1 euro = 30,1260 slovenských korún. Slovensko prišlo definitívne o svoju vlastnú menu – slovenskú korunu prijatím eura 1.1. 2009 – súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom, tzv. Veľkého tresku („Big-Bang Scenario“) a euro sa tak stalo sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stala čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Eurozóna sa prepadla do recesie

Richard Wolf: Svetové hospodárstvo sa mení – ľudia to vedia, ale ich vodcovia nie