Dr. Maurizio Geri je bývalý vysokopostavený analytik NATO, ktorý pracoval v Spojeneckom veliteľstve NATO pre transformáciu v USA, v južnom centre NATO v Taliansku a v centrále NATO v Belgicku a pôsobil ako analytik v talianskom generálnom štábe obrany.

V súvislosti s tým, že USA a Filipíny organizujú historicky najväčšie vojenské cvičenia v Juhočínskom mori, po ktorých nasledujú Čína a Singapur, sa zvyšuje napätie v otázke kontroly nad strategickou vodnou cestou.

Ktokoľvek ovládne Juhočínske more ako jednu z najdôležitejších námorných trás pre ropu, nerastné suroviny a potraviny, bude mať pod kontrolou viac ako pätinu svetového obchodu. Najvýznamnejším hospodárskym aktívom, o ktoré sa v regióne bojuje, sú však veľké dáta – a budúcnosť celého internetu závisí od toho, ktoré krajiny ovládnu Juhočínske more.

Podľa výskumnej spoločnosti TeleGeography so sídlom vo Washingtone približne 486 podmorských káblov prenáša viac ako 99 % všetkej medzinárodnej internetovej prevádzky. USA majú výhodu prvého hráča: väčšinu z nich ovláda niekoľko amerických technologických gigantov, konkrétne Alphabet, vlastník spoločnosti Google, Meta, vlastník Facebooku, Amazon a Microsoft.

Tieto dátové toky, ktoré prenášajú všetko od e-mailov a bankových transakcií až po vojenské tajomstvá, sú cennejšie ako ropa. Keďže informácie sú stredobodom technologických inovácií, kontrola nad údajmi je kľúčom k hospodárskej produktivite. Svetová podmorská kabelážna infraštruktúra je preto čoraz viac zraniteľná voči sabotážam a špionáži – špionážne agentúry sa môžu ľahko napojiť na káble na vlastnom území.

Preto sa geopolitické súperenie medzi USA a Čínou v poslednom desaťročí čoraz viac zameriava na kontrolu svetových podmorských káblových sietí. Predpokladá sa, že internetová ekonomika juhovýchodnej Ázie dosiahne do roku 2030 hodnotu 1 bilión USD.

Nová veľká hra

Čína plánuje vybudovať podmorskú internetovú káblovú sieť v hodnote 500 miliónov dolárov s cieľom vytvoriť superrýchle spojenie spájajúce Áziu s Blízkym východom a Európou. Bránila aj projektom podmorských internetových káblov cez Juhočínske more podporovaným USA tým, že odkladala schvaľovanie licencií a vytvárala prísnejšie prevádzkové obmedzenia.

Vláda USA zmarila niekoľko čínskych projektov podmorských káblov v ázijsko-tichomorskom regióne pre obavy zo sledovacích schopností Pekingu. Washington zablokoval najmenej šesť súkromných dohôd o podmorských kábloch pod vedením spoločností Google, Meta a Amazon, ktoré by prepojili USA s Hongkongom, aby udržal na uzde HMN Tech, dcérsku spoločnosť čínskej firmy Huawei, na ktorú boli uvalené sankcie.

USA sa obávajú, že čínske káblové rozvody sú trójskym koňom pre vojenskú a hospodársku expanziu. Spoločnosť HMN Tech si získala pochvalu čínskej vlády za to, že je vzorom “civilno-vojenskej integrácie”, V tlačovej správe dostupnej len na čínskej jazykovej verzii jej webovej stránky sa uvádza, že spoločnosť “ponúkne silnú podporu modernizácii národnej obrany našej krajiny”.

Veľká priepasť

Americké technologické giganty Facebook a Google budujú Apricot, prvý vnútroázijský podmorský kábel obchádzajúci Hongkong, aby obišli čínsku kontrolu. Podmorský kábel dlhý 12 000 km spojí Japonsko, Taiwan, Guam, Filipíny, Indonéziu a Singapur, ale vylúči Malajziu, vplyvného člena desaťčlenného Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktoré sa rýchlo stalo hybnou silou americkej a čínskej súťaže o dominanciu na svetovom internete.

Účasť Malajzie na projekte Apricot bola zmarená v dôsledku zákazu kabotáže zahraničných plavidiel v autonómnom regióne Sabah na východe Malajzie v roku 2020, ktorý má chrániť miestny lodný priemysel pred zahraničnou konkurenciou.

Žiadosť amerických technologických gigantov Facebook, Google, Microsoft a Amazon adresovaná malajzijskej vláde, v ktorej sa sťažovali, že zákaz bude brániť novému káblovému podniku, a žiadali o naliehavé stretnutie s premiérom, bola ignorovaná. V dôsledku toho bola Malajzia vylúčená z trasy Apricot a káblových trás Echo a Bifrost cez Juhočínske more, ktoré podporujú spoločnosti Facebook a Google.

Miestna frustrácia z malajzijského zákazu “kabotáže” oživila v Sabahu požiadavky na väčšiu autonómiu od federálnej vlády. To súvisí s významným medzinárodným súdnym sporom, v ktorom Malajzia spochybňuje zvrchovanosť nad Sabahom v mene deviatich dedičov sultanátu z koloniálnej éry na vzdialenom súostroví Sulu na Filipínach.

Sultanát údajne prenajal región Sabah britským kolonistom v roku 1878 výmenou za ročnú platbu, ktorú navrhovatelia použili na odôvodnenie nároku na percentuálny podiel Malajzie na ziskoch z ťažby ropy a zemného plynu v Sabahu.

Právnici zastupujúci dedičov Sulu majú hlboké väzby na tie isté americké technologické giganty, ktoré sú zapletené do súťaže o ovládnutie podmorských internetových káblov v Juhočínskom mori.

Paul Cohen, predtým autor prejavov v prezidentskej kampani Clintonovej a Gora, v súčasnosti pôsobí ako prezident Arbitrážneho a mediačného centra v Silicon Valley, kde vedie “dialóg” s týmito americkými technologickými firmami. Cohenova kolegyňa Elisabeth Masonová založila a spustila Stanfordské laboratórium pre chudobu a technológie s podporou Obamovho Bieleho domu a zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga. Masonová je tiež členkou správnej rady americkej charitatívnej organizácie All-Star Code spolu s tromi vysokými manažérmi spoločnosti Google.

Táto blízkosť právnikov dedičov Sulu k americkým technologickým gigantom, ktorí výrazne investovali do súťaže o ovládnutie podmorských internetových káblov v Juhočínskom mori, zhorší vnímanie Malajzie ako západného systému nepriateľského voči jej národným záujmom.

Budúcnosť internetu

Vylúčenie Malajzie z projektov podmorských káblov podporovaných USA, žiaľ, urýchlilo spojenectvo krajiny s Čínou.

V roku 2022 sa Malajzia pripojila k 5 000 km dlhému káblovému systému juhovýchodnej Ázie Hainan Hong Kong Express Cable System (SEA-H2X), ktorý podporuje Čína a ktorý spája Hongkong, Čínu, Filipíny a Thajsko s východnou Malajziou a Singapurom. A paradoxne, práve Čína by mohla mať prospech z toho, že v prípade Sulu bude narušená zvrchovanosť Malajzie nad Sabahom, keďže Čína si nárokuje na vlastníctvo ropných a plynových polí v Sabahu a Sarawaku.

Preto je pravdepodobné, že prístup amerických technologických gigantov, ktorý by sa nezmenil, bude mať opačný účinok – bude motivovať Malajziu, aby sa priblížila k orbitu Číny. V stávke je budúcnosť globálneho internetu. Ak sa Malajzia dostane pod čínsku nadvládu, bude to mať významné dôsledky v celom združení ASEAN, čo môže inšpirovať ďalšie regionálne mocnosti, aby nasledovali jej príklad v rámci dominového efektu.

S novou vládou, ktorej premiérom je dlhoročný demokratický aktivista Anwar Ibrahim, majú USA novú príležitosť na zblíženie. Čas je však veľmi dôležitý. Prvá globálna cesta premiéra Ibrahima sa uskutočnila v marci do Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom a zabezpečil prísľuby investícií vo výške 38 miliárd dolárov. Spojené štáty musia v tomto smere zohrávať oveľa aktívnejšiu úlohu v regióne, aby zabezpečili, že partneri, ako je Malajzia, zostanú v kurze.