Vedci z Cambridgeskej univerzity zistili, že ženy, ktoré nemajú genetické spojenie so svojim potomkom, vykazujú “mierne, ale citeľné” rozdiely v interakcii s dieťaťom.
Pozorovanie ukázalo, že matky s darovanými vajíčkami mali menej očného kontaktu s ich deťmi a menej ich deti na nich menej reagovali počas hier.
Výskumníci sa domnievajú, že rozdiely môže vysvetliť aj podvedomie matky, že nie je geneticky spojená s jej dieťaťom. Faktorom vraj môže byť aj to, že tieto ženy väčšinou otehotnejú v staršom veku.
Vedci však vyhlásili, že všetci testovaní rodičia mali so svojimi deťmi “silnú a milujúcu väzbu”.
Výskum reagoval na rastúci počet britských žien, ktoré v poslednom období využívajú darcovské vajíčka, aby sa stali matkami, často v staršom veku. Približne 1400 detí narodených v roku 2016 pochádza z darcovských vajíčok, čo je trojnásobok počtu detí narodených touto metódou v roku 1996.
Lekárka Susan Imrieová z Centra pre výskum rodiny na Cambridgskej univerzite, ktorá je spoluautorkou štúdie, uviedla: “Malé množstvo matiek s pôrodom po darovaní vajíčok v našej vzorke hovorilo o tom, že bojujú s myšlienkou, že s ich dieťaťom nemajú genetický vzťah. Z iného výskumu vieme, že genetické vzťahy majú pre jednotlivých ľudí odlišný význam. Zároveň niektoré z týchto matiek hovorili aj o tom, aké ťažké pre nich bolo zistiť, že majú problémy s počatím.”
Novej štúdie, ktorá má byť prezentovaná na konferencii Americkej spoločnosti pre reprodukčnú medicínu v Denveri v Colorade, sa zúčastnilo 85 párov, ktoré počali dieťa cez darcovské vajíčka počas IVF a 65, ktoré používali svoje vlastné.
Matky, otcovia a deti boli požiadaní, aby vykonali 10 minútový experiment a rodičia boli následne hodnotení na 29 bodovej stupnici.
Odborníci skúmali tieto oblasti: citlivosť rodičov na potreby ich detí, aká interakcia medzi dieťaťom a rodičom vzniká počas hry, a tiež, či počas experimentu nevzniknú nejaké negatívne reakcie medzi rodičom a dieťaťom. Vedci sa tiež pozreli na to, ako sa 11-mesačné deti správali ku svojim rodičom, vrátane toho, ako deti vyzerali, či sa usmievali, alebo nejakým spôsobom s rodičmi komunikovali.
Všetci rodičia zaznamenali pomerne vysoké skóre, čo ukázalo, že všetci boli emočne prepojení so svojimi ratolesťami. Avšak matky s darovanými vajíčkami boli o niečo menej citlivé a menej “štruktúrované” počas hry so svojimi bábätkami. A aj deti sa do hry s matkou zapájali o niečo menej.
Otcovia v obidvoch skupinách reagovali takmer rovnako.
Výskumníci dospeli k záveru, že: “rodiny s darovanými vajíčkami fungujú počas detstva celkovo dobre, ale môže existovať jemný, ale citeľný rozdiel v interakcii medzi matkou a dojčaťom.”
Stuart Lavery, odborník na plodnosť na Imperial College v Londýne povedal: “Toto je dôležitá štúdia, ktorá naznačuje, že môžu existovať určité rozdiely v kvalite vzťahov rodič-dieťa medzi rodinami s darovanými vajíčkami a konvenčnými IVF rodinami.”