TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike 2024 za prvý polrok.

JANUÁR

14. januára – Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenania 33 osobnostiam spoločenského, kultúrneho a športového života, sedem z nich in memoriam.

18. januára – Prezidentka Čaputová vystúpila mimoriadne v pléne Národnej rady (NR) SR. Predniesla svoje výhrady k novele Trestného zákona z dielne vlády.
– Poslanec NR SR Peter Kotlár sa stal splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19.
– Vo viac ako 20 slovenských mestách sa konali protesty zvolané Progresívnym Slovenskom (PS), KDH a SaS proti novele Trestného zákona.

24. januára – Premiér Fico sa v Užhorode stretol s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhaľom. Fico na stretnutí zopakoval, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine a deklaroval, že slovenská vláda podporí každý mierový plán.

31. januára – Do prezidentských volieb sa oficiálne prihlásilo 11 kandidátov: Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.

FEBRUÁR

1. februára – Svoju činnosť začalo Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Ministrom sa stal Dušan Keketi (nominant SNS) a štátnymi tajomníkmi Ján Krišanda a Marek Harbuľák.
– Tisíce ľudí po celom Slovensku sa opäť zišli na protivládnych protestoch proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a zmenám v Trestnom zákone.

3. februára – Mimoparlamentná strana Šanca schválila na kongrese zlúčenie s mimoparlamentnou stranou Demokrati.

6. februára – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) dostal nové vedenie. Vláda na návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej odvolala z funkcie predsedníčky Renátu Bláhovú a na post vymenovala bývalého šéfa rezortu zdravotníctva Michala Palkoviča.

8. februára – Poslanci NR SR schválili novelu Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Na jej základe sa zrušil ÚŠP, skrátili sa premlčacie lehoty a upravili sa trestné sadzby pri viacerých skutkoch. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

15. februára – Novou hlavnou hygieničkou sa stala Tatiana Červeňová. Vo funkcii nahradila Jána Mikasa.

16. februára – Prezidentka Čaputová sa pre novelu Trestného zákona obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti tohto zákona, kým ÚS SR nerozhodne. Právo veta si v tomto prípade neuplatnila.

29. februára – Ústavný súd SR potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týkalo všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. ÚS SR zároveň prijal návrhy prezidentky Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia ÚŠP súd nevyhovel.

MAREC

2. marca – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár sa v Turecku stretol s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.

6. marca – Český premiér Petr Fiala po rokovaní vlády oznámil, že Česko odložilo česko-slovenské medzivládne konzultácie. Jedným z dôvodov bola schôdzka slovenského ministra zahraničných vecí Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

15. marca – Novým predsedom SaS sa stal Branislav Gröhling. Po 15 rokoch nahradil Richarda Sulíka, ktorý sa stal čestným predsedom. Gröhlinga zvolili na kongrese strany, v tajnej voľbe. Do funkcie okrem neho kandidoval aj Igor Prieložný.

– Polícia ukončila po viac ako dvoch mesiacoch vyšetrovanie nehody šéfa SNS a podpredsedu parlamentu Andreja Danka. Uzavreli to ako priestupok. Danko dostal za zdemolovanie semaforu a odchod z miesta nehody dvojročný zákaz šoférovania a pokutu 900 eur.

16. marca – Pozíciu predsedu KDH obhájil Milan Majerský. V tajnom hlasovaní na sneme porazil Ivana Šimka.

– Mimoparlamentné hnutie Sme rodina si opätovne za predsedu zvolilo Borisa Kollára. Rozhodli o tom jednohlasne delegáti na sneme.

17. marca – Novým predsedom mimoparlamentnej strany Modrí – ES sa stal Ľuboš Schwarzbacher.

20. marca – Zanikol ÚŠP a prokurátorov úradu zaradili na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry (GP) SR.

23. marca – Konalo sa prvé kolo prezidentských volieb, v ktorom vyhral Ivan Korčok so ziskom 42,51 percenta hlasov. Do druhého kola postúpil aj Peter Pellegrini, ktorý dosiahol 37,02 percenta hlasov. Volebná účasť v prvom kole prezidentských volieb dosiahla 51,91 percenta.

APRÍL

3. apríla – Prezidentka Čaputová mimoriadne vystúpila v RTVS pred druhým kolom prezidentských volieb. V prejave uviedla, že zúčastniť sa na voľbách znamená podieľať sa na budúcnosti Slovenska.

6. apríla – Konalo sa druhé kolo prezidentských volieb. Víťazom sa stal Peter Pellegrini so ziskom 53,12 percenta hlasov. Ivan Korčok dosiahol 46,87 percenta hlasov. Volebná účasť v druhom kole prezidentských volieb dosiahla 61,14 percenta.

8. apríla – Zvolenému prezidentovi Pellegrinimu zanikol mandát poslanca NR SR. Skončilo sa aj jeho pôsobenie na poste predsedu parlamentu, právomocami v tejto funkcii poveril podpredsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas-SD).

13. apríla – Premiér Robert Fico vyhlásil, že pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by sa stal predsedom NR SR šéf SNS Andrej Danko. Spolu s prezidentom Pellegrinim a premiérom Ficom, by takáto “trojička” podľa neho poukazovala na stabilitu vládnej koalície aj Slovenska.

15. apríla – Richard Raši bude nominantom strany Hlas-SD na post predsedu NR SR. Povedal to minister práce a podpredseda strany Erik Tomáš, ktorý zotrval na stanovisku, že pozícia patrí Hlasu-SD.

16. apríla – Členovia Súdnej rady SR odvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu. Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo desať členov Súdnej rady, dvaja sa zdržali hlasovania, nikto nebol proti, štyria nehlasovali.

17. apríla – V Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie skončili piati členovia zastupujúci mimovládne organizácie: Laura Dittel, Karolína Miková, Peter Medveď, Juraj Rizman a Boris Strečanský. Odvolal ich minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) ako predseda rady.

MÁJ

2. mája – Poslanci NR SR odvolali z funkcie členov Súdnej rady SR Andreja Majerníka a Jána Mazáka.

4. mája – Za predsedu PS snem hnutia zvolil Michala Šimečku. Vo voľbách nemal protikandidáta.

15. mája – Na premiéra Roberta Fica bol v Handlovej spáchaný atentát. Páchateľom bol 71-ročný Juraj C. z Levíc, ktorý na premiéra päťkrát vystrelil. Premiér utrpel vážnu polytraumu a operovali ho v nemocnici v Banskej Bystrici.

18. mája – Juraja C. obvineného z pokusu o vraždu premiéra Fica vzal Špecializovaný trestný súd do vyšetrovacej väzby.

21. mája – NR SR odsúdila útok na premiéra Fica. Vyzvala na nešírenie nenávisti. Ľudia podľa poslancov nesmú byť terčom nenávisti pre svoje politické názory. Uznesenie, ktoré predložila skupina koaličných poslancov, parlament schválil jednomyseľne.

JÚN

1. júna – Novým predsedom Hlasu-SD sa stal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Do funkcie ho zvolili na sneme, pričom nahradil zakladateľa Hlasu-SD a novozvoleného prezidenta Pellegriniho. Pellegrini si pozastavil členstvo v strane a zostala mu pozícia zakladajúceho predsedu.

5. júna – Slovensko sa ako jediný štát na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) dištancovalo od aktualizovaných zdravotníckych predpisov, ktoré sú známe pod skratkou IHR. Na pandemických predpisoch sa zhodlo 188 členov WHO. Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Kotlár to odôvodnil tým, že nové predpisy uprednostňujú záujmy farmaceutického priemyslu.

8. júna – Na Slovensku sa konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Víťazom sa stalo PS so ziskom 27,81 percenta hlasov. Na druhom mieste skončil Smer-SD (24,76 percenta) a tretie bolo hnutie Republika (12,53 percenta). Do EP sa dostali aj kandidáti za Hlas-SD (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Účasť v eurovoľbách dosiahla 34,38 percenta.

11. júna – Poslanci NR SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU).

15. júna – Peter Pellegrini zložil do rúk predsedu ÚS SR Ivana Fiačana ústavou predpísaný sľub a ujal sa funkcie prezidenta SR.

19. júna – Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na zdravotníckom výbore NR SR vyhlásil, že pandémia na Slovensku nebola.

25. júna – Podpredseda NR SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) sa vzdal funkcie. Urobil tak potom, ako ho zvolili za poslanca Európskeho parlamentu (EP).

27. júna – Poslanci NR SR schválili lex atentát, balík opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

– Poslanci parlamentu zvolili za podpredsedu NR SR poslanca za Smer-SD Tibora Gašpara.

V druhom polroku 2024 podala demisiu ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Vo funkcii ju nahradil Kamil Šaško (Hlas-SD). Z poslaneckého klubu koaličnej SNS odišli Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavol Ľupták. Spory sa objavili aj medzi SNS a koaličným Hlasom-SD. Personálne zmeny v rezorte kultúry vyvolali sériu protestov kultúrnej obce. Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve.

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike v druhom polroku 2024.

JÚL

1. júla – Zrušením verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) vznikla Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Štatutárnym zástupcom STVR sa stal Igor Slanina.

2. júla – Novým stálym predstaviteľom Slovenskej republiky (SR) pri NATO sa stal Marek Varga.

3. júla – Predsedom mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti sa opätovne stal poslanec NR SR Rudolf Huliak.

4. júla – V trestnej veci pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), v ktorej je obvinený Juraj C., došlo k zmene právnej kvalifikácie. Po novom ho obvinili pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

5. júla – Na celonárodné oslavy 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín prišiel aj premiér Fico. Išlo o jeho prvé vystúpenie na verejnom podujatí od atentátu na jeho osobu.

16. júla – Prezident SR Peter Pellegrini vymenoval nových členov Súdnej rady SR Zuzanu Čížovú, Martina Puchallu a Adriána Kuceka.
– Hlava štátu podpísala aj novelu zákona o Audiovizuálnom fonde.

– Slovenského europoslanca Martina Hojsíka z frakcie Obnovme Európu (RE) zvolili poslanci Európskeho parlamentu (EP) za jedného zo 14 podpredsedov európskeho zákonodarného zboru.

22. júla – Na vojenskom letisku v Kuchyni pristáli prvé dve slovenské stíhačky F-16. S príletom bol spojený slávnostný ceremoniál, na ktorom sa zúčastnili prezident Pellegrini, vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko a ďalší hostia.
– Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) a minister kultúry a vzdelávania Spojených arabských emirátov šejk Salem bin Khalid Al Qassimi podpísali memorandum o porozumení na obdobie rokov 2024 – 2029.

23. júla – Novou riaditeľkou Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana sa stala Petra Flach. Vo funkcii nahradila Zuzanu Liptákovú, ktorú v marci 2024 odvolala ministerka kultúry Šimkovičová.

AUGUST

2. augusta – Novými členmi Rady STVR sa stali Peter Benčurík, Jozef Krošlák, Lukáš Machala a Jarmila Mikušová.

6. augusta – Ministerka kultúry Šimkovičová odvolala Mateja Drličku z funkcie generálneho riaditeľa SND.

7. augusta – Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) podal dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Zároveň nariadil prerušenie výkonu trestu odňatia slobody do rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) o dovolaní.

– Ministerka kultúry Šimkovičová odvolala Alexandru Kusú z funkcie generálnej riaditeľky SNG.

15. augusta – Ministerka kultúry vymenovala šesť členov Rady Fondu na podporu umenia: výtvarníka Ondreja Zimku, hudobníka Richarda Rikkona, literárneho vedca Júliusa Lomenčíka, filozofa Jána Hrkúta, pedagogičku Adriánu Tomičovú a za ministerstvo kultúry Petra Grutku.

26. augusta – Prezident Pellegrini vymenoval Pavla Gašpara za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).

27. augusta – Dočasne poverenou riaditeľkou SND sa stala Zuzana Ťapáková.

29. augusta – V Banskej Bystrici sa konali celoštátne oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP).

SEPTEMBER

1. septembra – Prezident Pellegrini, podpredseda NR SR poverený jej riadením Peter Žiga a premiér Fico podpísali spoločné vyhlásenie o jednotnom postupe v otázkach zahraničnej politiky. V memorande deklarovali pevné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO.

– Zanikla Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorá fungovala v rámci Policajného zboru. Nahradili ju Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.

2. septembra – Novým stálym predstaviteľom SR pri Organizácii Spojených národov (OSN) sa stal Peter Hulényi.

4. septembra – Zakladateľ opozičnej SaS a jej bývalý predseda Richard Sulík sa vzdal mandátu poslanca NR SR. Ostal členom strany a čestným predsedom SaS. Na miesto Sulíka do parlamentu od 10. septembra nastúpil Karol Galek.

– K hnutiu Progresívne Slovensko (PS) sa pridal bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.

5. septembra – S mimoparlamentnou stranou Demokrati začal spolupracovať poslanec NR SR Ľubomír Galko, ktorý vystúpil z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.

– Časť kultúrnej obce vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Oznámili to členovia novovytvoreného výboru Kultúrneho štrajku. Svoj krok vysvetlili reakciou na zhoršujúce sa podmienky v kultúre vplyvom politicko-mocenských zásahov zo strany ministerstva kultúry.

6. septembra – Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) pracovisko Banská Bystrica uznal exšéfa SNS a bývalého primátora Žiliny Jána S. za vinného z nepriamej korupcie. Odsúdil ho na dvojročný trest odňatia slobody s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil na štyri roky.

16. septembra – Poslankyňa NR SR Martina Holečková odišla z KDH. Naďalej ostala poslankyňou parlamentu.

17. septembra – Líder opozičného PS Michal Šimečka skončil ako podpredseda NR SR. Poslanci parlamentu ho odvolali z funkcie v tajnom hlasovaní. Na hlasovaní bolo prítomných 77 poslancov, jeden lístok bol neplatný. Za jeho odvolanie hlasovalo 76 poslancov. Poslanci za koaličný Hlas-SD Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš sa na hlasovaní nezúčastnili.

25. septembra – Poslankyňu Luciu Plavákovú dvakrát vykázali z rokovacej sály parlamentu. Dôvodom boli nálepky na jej počítači, ktoré boli podľa podpredsedov NR SR Andreja Danka a Tibora Gašpara v rozpore s rokovacím poriadkom.

30. septembra – Ministerka kultúry Šimkovičová odvolala z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) Branislava Panisa.

OKTÓBER

1. októbra – Názov poslaneckého klubu SNS sa meniť nebude a ani nemôže. Vyhlásil to predseda SNS Andrej Danko v reakcii na žiadosť poslanca Huliaka doplniť do názvu klubu SNS aj Národnú koalíciu.

3. októbra – Poslanci NR SR definitívne schválili balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku.
– Do poslaneckého klubu opozičného hnutia PS vstúpil Viliam Tankó ako 33. člen. Tankó sa do parlamentu dostal za hnutie Slovensko. Z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ odišiel koncom augusta 2024.

5. októbra – Prezident Pellegrini prijal vo svojej banskobystrickej kancelárii prvú zahraničnú návštevu, generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasa Cormanna.

8. októbra – Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) doručila prezidentovi Pellegrinimu svoju demisiu.

9. októbra – Predseda Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok navrhol predsedovi vlády Ficovi na pozíciu ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

– Premiér Fico po konzultáciách so Šutajom Eštokom podal prezidentovi Pellegrinimu návrh na vymenovanie Šaška za ministra zdravotníctva. Na druhý deň prezident vymenoval Šaška za ministra zdravotníctva.

18. októbra – Prezident Pellegrini podpísal konsolidačný balík, keďže bola splnená podmienka na kompromisné riešenie pre zdravotníkov.

21. októbra – Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) založil vyšetrovací tím, ktorý by mal prešetriť reakciu štátu na pandémiu ochorenia COVID-19.

22. októbra – Traja poslanci NR SR okolo predsedu mimoparlamentnej strany Národná koalícia Huliaka odišli z poslaneckého klubu koaličnej SNS. Okrem neho aj Ivan Ševčík a Pavol Ľupták.

23. októbra – Poslanec NR SR Dušan Muňko zo Smeru-SD vstúpil do poslaneckého klubu SNS, aby ten mal minimálne osem členov pre jeho zachovanie.

– Ministerstvo kultúry informovalo, že pripravuje v spolupráci so Slovenskou filharmóniou úpravu štátnej hymny. O nové znenie hymny sa postaral hudobník, dirigent a skladateľ Oskar Rózsa.

26. októbra – Predsedom Kresťanskej únie (KÚ) sa stal Milan Krajniak. Rozhodli o tom delegáti na sneme strany. Vo funkcii vystriedal Annu Záborskú, ktorá stranu viedla od roku 2019. Vo voľbách predsedu nekandidovala a prijala post čestnej predsedníčky KÚ.

29. októbra – Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali podávať výpovede. Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského išlo o 2713 výpovedí.

31. októbra – Bývalého prezidenta SR Andreja Kisku Krajský súd v Prešove uznal za vinného v daňovej kauze. Uložil mu trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Kiska čelil obžalobe z pokračovacieho prečinu daňového podvodu, vinu odmietal. Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami v roku 2014.

NOVEMBER

10. novembra – Poslanci okolo nezaradeného poslanca Huliaka požiadali o jedno ministerstvo z portfólia koaličnej SNS, na ktorej kandidátke boli zvolení do parlamentu. Prejavili záujem o rezort životného prostredia.

11. novembra – Do opozičného hnutia PS vstúpil exminister zahraničných vecí a neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok.

17. novembra – Premiér a predseda Smeru-SD Fico na sneme pri príležitosti 25. výročia vzniku Smeru-SD vyhlásil, že považuje za potrebné pripravovať sa aj na iné alternatívy politického vývoja, ako sú parlamentné voľby v riadnom termíne v roku 2027. Odmietol udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania.

21. novembra – Na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) zriadili špeciálny vyšetrovací tím s názvom Darca. Venovať sa bude podozreniam z protiprávneho konania v súvislosti s darovaním slovenskej vojenskej techniky na Ukrajinu v minulom volebnom období.

30. novembra – Premiér Fico vyhlásil, že so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá. Je podľa neho potrebné hľadať racionálne riešenie, ako umožniť nezávislým poslancom okolo Huliaka podiel na výkone moci a súčasne garantovať, že sa nebude meniť štruktúra vládnej koalície.

DECEMBER

3. decembra – Parlament schválil štátny rozpočet. Deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur.

5. decembra – Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) sa vo štvrtok na zasadnutí OBSE na Malte stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Hovorili spolu aj o dodávkach zemného plynu a Ukrajine.

6. decembra – Minister spravodlivosti Susko vymenoval za predsedu ŠTS Michala Trubana s účinnosťou od 15. decembra.

8. decembra – Vláda na mimoriadnom zasadnutí schválila návrh legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zámerom bolo rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.

9. decembra – Bývalý prezident Andrej Kiska podal žalobu na Kanceláriu prezidenta SR pre zastavenie vyplácania doživotného platu. Žalobu podal na Správny súd v Bratislave. Kancelária prezidenta mu zastavila od novembra vyplácanie renty pre právoplatné odsúdenie za spáchanie úmyselného trestného činu.

10. decembra – Ministerka kultúry Šimkovičová odvolala generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu Pavla Ižvolta. Na poste ho od 11. decembra nahradil archeológ Mário Comisso.

11. decembra – Poslanci NR SR schválili legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Plénum o nej rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Za hlasovalo 74, proti 70 poslancov a dvaja nehlasovali.

13. decembra – Prezident Pellegrini podpísal legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemožno dopustiť, aby sa o slovenských pacientov nemal kto postarať a zostali bez zdravotnej starostlivosti.