Voľby v Nemecku: Sociálni demokrati tesne zvíťazili nad konzervatívcami. Strana Merkelovej prepadla

Berlín 27. septembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/dpa-Wolfgang Kumm,TASR/AP-Michael Sohn,TASR/AP/dpa-Sven Hoppe, Jens BĂĽttner)

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania, informujú agentúry DPA a AP

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

Štyri politické strany sa pripravujú na koaličné rokovania

Štyri nemecké politické strany sa už niekoľko hodín po zverejnení výsledkov parlamentných volieb začali v pondelok pripravovať na koaličné rozhovory.

Ako píše agentúra DPA, vlastnú vládu chcú zostaviť obaja kandidáti na spolkového kancelára dvoch najväčších politických subjektov – Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a Armin Laschet z Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Víťaz volieb Scholz má podľa DPA lepšiu šancu stať sa kancelárom, nemecká ústava však umožňuje zostaviť vládu aj strane s druhým najväčším počtom hlasov, teda Laschetovej CDU.

Potenciálne dôležitými koaličnými partnermi budú pravdepodobne Zelení so ziskom 14,8 percenta hlasov a liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta.

Obe tieto strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície. Zelení a FDP však majú pomerne odlišné volebné programy..

Scholz: Konzervatívny blok CDU/CSU patrí do opozície

Strany konzervatívneho bloku CDU/CSU by sa mali presunúť do opozície. Uviedol to v pondelok kandidát na nového spolkového kancelára Olaf Scholz, ktorého Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) v nedeľných parlamentných voľbách tesne zvíťazila nad úniou CDU/CSU.

“CDU a CSU nielenže stratili veľkú časť hlasov, ale v zásade im občania odkázali, že by už nemali byť vo vláde, ale že by mali ísť do opozície,” povedal podľa agentúry AFP Olaf Scholz, ktorý je v súčasnosti spolkovým vicekancelárom i ministrom financií.

Nemeckí voliči svojimi hlasmi podľa neho naopak rozhodli o posilnení troch strán – SPD, Zelených a liberálov z FPD. Tým im dali jasný mandát na to, aby zostavili novú spolkovú vládu, domnieva sa Scholz.

Agentúra AP v tejto súvislosti uvádza, že jedinou inou možnosťou sformovania vlády je zopakovanie doterajšej tzv. veľkej koalície zloženej z únie CDU/CSU a SPD. Tentokrát by ale na čele takejto vlády neboli konzervatívci ale SPD. Scholz však naznačil, že takejto možnosti nie je naklonený.

Bavorskí konzervatívci dosiahli vo voľbách svoje vôbec najhoršie výsledky

Kresťanskosociálna únia (CSU), ktorá dominovala na politickej scéne juhonemeckej spolkovej krajiny Bavorsko celé desaťročia, dosiahla v nedeľných voľbách svoje vôbec najhoršie výsledky na krajinskej i spolkovej úrovni. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.

Strana vedená vplyvným bavorským premiérom Markusom Söderom, získala v celoštátnych voľbách 5,1 percenta hlasov, takže päťpercentnú hranicu na vstup strán do Spolkového snemu prekonala len tesne, vyplýva z odhadov zverejnených po skončení hlasovania. Vo voľbách v roku 2017 pripadlo CSU na celoštátnej úrovni 6,2 percenta hlasov.

DPA pripomenula, že tieto výsledky však treba vnímať v kontexte, keďže CSU sa neuchádza o priazeň voličov v ďalších 15 spolkových krajinách, kde kandiduje jej sesterská Kresťanskodemokratická únia (CDU).

CSU bola doteraz súčasťou vládnej koalície na spolkovej úrovni, keď vládla spolu s CDU a sociálnymi demokratmi (SPD).

Do ostatných volieb platilo, že najhorší výsledok dosiahla CSU v roku 1949, keď na celoštátnej úrovni získala 5,8 percenta hlasov. Najlepším výsledkom pre CSU bol v roku 1976 zisk 10,6 percenta hlasov, keď stranu viedol Franz Josef Strauss.

V krajinských voľbách v Bavorsku získala CSU predbežne 32,6 percenta hlasov, čo je pokles oproti roku 2017, keď CSU v Bavorsku volilo 38,8 percenta voličov, dodala DPA.

Krajinské voľby v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku vyhrala SPD

Nemeckí sociálni demokrati zvíťazili v nedeľu aj v krajinských voľbách, ktoré sa konali v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku. Nemecká metropola pritom bude mať svoju prvú starostku, informovala v pondelok agentúra DPA.

V Berlíne dostala strana SPD na čele s krajinskou volebnou líderkou Franziskou Giffeyovou 21,4 percenta hlasov a skončila tak pred Zelenými, ktorí so ziskom 18,9 percenta dosiahli svoj tamojší najlepší výsledok. Tretí sú kresťanskí demokrati z CDU s 18,1 percenta, ukázalo sčítanie všetkých hlasov. SPD a Zelení by mohli pokračovať v doterajšej vládnej koalícii s Ľavicou, píše DPA.

Reklama

V Berlíne sa v nedeľu okrem volieb do nemeckého Spolkového snemu konali aj voľby do krajinského parlamentu a rozhodovalo sa tiež o zložení zastupiteľstiev 12 berlínskych obvodov, uviedol denník Die Welt. Hlasovanie však však v meste sprevádzali viaceré problémy. Pre zámenu či nedostatok hlasovacích lístkov sa pred volebnými miestnosťami tvorili dlhé rady a situáciu komplikoval i Berlínsky maratón a súvisiace dopravné zápchy. Niektorí voliči odovzdali hlasy až po oficiálnom konci volieb o 18.00 h.

V spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde sú sociálni demokrati pri moci od roku 1998, si SPD oproti predošlým voľbám polepšila o deväť bodov na 39,6 percenta hlasov. Druhou najsilnejšou stranou v krajinskom parlamente v Schwerine je opäť krajine pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 16,7 percenta hlasov.

Krajinská premiérka Manuela Schwesigová (SPD) má teraz viacero možností na vytvorenie novej vlády. Pred voľbami povedala, že sa bude snažiť zostaviť stabilnú a spoľahlivú koalíciu. Jej súčasní koaliční partneri z CDU výrazne oslabili na 13,3 percenta, čo krajinský stranícky šéf Michael Sack označil za katastrofálny výsledok. Možnou alternatívou by boli spojenectvá SPD so stranou Ľavica alebo Zelenými a liberálmi z FDP.