Voľby prezidenta: Čaputová dá hlasy Mistríkovi. Na ĽSNS bude záležať, či sa dráma predčasne neskončí

Bratislava 23. januára 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková, Jakub Julény, Branislav Bibel)

V hre o prezidenta sú tento rok tri základné smery a medzi nimi sa rozhodne

V utorok, sa dohodli kandidáti na prezidenta Mistrík a Čaputová, že sa už pred prvým kolom zlúčia a že kandidovať bude len ten z nich, kto bude mať podľa prieskumov viac preferencií. Bude to takmer iste Mistrík. Čaputová tak bude mať svoj mesiac kandidatúry a sebapropagácie, ale zároveň nemusí isť do finálneho počítania. Do tejto hry sa nepripojil František Mikloško, ktorý bude v prvom kole kandidovať sám za seba.

Mistrík tým zaznamenal bezpochyby určitý úspech, pretože si vylepší svoje šance postúpiť do druhého kola a navyše bude vlastne mať dvojnásobný priestor v oficiálnych debatách – práca Čaputovej bude vlastne smerovať na jeho podporu. Zároveň sa tak už evidentne začína čistiť pole kandidátov, takže nám teraz zostávajú  tri hlavné politické smery:

1. proatlantickí kandidáti Mistrík/Čaputová, Mikloško

2. populistický kandidát Šefčovič

3. ľudoví kandidáti Harabín, Kotleba

Zvyšní, pri všetkej úcte k ich snahe, kandidujú s heslom – nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.

To, prečo je prvá skupinka nazvaná “proatlantická”, azda ani nie je treba vysvetľovať – zastupujú politiku vazalstva voči Veľkému Bratovi za Atlantikom. Druhá skupina je “populizmus” – pretože tak sa nazýva politika bez hodnôt, len so širokým úsmevom. Tretia skupina je “ľudová”, pretože sú to kandidáti podporovaní takmer výhradne bežným ľudom a táto vlastnosť je im spoločná.

Aj keď pri voľbe prezidenta ide výrazne o voľbu jedného človeka, takže by mali rozhodovať ich osobné vlastnosti a schopnosti, aj tak stále platí, že najdôležitejšia je politická kategória. Slovensko zažilo za posledných 30 rokov už mnoho proatlantického vazalstva a populizmu, chcelo by to viac ľudovej reality.

To, že sú smery tri, je zaujímavá situácia, pretože kým v predošlých prezidentských voľbách bol “zlý” kandidát iba jeden ( Fico ), teraz máme schopných kandidátov, ktorých hlavný prúd neznáša, až dvoch – Harabína a Kotlebu. Okrem toho tu máme jedného kandidáta populistického (Šefčovič), ktorý do druhého kola môže reálne postúpiť a aj keď je pre globalistov ako tak prijateľný, nie je pre nich ideálny. To vytvára to špecifikum – kým vo všetkých predošlých prezidentských voľbách sa vyjadrovali kandidáti podporu proatlantického smeru až v druhom kole, teraz to musia robiť už pred prvým kolom, aby Mistrík vôbec postúpil.

Verzia, že do druhého kola postúpia Harabín a Šefčovič, je reálne možná. V takom prípade by mnohí atlantisti zažívali  trasenie rúk na pokraji infarktu, keď by museli v druhom kole voliť za prezidenta kandidáta Smeru, Šefčoviča.

Síce úplne nepravdepodobná, ale zatiaľ teoreticky možná, je verzia postúpenia Harabína a Kotlebu. To už by bol ale svet naopak a bratislavská kaviareň by sa zrejme výnimočne správala podľa slov slovenského básnika “a čo mladô utekalo, a čo starô nevládalo”.

Ale je tu aj kombinácia, že do druhého kola postúpia Mistrík a Šefčovič. Tá je momentálne veľmi pravdepodobná a najmenej veselá. Bolo by predčasne po dráme, ale aj taký je život. Tiež by to nebol koniec sveta, len koniec zábavy. Ale ĽSNS určite vie, čo musí spraviť tesne pred prvým kolom, aby v takom prípade vina nezostala na nich.

Peter Vanád