Višňovský dostal od generálneho manažéra a niekdajšieho spoluhráča Miroslava Šatana ponuku stať sa členom realizačného tímu v slovenskej reprezentácii, ale ju odmietol, keďže podľa svojich slov ešte nebol na takúto pozíciu pripravený. “Mal som s Mirom dlhšie rozhovory, povedal som mu, že to musím najmä sám cítiť a mať na to hlavu. Nemôžem to robiť len z polovice. Buď to budem robiť na sto percent, alebo vôbec. Možno raz príde čas, keď poviem, že chcem pracovať pri reprezentácii, s mládežou alebo podobne. Potom sa tomu budem venovať ‘full time’. Takto to ale nemalo význam. Hlava nebola nastavená tak, aby som sa postavil na striedačku,” vysvetlil Višňovský.

Aj keď niekdajší dlhoročný reprezentačný obranca nebude priamo pri slovenskom tíme, jeho tvorbu a výsledky pozorne sledoval. “Teším sa, že prišli aj hráči z NHL. Len škoda, že ich máme tak málo. Každá posila je vítaná. Teším sa už na náš prvý zápas. Na šampionáte môžeme iba prekvapiť,” tvrdí.

Súčasnému mužstvu by doprial rovnakú radosť, ako sám zažíval pri zisku troch medailí na MS. Prvú vybojoval s reprezentáciou na MS 2000 v Petrohrade, odkiaľ si odniesol striebro, po ňom nasledoval zlatý Göteborg 2002 a bronzové Helsinki 2003. “Po zisku prvej, striebornej medaily sme najprv boli smutní, keďže sme vo finále prehrali s Čechmi. Po príchode domov to ale celé ožilo. Vôbec sme také privítanie nečakali. Pamätám si každý jeden detail. Takisto aj víťazné chvíle v Göteborgu, keď sme získali zlatú medailu, ako sme čakali v rade, ako nám ju zavesia na krk, mám z toho krásne spomienky. Človek si spätne uvedomuje, koľko námahy to stojí, aby niečo vyhral alebo sa dostal k medaile,” spomína dnes 42-ročný Višňovský, ktorý vo finále MS 2002 proti Rusku (4:3) strelil prvý gól Filcovho tímu. “Bol to jeden z mojich najznámejších gólov. Začalo sa ním úspešné finále. Rád naň spomínam, aj keď sme sa z neho nemohli naplno tešiť, lebo sme dlho nevedeli, či ho rozhodcovia uznajú alebo nie. Ale cennejší bol gól z rozhodujúceho samostatného nájazdu proti Slovincom na MS 2008, ktorým som rozhodol o záchrane v elitnej kategórii.”

Višňovský vie, aké náročné je dopracovať sa k cennému kovu, aj s na papieri silnejším kádrom. “Každé mužstvo chce víťaziť, respektíve urobiť nejaký úspech. Ak by náš tím získal na šampionáte medailu, hocijakého kovu, bude mať pre nás cenu zlata, aj keby nebola práve zlatá. Viem, že hráči sú pod tlakom, ľudia očakávajú, že v domácom prostredí uspejú. Dôležité je, aby si to chalani nedávali do hlavy, lebo to potom trošku zväzuje ruky,” zdôraznil pre TASR. Na domácom šampionáte pred ôsmimi rokmi zažil sklamanie, keď nabitý tím na čele s Pavlom Demitrom, Mariánom Hossom, Mariánom Gáboríkom, Miroslavom Šatanom či Ladislavom Nagyom prehral s Nemcami, Rusmi, Čechmi i Fínmi a neprebojoval sa do štvrťfinále. “Pamätám si že som v Bratislave naskočil na rozbehnutý vlak, po zranení som sa zapojil do hry v priebehu šampionátu. Ako tím sme ale vôbec nefungovali tak, ako sme mali. Aj keď sme mali veľmi solídne poskladané mužstvo. Herne sa nám na ľade nedarilo, čo bola veľká škoda. Môžem však povedať, že fanúšikovia boli neuveriteľní a aj po týchto výsledkoch nám zatlieskali a poďakovali sa nám. Preto mám na domáce MS pekné spomienky, aj keď neboli pre nás úspešné.”

Slováci sa naposledy prebojovali do štvrťfinále MS v Helsinkách 2013. Podľa Višňovského je v silách súčasného tímu preniknúť medzi najlepšiu osmičku. “Dúfam v to. Na prvé tri zápasy sa chystám chalanov povzbudiť priamo do Košíc a potom by som si ich rád pozrel v Bratislave… Ja dúfam, že to štvrťfinále spravia a uvidia ich aj bratislavskí diváci.” Súčasné mužstvo by podľa neho nemalo čeliť až takému silnému tlaku ako domáci tím pri MS 2011: “Záleží aj, ako sa vytvorí celá atmosféra okolo. Pred MS 2011 bola nejaká ‘aférka’ v mužstve, tá nepridala na pohode v tíme. Myslím si, že Craig Ramsay je veľmi skúsený tréner, Miro Šatan si to ako generálny manažér vie ustrážiť a že chalanov najmä po psychickej stránke pripraví. Máme už skúsenosť s domácimi MS a vieme, do čoho ideme. Verím, že starší hráči a tréneri budú vedieť tým menej skúseným v tomto smere poradiť.

Pre slovenských reprezentantov má bývalý obranca Los Angeles, Edmontonu, Anaheimu či NY Islanders jasný odkaz: “Nech si hokej hlavne užijú. Odkázal by som im, aby nesledovali médiá. Lebo to môže hráča zväzovať. Trochu sa nevydarí zápas a čelí kritike, už to potom má v hlave. Nikdy som počas MS či ZOH nečítal noviny a nesledoval správy. Sústredil som sa iba na seba. Je dôležité, aby hráči utvorili dobrý kolektív. Či vyhrajú, alebo prehrajú, to je druhoradé, hlavne nech na tom ľade nechajú všetko. Divák to bude vidieť a ocení to.”