Trump: „Ďakujem, Vladimir.” Analyzujeme historický okamih na Aljaške

Liberálne médiá šíria brutálne bludy o tom, že samit na Aljaške nemal zmysel. Evidentne nevedia čítať diplomatickým jazykom. Na stránkach nemenovaných denníčkov tak nachádzam X článkov, ktorých cieľom je zhodiť význam celého podujatia. Ich autori si nezaslúžia pomenovanie „novinári”. Asi nesledovali pozorným okom a uchom, čo sa vlastne udialo – a pokiaľ sledovali, ale predsa len šíria svoje demagógie, potom je naša spoločnosť naozaj vo veľmi zlom stave. A to vrátane katedier žurnalistiky.

Viete, ja som podujatie sledoval na rôznych youtube kanáloch (APT, Wion, Hindustan Times a pod.) v priamom prenose od momentu, kedy bola miestnosť určená na vyhlásenia prezidentov ešte prázdna. Sledoval som prichádzať a odchádzať organizátorov, členov štábov, zástupcov armády, či predstaviteľov jednej alebo druhej administratívy. Sledoval som, ako technickí pracovníci nastavovali mikrofóny a kanály pre tlmočníkov. A v tej chvíli som si uvedomil, že bez ohľadu na to, čo samit reálne prinesie v otázke Ukrajiny, už teraz sa prelomili ľady: Po rokoch Bidenovej konfrontačnej politiky sa totiž Ruská federácia s USA dostali do situácie, keď opäť dokážu spolu komunikovať.

A to nielen na najvyššej úrovni, ale i na úrovni bežných ľudí. Veď koľko vzájomnej komunikácie a porozumenia asi vyžadovala príprava celého podujatia?

Toto však naši liberáli či americkí demokrati odmietajú vidieť. Im by najviac vyhovovalo, keby vojna pokračovala do posledného Ukrajinca – pravda, oni si myslia, že by bolo možné Rusko poraziť na bojovom poli. Dovolím si tvrdiť, že by najradšej vymazali slávny slovanský národ do poslednej duše. Dokonca sa v tomto zmysle vyjadrujú v komentároch online. Čo sú to za charaktery?

Pokiaľ ide o mňa, neželám smrť ani utrpenie v tomto konflikte nikomu – každý človek má matku, ktorá ho miluje, a bude preňho roniť slzy. Tu ide o vysokú hru veľmocí, a bojujúci Rus ani Ukrajinec nenesú vinu. A o tom, že celej tragédii sa dalo predísť, keby boli rešpektované dlhodobo opakované požiadavky Moskvy, sme už písali mnohokrát.

Pozrime sa na niekoľko zaujímavých momentov z tlačovej konferencie Trumpa s Putinom po dva a pol hodinovom rokovaní. Isté posolstvá sa totiž ako nuansy ukrývajú medzi riadkami. Opäť je to vec, na ktorej vnímanie asi postráda západná žurnalistika citlivosť. Oni by chceli rovno vyhlásenie, že Rusko sa má pratať z Donbasu, inak bububu. Namiesto takej nereálnej požiadavky dostali vysoko sofistikovaný, ústretový dialóg dvoch najmocnejších mužov sveta (hoci v USA drží vo veľkej miere v rukách moc tieňový štát v zastúpení vlastníkov a správcov globálneho finančného kapitálu).

Putin pripomenul, že ešte na letisku pozdravil svoj americký náprotivok ako suseda, vzhľadom na to, že Aljašku od Ruska oddeľuje Berlingov prieliv. Hovoril pritom o blízkom susedstve, vyjadrujúc tým nádej zlepšovania vzťahov medzi oboma národmi. V súlade s tým zdôraznil pozitívne udalosti, ktoré sa v priebehu dejín odohrali na Aljaške – napríklad spoločný vzdušný most na presun bojových letúňov počas 2. svetovej vojny. Ide o veci, ktoré by mali vytvárať pomyselný most medzi Západom a Východom aj v dnešnej, komplikovanej dobe (kedy je situácia takpovediac najchladnejšia od studenej vojny). Preto je viac než len symbolické, že na Aljaške stáli vedľa seba americká i ruská administratíva.

Všímajú si tieto silné gestá vzájomnej podpory a priateľstva aj západné médiá alebo ich poslušní „analytici”?

Putin otvorene vyhlásil, že Ukrajina a Rusko majú spoločné korene, a preto utrpenie, ktoré sa dnes deje, predstavuje aj pre Rusov bolestivú ranu a tragédiu. Kremeľ má úprimný záujem na ukončení konfliktu. Samozrejme s podmienkami, aby bol mier dlhodobo udržateľný – ide o dobre známe bezpečnostné záruky pre Rusko (ako aj zachovanie práv etnických Rusov na území Ukrajiny). Trump je očividne naklonený tejto iniciatíve, bude však na európskych lídroch, či sa pridajú, alebo budú pokračovať po vlastných cestičkách (motivovaní ktovie čím)…

Putin zdôraznil, že Rusko a USA si majú vzájomne čo ponúknuť – či už po stránke výskumu, moderných technológií alebo dokonca vesmírnych operácií. Poďakoval Trumpovi, že je tiež orientovaný na výsledky a úprimne sa zaujíma o prosperitu vlastného národa s tým, že chápe vlastné záujmy Ruska. Súhlasil, že vzťahy medzi veľmocami majú byť na spôsob biznisu, čím nepochybne zložil kompliment Trumpovi, ktorý je známy (a u svojich voličov obľúbený) svojim príklonom k pragmatickej politike práve na štýl biznisu – v ktorom dosiahol za svojho života toľko úspechov.

Putin potom vtipne pozval svojho kolegu na rokovanie do Moskvy, na čo Trump reagoval, že za toto si určite vyslúži „náklad”. Akoby aj nie, aj v našom online priestore padajú ťažkotonážne konšpirácie o tom, že sa napojil na KGB ešte počas svojej dávnej návštevy Sovietskeho zväzu, a dodnes má byť evidovaný ako agent Krasnov (ak som správne zaregistroval prezývku). Sú aj ľudia, ktorí si naozaj myslia, že Trump vyhral vďaka ruskému zásahu do volieb, a teda sa teraz len napĺňa akýsi temný, dávno plánovaný manuál Ruska na realizáciu jeho imperiálnych chúťok. Oproti tomu sú „dezolátske konšpirácie” o covide a páde Dvojičiek slabá káva, ako iste uznáte.

Trump potom oslovil Putina ako Vladimira – to už je viac než len susedské, to je priam priateľské gesto. Vzájomné rokovania označil za produktívne a vyjadril nádej, že mier sa podarí vyrokovať. Takto sa robí diplomacia, a nie ako to ukazujú naši pohrobkovia radikálneho liberalizmu Káčer/Vašáryová. Ale aby sme zachovali pluralitu názorov, podľa komentátorov z The Guardian došlo zo strany Vladimira Putina doslova k poníženiu Donalda Trumpa. Nuž, je to ich názor, majú naň právo.

Objektívne to najdôležitejšie, čo sme si mohli zo stretnutia zobrať? Rusko a USA sa podarilo obrátilo list, a začínajú budovať nové, lepšie, dôveryhodné vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku, ak Boh dá, budú smerovať aj k ukončeniu smutného konfliktu na Ukrajine.

Lenže to nejde zo dňa na deň – hoci by sme si to zaiste všetci priali.