Stali sme sa svedkami “zločinu proti ľudskosti a vojnového zločinu smerujúcemu voči vlastnému obyvateľstvu”?! Slovenskí advokáti, vedci či lekári podali na súd v Haagu podnet v súvislosti s testovaním, ktoré možno takto bude kvalifikované

Bratislava 14. apríla 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Desiatky slovenských advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov, podali v pondelok (12.4.) podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu za vykonanie nepovolených medicínskych experimentov súvisiacich s celoplošným testovaním. Informovala o tom advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková

Skupina vidí v prebiehajúcich celoplošnýchtestovaniach závažné porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ustanovení Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov (napr.Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktoré môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť niektorých členov vlády Slovenskej republiky a ďalších osôb aktívne sapodieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie Slovenskej republiky, nevylučujúc spolupôsobenie subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

“Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu, vysvetlila TASR Pirošíková.

K podnetu sa pridal aj emeritný sudca Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Drgonec:

„V auguste 1968 sa československý minister zahraničia v New Yorku márne uchádzal o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN kvôli sovietskej okupácii. Toto je druhý pokus z nášho územia o využitie orgánu OSN. Zároveň je testom dôveryhodnosti slov OSN o ochrane ľudských práv. Uvidíme, čo uvidíme.“

Ďalší člen skupiny, advokát Peter Weis, uviedol:

“Povinné celoplošné testovania a následné zákazy im zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Vnímam, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť,” povedal.

Advokát Erik Schmidt zasa zdôraznil:

„Malý krok pre malý národ, ktorý má potenciál stať sa veľkým skokom pre ďalší vývoj civilizácie. Medzinárodné inštitúcie majú v tejto dobe globálneho tlaku na obmedzovanie ľudských práv a slobôd možnosť preukázať opodstatnenosť svojej existencie a účinne chrániť záujmy ľudstva a nie záujmy globálnych korporácií a elít.“

.

Podľa Pirošíkovej to nie je prvé ani posledné podanie, ktoré bolo zaslané medzinárodným súdnym orgánom.

Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu pre pandémiu ochorenia COVID-19 napadla na ÚS opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. ÚS rozhodol 31. marca tak, že uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s Ústavou SR.