– KPTL dostal v roku 2026 len 1000,00 €, ale predtým patril medzi najúspešnejších príjemcov podpory.

– V sledovanom okruhu podpory periodík bolo 167 žiadateľov, z nich 58 nedostalo za celé roky nič.

– V zlúčenom podprograme 1.5.6 v roku 2026 bolo 56 žiadostí, ale väčšina podpory išla subjektom, ktoré už boli podporené aj predtým.

Spor o Kapitál sa dá rozprávať dvoma spôsobmi. Prvý je mediálne pohodlný: známy kultúrny projekt odmietol symbolických 1000,00 € od Fondu na podporu umenia, pretože fond podporil aj médiá ako Hlavné správy a Hlavný denník, zatiaľ čo podľa tohto rámca etablované kultúrne časopisy dostali málo alebo nič. Druhý príbeh je presnejší. Ten istý projekt a okruh podobných príjemcov roky čerpali verejné peniaze, zatiaľ čo desiatky iných žiadateľov nedostali za celé sledované obdobie nič. Ak má byť táto debata poctivá, nestačí sa pýtať, prečo FPU podporil „nesprávne“ médiá. Treba sa pýtať, prečo sa verejné peniaze roky vracali k tým istým hráčom, prečo iní nedostali nikdy nič a prečo začínajúce projekty nie sú v systéme prioritou, ale iba príveskom.

KPTL nebol outsider systému

Kapitál sám uviedol, že v programe 1.5.6 získal od FPU 1000,00 € a podporu neprijme. Neodmietol ju len ako nízku sumu. Odmietol ju ako politické a hodnotové gesto: nechce byť súčasťou programu, ktorý podľa neho podporil aj médiá, s ktorými nesúhlasí.

Kapitál tým presúva debatu z otázky verejných peňazí na otázku, kto je „správny“ a kto „nesprávny“ príjemca. V takomto príbehu je Kapitál poškodený kultúrny projekt a Hlavné správy či Hlavný denník sú dôvod na protest.

Lenže čísla hovoria menej pohodlný príbeh. KPTL nebol subjekt, ktorý by verejná podpora roky obchádzala. Z exportov FPU za roky 2016 až 2026 vyplýva, že KPTL získal podľa IČO spolu 339 000,00 €. Medzi žiadateľmi je podľa pridelenej podpory na 1. mieste.

To zásadne mení celý rámec. KPTL sa môže pýtať, prečo dostal v roku 2026 len symbolickú sumu. Nemôže však vystupovať ako projekt, ktorý štát dlhodobo odstrkoval.

Metodicky treba odlíšiť KPTL ako právny subjekt od širšej značky Kapitál. Pri roku 2018 sa v dátach objavuje iný žiadateľ súvisiaci s projektovou líniou Kapitálu. Preto je prísnejšie počítať KPTL podľa IČO. Aj tak však ostáva na vrchu rebríčka.

Stabilitu podpory ukazuje najlepšie rok 2022. V Centrálnom registri zmlúv je pri zmluve č. 22-231-00347 uvedená základná čiastka 55 000,00 €, dva dodatky po 55 000,00 € a celková čiastka 165 000,00 €.

Takto nevyzerá outsider systému. Takto vyzerá dlhodobý príjemca, ktorý v roku 2026 narazil na prudký zlom. Ten zlom si zaslúži vysvetlenie. Ale rovnako si zaslúži vysvetlenie aj to, prečo sa predtým opakovaná podpora rovnakého projektu brala ako samozrejmosť.

Grantový systém mal svojich pravidelných hráčov

V sledovanom okruhu podpory periodík, teda v podprogramoch FPU na vydávanie tlačených a internetových časopisov, bolo za roky 2016 až 2026 spolu 167 žiadateľov. Do roku 2025 boli tlačené a internetové periodiká vedené oddelene, v roku 2026 ich FPU zlúčil do podprogramu 1.5.6. Podporu aspoň raz dostalo 109 subjektov. Bez akejkoľvek podpory zostalo 58 subjektov.

Rozhodujúci je však pomer peňazí. 51 príjemcov, ktorí boli podporení päť rokov a viac, získalo spolu 5 733 030,00 €. To je 77,01 % celej pridelenej podpory. To je dôležitejšie číslo, než 1 000,00 €, ktoré KPTL dostal v roku 2026.

Toto už nie je príbeh jedného roka ani jednej symbolickej sumy. Toto je obraz systému, v ktorom menšia skupina dlhodobých príjemcov získala rozhodujúcu väčšinu peňazí.

Neznamená to automaticky, že každá opakovaná podpora bola nesprávna. Znamená to však, že systém mal pravidelných hráčov. A ak má verejná podpora ostať súťažou, verejnosť má právo pýtať sa, kedy sa z podpory stáva návyk.

Päťdesiatosem žiadateľov za 11 rokov nič

Krik okolo Kapitálu je mediálne zrozumiteľný, lebo ide o známy projekt. Lenže vo verejných dotáciách nemá byť najhlasnejší príjemca automaticky najväčším problémom.

Ak 58 žiadateľov nedostalo za celé sledované obdobie nič, potom je zvláštne zúžiť debatu na otázku, prečo etablovaný projekt nedostal viac. Niektorí nedostali málo. Nedostali vôbec nič.

To neznamená, že každá nepodporená žiadosť bola kvalitná. Znamená to iba to, že verejné peniaze neboli samozrejmosťou pre každého. Práve preto nemôžu byť samozrejmosťou ani pre tých, ktorí sa do systému vracali roky.

Ak má byť debata o FPU poctivá, musí sa týkať aj tichých neúspešných žiadateľov. Nielen známych projektov, ktoré stratili prístup k podpore, na akú boli zvyknuté.

Začínajúci majú byť priorita, nie prívesok

Zásady FPU na rok 2026 hovoria, že podprogram 1.5.6 je určený pre tlačené aj internetové periodiká. Pri internetových projektoch uvádza internetové časopisy, magazíny a umelecko-kritické portály „vrátane začínajúcich projektov“.

Práve v tom je problém. Začínajúce projekty nie sú prioritou, sú iba pripustené do rovnakého balíka ako etablovaní hráči.

Verejná podpora sa najľahšie obhajuje pri projekte, ktorý začína. Nový portál, nový časopis alebo nová redakcia si ešte len hľadá publikum. Grant môže pomôcť preklenúť štart. Pri médiu, ktoré roky funguje, má značku, čitateľov a vie vyberať príspevky od publika, je otázka tvrdšia: prečo má štát opakovane dopĺňať jeho rozpočet?

Čísla za roky 2017 až 2025 ukazujú, že noví príjemcovia sa do systému dostávali, ale nie ako jasná priorita. V roku 2017 tvorili nové subjekty 35 % podporených subjektov a získali 24 % pridelenej sumy. V ďalších rokoch ich podiel kolísal. V roku 2023 tvorili iba 7 % podporených subjektov a získali 4 % peňazí. V roku 2025 tvorili 8 % podporených subjektov a získali 5 % peňazí.

Rok 2026 je preto zaujímavý. Nové subjekty tvorili len 13 % podporených subjektov, ale získali 33 % pridelenej sumy. To je najvyšší podiel peňazí pre nových príjemcov v sledovaní od roku 2017. Neznamená to, že systém sa úplne otvoril novým projektom. Početne ich nebolo veľa. Naznačuje to však zmenu kurzu: časť podpory sa v roku 2026 presunula k subjektom, ktoré v našich dátach predtým podporu nemali.

Práve tu vzniká otázka, ktorá sa v protestnom kriku stráca. Ak má verejná podpora pomáhať kultúrnym médiám, nemala by sa prioritne pýtať na to, kto bol zvyknutý dostávať peniaze doteraz. Mala by sa pýtať, čo nové vznikne, aký prínos z toho bude mať verejnosť a či sa podpora po rokoch nezmenila na zvyk.

Ak sa prínos podporených projektov verejne nemeria alebo aspoň zrozumiteľne nezverejňuje, opakovaná podpora sa mení na sivú zónu. Občan potom nevidí, čo za svoje peniaze dostal. Vidí iba to, že niektorí žiadatelia sa k verejným peniazom vracajú znova a znova, a keď tento tok zoslabne, označia to za útok na kultúru.

Transparentnosť nemá byť práca pre vytrvalých

Pri verejných peniazoch nestačí povedať, že údaje sú zverejnené. Musia byť zverejnené tak, aby sa dali jednoducho skontrolovať.

Pri spracovaní exportov FPU sa ukázali praktické problémy. V zdrojových dátach sa nachádzajú duplicitné záznamy. Hoci prehľady obsahujú číslo výzvy, export sa podľa neho nedá jednoducho filtrovať. Rovnako chýba použiteľný filter podľa programu alebo podprogramu.

Rok 2026 tento problém ešte zväčšil. FPU zlúčil tlačené a internetové periodiká do jedného podprogramu 1.5.6. V rokoch 2017 až 2025 sa internetové projekty dali sledovať samostatne cez podprogram 2.3.2. V roku 2026 už samostatnú kategóriu nemajú.

Zlúčenie môže byť administratívne jednoduchšie, ale nemá znižovať čitateľnosť dát. Transparentnosť nie je to, že dáta niekde visia. Transparentnosť je to, že sa z nich dá bez špecializovanej práce zistiť, komu, koľko, v akej oblasti a opakovane odišli verejné peniaze.

Skutočný spor nie je o 1000 eur

KPTL má v jednom bode pravdu. Ak fond projektu, ktorý predtým dostával desaťtisíce eur, zrazu pridelí iba symbolickú sumu, verejnosť si zaslúži vysvetlenie. FPU by mal jasne povedať, prečo rada zmenila návrh odbornej komisie a prečo rozhodla práve takto.

Lenže tým sa vec nekončí. Tým sa začína druhá otázka: prečo sa predtým považovalo za normálne, že rovnaké projekty dostávali verejné peniaze opakovane?

Do toho vstupuje ešte jedna vec. Kapitál sám hovorí, že jeho fungovanie stojí na podpore vlastných čitateľov, nie na oligarchoch či politických stranách. To znie dobre. Len potom prichádza otázka, ktorú nemožno obísť: prečo má životaschopný projekt s vlastnou komunitou opakovane stáť aj na podpore všetkých daňovníkov?

Daňovník peniaze štátu neodovzdáva dobrovoľne. Práve preto musí byť verejná podpora prísnejšie zdôvodnená než čitateľský príspevok. Ak Kapitál nie je bezmocná kultúrna iniciatíva bez publika, ale médium s vlastným okruhom podporovateľov, musí vedieť vysvetliť, prečo má jeho fungovanie opakovane dopĺňať aj štát.

Kapitál si môže pýtať vysvetlenie. Nemôže si pýtať zvyk. Verejná podpora má byť štart, výnimka alebo presne zdôvodnený verejný záujem. Nemá byť každoročné predplatné od daňovníka pre tých, ktorí sa naučili v grantovom systéme pohybovať.

Skutočný škandál nemusí byť to, že Kapitál dostal naposledy málo. Skutočný problém môže byť, že predtým sa považovalo za normálne, že dostával roky veľa.