Deň matiek spája tradície celého sveta do vďaky za darovaný život

Najstaršie zmienky o oslave materstva pochádzajú zo starovekého Grécka, kde sa konali jarné rituály na počesť Rhey, matky všetkých bohov. Podobný kult uctievali aj Rimania počas sviatku Hilaria na počesť Kybelé.

V stredovekom Anglicku sa v 16. storočí vyvinula tradícia Mothering Sunday – štvrtá pôstna nedeľa, keď sa deti a služobníctvo mohli vrátiť domov k svojim matkám. Tieto historické predobrazy položili základy moderného sviatku, ktorý dnes oslavujú desiatky krajín sveta.

Podľa historičky a etnologičky Kataríny Nádaskej, Deň matiek má v rôznych častiach sveta odlišný dátum aj podobu. V Maďarsku si ho pripomínajú v prvú májovú nedeľu, v Rusku počas poslednej novembrovej nedele, v Thajsku v auguste a v mnohých arabských krajinách sa Deň matiek slávi v deň jarnej rovnodennosti.

„V Latinskej Amerike sa sviatok oslavuje o niekoľko dní neskôr oproti USA a v Argentíne až v septembri. V Španielsku a v Portugalsku si pripomínajú Deň matiek v decembri a v Škótsku zase 26. marca,“ vysvetlila pre TASR Nádaská.

V Mexiku, kde rodina predstavuje silný základ spoločnosti, sa sviatok oslavuje fixne 10. mája. Deň sa začína serenádami mariachi kapiel, pokračuje bohoslužbami a končí sa bohatými rodinnými hostinami. V Japonsku, kde sa sviatok nazýva Haha no Hi (Deň matky), sa ženy tradične obdarúvajú červenými karafiátmi, ktoré symbolizujú lásku a vytrvalosť.

Vo Fínsku je Deň matiek spojený so štátnymi vyznamenaniami – prezident republiky udeľuje Rad Bielej ruže matkám, ktoré vychovali viacero detí alebo sa starajú o deti so špeciálnymi potrebami. Celkom iný, radostný a spoločenský charakter majú oslavy v Etiópii počas trojdňového festivalu Antrosht, ktorý sa koná po skončení obdobia dažďov.

Na Slovensku má Deň matiek pomerne mladú tradíciu. Verejne sa začal oslavovať v roku 1923 vďaka Alici Masarykovej, dcére prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Inšpirovaná americkým modelom videla v tomto sviatku príležitosť vyzdvihnúť dôležitosť materstva a rodiny v novej republike.

Počas existencie Slovenského štátu (1939-1945) sa oslavy matiek spojili s Dňom slovenskej rodiny. „Prvýkrát sa oficiálne oslavoval v roku 1940 a mal rozšíriť pôvodne slávený Deň matiek. Sviatok sa neviazal na pevný dátum, obvykle pripadol na máj alebo jún. Jeho tradičnou súčasťou boli umelecké vystúpenia detí – spev, recitácie, národné tance a krátke divadelné scénky,“ priblížila Nádaská.

Po roku 1948 však komunistický režim sviatok potlačil a nahradil ho Medzinárodným dňom žien. Deň matiek prežíval len v súkromí niektorých rodín. Slobodne sa k nemu mohli vrátiť až po roku 1989.

Dnes má Deň matiek na Slovensku pevné miesto a teší sa veľkej obľube. Najvýraznejšia celonárodná akcia je už tradičná Míľa pre mamu, ktorú od roku 2004 organizuje Únia materských centier. Tento rok sa podujatie uskutoční vo viac ako tridsiatich mestách a obciach Slovenska. Symbolická prechádzka na vzdialenosť jednej míle (približne 1,6 km) je sprevádzaná kultúrnym programom, koncertmi a aktivitami pre celé rodiny.

Okrem toho špeciálne programy pripravujú aj samosprávy, kultúrne domy a reštaurácie. Kvetinárstva zažívajú jeden z najsilnejších dní v roku a mnohé rodiny si sviatok pripomínajú spoločným obedom či výletom.

Deň matiek nie je len pripomienka starých tradícií, ale predovšetkým oslava nadčasového puta medzi matkou a dieťaťom. Bez ohľadu na to, či sa slávi červeným karafiátom v Japonsku, mariachi serenádou v Mexiku, štátnym vyznamenaním vo Fínsku, alebo symbolickou prechádzkou na slovenskej Míli pre mamu, jeho podstata zostáva rovnaká.