Vatikánsky štát Sláva výročie vzniku podpisom lateránskych zmluva

Vatikán 12. februára 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:wikimedia)

Pred 90 rokmi sa podpísaním Lateránskych zmlúv šťastne usporiadali vzťahy medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou a vznikol Vatikánsky mestský štát. Ukončil sa tak vyše pol storočia trvajúci konflikt označovaný historikmi ako Rímska otázka

Lateránske zmluvy zložené z dvoch dokumentov, zmluvy o suverenite Vatikánu a konkordátu o vzťahoch medzi Cirkvou a talianskou vládou, podpísali 11. februára 1929 v Lateránskom paláci za Svätú stolicu kardinál Pietro Gasparri a za Taliansko predseda vlády Benito Mussolini.

V najnovšom vydaní vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano sa nad významom historického podpisu z odstupu 90 rokov zamýšľa prof. Giuseppe Dalla Torre. Predseda Súdneho tribunálu Vatikánskeho mestského štátu a niekdajší rektor rímskej univerzity LUMSA charakterizuje historický akt ako „uzmierenie“. Okrem iného píše:

„S «Uzmierením», ako sa hneď začala označovať táto historická udalosť, sa dospelo k zahojeniu drámy vo svedomí jednej generácie Talianov, a zároveň sa zacelila fraktúra, ktorá vytvárala predsudok vo vzťahoch medzi mladým Talianskym štátom a Tým, ktorému bola zverená tá veľká misia, na ktorú poukázal Pavol VI. priliehavým obrazom v úvode svojho príhovoru v OSN 4. októbra 1965. Svätý pápež pri tejto príležitosti uviedol: „Sme nositeľmi posolstva pre celé ľudstvo“, „sme ako posol, ktorý po dlhej ceste doručil list, ktorý mu bol zverený“; „uvedomujeme si šťastný charakter tohto hoc i krátkeho momentu, v ktorom sa napĺňa sľub, ktorý nosíme v srdci už takmer dvadsať storočí“. A dodal: „Oslavujeme tu vyvrcholenie namáhavej púte hľadania dialógu s celým svetom, odkedy nám bolo prikázané: «Choďte a prineste dobrú zvesť všetkým národom»“.

Prof. Giuseppe Dalla Torre v článku zároveň pripomína aj súčasné 35. výročie podpísania ďalšej medzištátnej dohody medzi Vatikánom a Talianskom vo Villa Madama v Ríme, ktorá upravila znenie pôvodného konkordátu z roku 1929. Prof. Dalla Torre vysvetľuje, že tu už išlo o výsledok nových horizontov, ktoré sa otvorili po II. vatikánskom koncile ohľadom vzťahov medzi Cirkvou a politickou komunitou a ohľadom náboženskej slobody. Vymenúva tiež tri hodnotové zásady prítomné v dokumente. Vo svojom článku píše:

„Spomenuté vyjednávania vskutku znamenali obrátenie ďalšieho listu pokiaľ ide o tradičné pozície verejného cirkevného práva, čím sa otvorila cesta k novému veľkému obdobiu konkordátov, pre ktoré bola práve Dohoda z Villa Madama referenčným modelom a východiskovým bodom. Ide o model charakterizovaný niektorými hodnotovými piliermi: zdravou laickosťou, čo znamená rozlišovanie – nie odluku – medzi Cirkvou a štátom; plnou náboženskou slobodou, nielen individuálnou a kolektívnou, ale aj inštitucionálnou; spoluprácou rešpektujúcou príslušné kompetencie s cieľom čo najlepšie odpovedať na potreby jednotlivých ľudí a celej národnej komunity.

Ak sa chceme dopracovať k najhlbšiemu zmyslu tejto záležitosti s takmer storočným vývojom vo vzťahoch medzi Cirkvou a štátom v realite Talianska, treba začať práve od termínu, ktorým boli Dohody z roku 1929 stručne označené: Uzmierenie. Termín, ktorý, i keď hľadel na minulosť, uzatvárajúc jednu bolestnú skúsenosť, predsa však pozitívne zakladal program pre budúcnosť.“