Je mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom reálna?

„Všetci s tým súhlasili,“ dodal americký prezident, hoci zatiaľ ani Zelenskyj, ani krajiny EÚ verejne nevyjadrili súhlas s takýmto riešením (ktoré je v zásadnom rozpore s ich predchádzajúcimi požiadavkami na bezpodmienečné prímerie pred začatím rokovaní o podmienkach mierovej dohody). Zdá sa však, že majú v úmysle tento nový zvrat urýchlene prerokovať. Merz už zvolal zasadnutie vlády. Dnes sa schádzajú veľvyslanci všetkých krajín EÚ. A Zelenskyj v pondelok letí za Trumpom do Washingtonu.

Ako reálne je uzavretie mierovej dohody v krátkom čase, o ktorom hovoril Trump? Alebo je to len forma zdržiavania rokovaní?

Už sme viackrát písali, že jediné, v čom sa oficiálne pozície Ruska a Ukrajiny týkajúce sa mierového urovnania úplne zhodujú, je téza, že „je potrebný trvalý dlhodobý mier, a nie dočasné oddýchnutie pred novou vojnou“. To znamená, že obe krajiny deklarujú želanie uzavrieť plnohodnotnú mierovú dohodu.

Problém je v tom, že Kyjev a Moskva považujú jeho podmienky za úplne protichodné.

Pre Kyjev je pojem „trvalý mier“ predovšetkým zárukou bezpečnosti zo strany USA a ďalších krajín NATO na takej úrovni, ktorá by znemožnila nový útok Ruskej federácie (analóg 5. článku zmluvy o NATO alebo vpád zahraničných vojsk na Ukrajinu), ako aj upevnenie západného a európskeho smerovania krajiny. Plus – náhrada škôd spôsobených vojnou zo strany Ruska. EÚ už dnes prijala spoločné vyhlásenie, že Ukrajine nesmie byť zakázaná cesta do EÚ a NATO, ani obmedzený počet vojakov.

Pre Moskvu „trvalý mier“ znamená „odstránenie primárnych príčin konfliktu“, pod ktorými Kremľ rozumie zahraničnú a vnútornú politiku Ukrajiny za posledných 10 rokov, a požaduje neutrálny status, aby znemožnil vstup do NATO, a zmeny vo vnútornej politike.

Ako to všetko skĺbiť, nie je jasné.

Okrem toho stojí za to osobitne vyzdvihnúť ešte dva dôležité momenty.

Prvý – mierová zmluva bude musieť povinné oficiálne potvrdiť hranicu oboch krajín. Nemôže existovať mierová zmluva po skončení vojny, ktorej jedným z predmetov bola územná otázka, v ktorej by nebola zaznamenaná vzájomná dohoda o novej hranici. To znamená, že Kyjev bude musieť oficiálne uznať ruskú jurisdikciu nad tými ukrajinskými územiami, ktoré v čase uzavretia zmluvy bude kontrolovať Ruská federácia. Ukrajinské orgány už viackrát vyhlásili, že oficiálne uznanie zabraných území za ruské je pre nich „červenou čiarou“.

Po druhé, aj keby sa Zelenskyj rozhodol súhlasiť s uznaním ruského statusu obsadených území, podľa ústavy by to musel schváliť referendum. Zmeniť ústavu a usporiadať referendum počas platnosti výnimočného stavu je však zakázané. Preto je potrebné zrušiť výnimočný stav. Na to je však potrebné aspoň prímerie. Možným východiskom z tejto situácie je parafovanie mierovej zmluvy medzi oboma krajinami. Potom by nasledovalo vyhlásenie prímeria. A ďalej – uskutočnenie volieb a referenda (o hraniciach a možno aj o celom texte mierovej zmluvy). Potom mierovú zmluvu s Putinom podpíše už vo voľbách zvolený prezident Ukrajiny. Takýto scenár však vyžaduje, aby vo voľbách a referende nedošlo k žiadnym neočakávaným udalostiam. To je samozrejme ťažké zaručiť.

Ale celkovo, opakujeme, je medzi Kyjevom a Moskvou toľko rozporov ohľadom podmienok mierovej zmluvy, že zatiaľ sa zdá prakticky nereálne dosiahnuť spoločný menovateľ. Pokiaľ sa nevychádza z verzie, že jedna zo strán (alebo obe strany) je už pripravená výrazne ustúpiť zo svojich pozícií, ale zatiaľ to verejne neoznámila.