Môj profil 
Predplatné
„Slovenská diplomacia je v kontakte s partnermi zo Spojených štátov amerických na rôznych úrovniach i multilaterálnych fórach a aktívne sa zapojila do diskusie v rámci mimoriadnej Rady Európskej únie pre zahraničné vzťahy, ktorá predchádzala videokonferencii vybraných európskych lídrov s prezidentom Donaldom Trumpom a tiež podporila spoločné vyhlásenie 26 štátov EÚ,“ povedal Blanár.
Pri príprave piatkového samitu Slovenská republika tlmočila apel všetkým zainteresovaným stranám, aby konštruktívne prispeli k príprave a priebehu rokovaní a trpezlivo hľadali spoločné východiská pre nastolenie trvalého mieru na Ukrajine. Vláda podľa Blanára od svojho nástupu zdôrazňuje, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a je možné ho ukončiť len diplomatickými rokovaniami a tak zastaviť nezmyselné krviprelievanie, ľudské utrpenie a ničenie krajiny. Zdôraznil, že pre Slovensko je preto pri hľadaní mierového riešenia urovnania konfliktu principiálnou otázkou potreba obnovenia rešpektovania medzinárodného práva, osobitne kľúčových princípov Charty OSN a Helsinského záverečného aktu, ktorého 50. výročie podpisu sme si nedávno pripomenuli.
„Verím, že výsledok dnešného samitu na Aljaške nás posunie bližšie k nastoleniu mieru, budovaniu vzájomnej dôvery a zastaví eróziu kľúčových princípov medzinárodného práva,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.
SNS: Stretnutie Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom je príležitosťou pre mier na Ukrajine
Stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom je príležitosťou pre mier na Ukrajine. V reakcii na ich piatkové (15. 8.) rokovanie to uviedla koaličná SNS. Podľa nej Európa nemôže zostať „bokom“ pri ďalších diplomatických rokovaniach.
„Ideálnym by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska,“ dodala SNS.
Na Aljaške sa v piatok stretli americký prezident Trump a ruský prezident Putin, témou rokovania mala byť vojna na Ukrajine a možnosti jej ukončenia. Trump o výsledkoch rokovania informoval v sobotu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského a lídrov NATO.
Šutaj Eštok: Je dobré, že došlo k stretnutiu Trumpa s Putinom, aj keď bez dohody
Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ukázalo, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Zdôraznil, že aj keď sa samit skončil bez dohody, je dobré, že k stretnutiu došlo.
„Obaja prezidenti dali najavo, že vojna na Ukrajine je geopolitickou záležitosťou. Preto je dôležité, že sa prezidenti dvoch svetových veľmocí stretli a že ich stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére. Samit dal svetu dôležité odkazy,“ podotkol minister vnútra.
Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že jeden samit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine.
„Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a rozprávať sa, ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k samitu na Aljaške došlo,“ dodal.
Prezident: Stretnutie Trumpa s Putinom vnímam ako zásadný krok k hľadaniu mieru
Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vnímam ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini v reakcii na piatkový (15. 8.) samit na Aljaške.
„Hoci neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny. Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí,“ priblížil.
Premiér: Samit na Aljaške spustil štandardizáciu vzťahov medzi Ruskom a USA
Stretnutie americkej hlavy štátu Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oficiálne spustilo štandardizáciu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Na sociálnej sieti to uviedol slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD). Cesta podľa neho nevedie cez „osočovanie“ ruského politického vedenia ani cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory.
„Prezidenti spustili na Aljaške životne dôležitý proces. Je to proces, ktorý je súčasne veľkou pascou pre Európsku úniu. Najbližšie dni ukážu, či veľkí hráči v Únii tento proces podporia a budú viesť ukrajinský konflikt k rýchlemu koncu, alebo bude pokračovať neúspešná európska stratégia pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt všemožnou, doslova až neuveriteľnou finančnou, politickou či vojenskou pomocou,“ povedal premiér.
Myslí si, že vojna na Ukrajine má svoje historické korene. Zdôraznil, že je potrebné hovoriť o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu aj pre Rusko. Podľa jeho slov forma a priebeh aljašského samitu plne zapadajú do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na „všetky štyri svetové strany“.
„Verím, že tento postoj budem môcť opätovne prezentovať aj v Pekingu na bilaterálnom stretnutí s čínskym prezidentom či s ďalšími štátnikmi, s ktorými sa stretnem 3. septembra v Číne pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny,“ poznamenal.
Raši: Každý krok smerom k mierovému riešeniu na Ukrajine považujem za dôležitý
Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) považuje každý krok smerom k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine za dôležitý. Uviedol to v reakcii na samit na Aljaške. Pozitívne hodnotí aj to, že americký prezident Donald Trump po skončení stretnutia informoval o jeho priebehu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ako aj európskych spojencov. TASR o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie s médiami a verejnosťou kancelárie NR SR Veronika Piatková.
„Zachovanie rovnováhy v komunikácii je kľúčové pre hľadanie spravodlivého a udržateľného riešenia. Budem pozorne sledovať ďalší vývoj a verím, že diplomatické úsilie sa pretaví do konkrétnych krokov smerujúcich k ukončeniu agresie a obnoveniu trvalého mieru,“ podotkol Raši.
Opozícia: Samit ukázal, že Vladimir Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne
Na samite Trump – Putin na Aljaške sa nepodarilo dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Vladimira Putina o mier. Uviedol to člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Ivan Korčok. Ako povedal, podľa nateraz známych výstupov, rokovanie prezidentov USA a Ruska neprinieslo žiadne konkrétne kroky k skorému ukončeniu ruskej agresie.
„Ani po tak ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Vladimir Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA. V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky. Putin chce naďalej vojnu a chce aj zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe,“ uviedol Korčok.
Jediné, čo na Putina môže platiť, je podľa neho jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.
Podľa predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej sa Spojené štáty americké pod vedením Donalda Trumpa v niečom podobajú na Slovensko pod vedením Roberta Fica – kopa predvolebných sľubov a výsledok žiadny. Remišová pripomína Trumpe vyhlásenie – „ukončím vojnu do 24 hodín” a poukazuje na to, že na samite na Aljaške Trump nedohodol žiadne zastavenie bojov, žiadne ďalšie stretnutie aj s Ukrajinou a nie sú známe ani žiadne detaily rozhovorov.
„Len mnoho komplimentov vojnovému zločincovi Putinovi,“ podotkla.
Trump sa podľa Remišovej podobá Ficovi ešte aj v niečom inom – v zbabelosti. „Podľa slov Trumpa, “Ukrajina sa musí dohodnúť, lebo Rusko je veľmi silná mocnosť a Ukrajina nie je.” To znamená, že keď v budúcnosti akákoľvek veľká krajina napadne menšiu – napríklad Slovensko, tak je podľa Trumpa úplne normálne, že malá krajina sa musí vzdať a odovzdať svoje územie. Áno, aj u nás minister obrany Kaliňák hovorí, že sa nemáme brániť, lebo však agresor raz odíde,“ hovorí Remišová, podľa ktorej sa Putin s Trumpom hrá ako mačka s myšou a zatiaľ na fronte vraždí ďalších ukrajinských civilistov.
KDH: Mier na Ukrajine má byť založený na spravodlivosti, nie na konšpiráciách
Mier na Ukrajine má byť podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) založený na spravodlivosti a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, nie na konšpiráciách. TASR o tom v súvislosti s piatkovým (15. 8.) rokovaním na Aljaške informoval komunikačný odbor hnutia. Jediným známym pozitívnym signálom je podľa nich, že na ďalší samit by mal byť prizvaný aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
„Trvalý a spravodlivý mier dosiahneme pomocou bezpečnostných záruk a silnej bezpečnostnej spolupráce, nie kapituláciou Ukrajiny a šírením konšpirácií, ako to robí koalícia. KDH presadzuje slovenské záujmy spoluprácou s transatlantickými partnermi – v EÚ a NATO. Je v životnom záujme Slovenska zostať spoľahlivým partnerom našich spojencov, ktorí hľadajú mier cez fakty a spoluprácu – nie cez propagandu a konšpirácie,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Víta tiež, že rokovania sú koordinované v transatlantickom priestore na najvyššej úrovni. Zdôraznil však, že bez účasti Ukrajiny nie je možné hovoriť o reálnom riešení.
Ivan Korčok: Putin chce naďalej vojnu a zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania
Exminister zahraničných vecí a člen predsedníctva PS Ivan Korčok si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin chce aj naďalej vojnu a zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe. Upozornil, že nateraz známe výstupy z aljašského samitu nepriniesli žiadne konkrétne kroky ku skorému ukončeniu ruskej agresie.
„Nepodarilo sa dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Putina o mier. Ani po takom ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA. V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky,“ objasnil.
Jediné, čo na ruského prezidenta podľa Korčoka môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.
Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) tvrdí, že americký prezident Donald Trump na samite len rozdával „mnoho komplimentov vojnovému zločincovi Putinovi“. Upozornila tiež, že slová amerického prezidenta sú nebezpečným precedensom.
„Keď v budúcnosti akákoľvek veľká krajina napadne menšiu – napríklad Slovensko, tak je podľa Trumpa úplne normálne, že malá krajina sa musí vzdať a odovzdať svoje územie,“ vyhlásila.
Zdôraznila, že mier má byť spravodlivý, udržateľný a férový hlavne pre krajinu, ktorá je obeťou agresie.
Nové Katolícke noviny prinášajú svedectvá viery z čias komunistickej totality
Najnovšie Katolícke noviny prinášajú svedectvá ľudí, ktorí počas komunistickej totality tajne žili svoju vieru, vstupovali do reholí či prijímali kňazskú…
Na strednom Slovensku je po búrkach bez elektriny vyše 2000 odberných miest
Na strednom Slovensku je po búrkach, ktoré sa územím prehnali v noci zo štvrtku na piatok, bez elektriny vyše 2000…
Panamský prieplav od septembra obmedzí počet prechádzajúcich lodí
Počet lodí, ktoré denne prechádzajú cez Panamský prieplav sa pre sucho spôsobené javom El Niño od budúceho mesiaca zníži, oznámil…
Dnes si pripomíname 83. výročie úmrtia banskobystrického biskupa Blahu
Dnes si pripomíname 83. výročie úmrtia Mons. Mariána Blahu, banskobystrického diecézneho biskupa, ktorý zomrel 21. augusta 1943 vo Svätom Kríži
Ministerstvo práce poskytne humanitárnu finančnú pomoc po búrkach, ak o to ľudia požiadajú
Rezort práce poskytne humanitárnu finančnú pomoc po štvrtkových búrkach na západe Slovenska, ak ľudia predložia relevantné žiadosti. V postihnutých oblastiach…
