USA rozdúchavajú sýrsky kotol

Washington 27. marca 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Planet Labs PBC)

Okolnosti vzplanutia konfliktu v Sýrii medzi okupačnými silami USA a proiránskymi milíciami zostávajú nejasné. Prezident Biden tvrdí, že USA reagujú, ale existujú náznaky, že pravdepodobne ide o iniciatívu, ktorá má vytvoriť nové skutočnosti na mieste, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Centrálne velenie USA tvrdí, že po útoku bezpilotného lietadla 23. marca popoludní na americkú základňu neďaleko Hasaky boli na pokyn prezidenta Bidena neskôr v noci podniknuté odvetné nálety na “zariadenia používané skupinami napojenými na iránske Zbory islamských revolučných gárd”.

Túto verziu však spochybnil hovorca iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, ktorý obvinil Washington z “vytvárania umelých kríz a klamstiev”. Iránsky predstaviteľ tvrdil, že “za posledné dva dni americké vrtuľníky uskutočnili niekoľko výpadov s cieľom zvýšiť nestabilitu v Sýrii a previesť teroristov Daeš (Islamského štátu) na územie tejto krajiny”.

Uviedol, že Washington sa musí za takéto aktivity zodpovedať. Predstaviteľ varoval, že Teherán dá okamžitú odpoveď na akýkoľvek útok USA pod akoukoľvek falošnou zámienkou proti iránskym základniam, ktoré existujú na sýrskom území na žiadosť Damasku na boj proti terorizmu.

Zvyšujú USA zámerne napätie v Sýrii aj napriek tomu, že saudskoiránske zblíženie sprostredkované Čínou radikálne mení bezpečnostný scenár v západoázijskom regióne pozitívnym smerom?

Existuje optimizmus, že Sýria môže zo saudskoiránskeho zbližovania získať. Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí už vo štvrtok odhalilo, že so Sýriou prebiehajú rozhovory o obnovení konzulárnych služieb medzi oboma krajinami, čo pripraví pôdu pre obnovenie diplomatických vzťahov a následne umožní obnovenie členstva Sýrie v Lige arabských štátov.

Saudská Arábia zriadila letecký most so Sýriou, aby mohla posielať zásoby pre ľudí postihnutých ničivým zemetrasením vo februári.

Na pozadí toho sa urýchlila normalizácia vzťahov medzi Sýriou a jej odcudzenými arabskými susedmi. Washingtonu musí byť obzvlášť nepríjemné, že tieto regionálne štáty boli aktívnymi účastníkmi projektu zmeny režimu pod vedením USA s cieľom zvrhnúť vládu prezidenta Baššára al-Asada. Saudsko-iránske zblíženie výrazne izoluje USA a Izrael.

Z takéhoto pohľadu je logické, že USA opäť rozdúchavajú sýrsky kotol. V poslednom čase sa objavujú správy o častých preletoch ruských lietadiel nad vojenskou základňou USA v Tanfe na sýrsko-irackých hraniciach, kde sú známe výcvikové tábory militantných skupín.

Aj Izrael sa podieľa na udržiavaní Sýrie v nestabilnej a slabej situácii. Podľa izraelského príbehu Iránom podporované militantné skupiny v Sýrii v posledných dvoch rokoch zvyšujú svoje kapacity a pokračujúca okupácia Sýrie zo strany USA je nevyhnutná na vyváženie týchto skupín. Izrael je paranoidný, že silná vláda v Damasku nevyhnutne začne spochybňovať jeho nezákonnú okupáciu Golanských výšin.

Kľúčovým faktorom v tejto matrici je rodiaci sa proces ruského sprostredkovania medzi Tureckom a Sýriou. S ohľadom na nadchádzajúce májové prezidentské a parlamentné voľby v Turecku chce prezident Recep Erdogan dosiahnuť viditeľný pokrok v zlepšení vzťahov so Sýriou.

Erdogan cíti, že turecká verejná mienka je výrazne naklonená normalizácii vzťahov so Sýriou. Prieskumy verejnej mienky v decembri ukázali, že 59 % Turkov by si želalo skorú repatriáciu sýrskych utečencov, ktorí sú záťažou pre tureckú ekonomiku, ktorej miera inflácie dosahuje 90 %.

Je zrejmé, že Turecko sa ocitá v pozícii zaostalého, keď západoázijské krajiny vo všeobecnosti pokračujú v normalizácii svojich vzťahov s Damaskom. Háčik je však v tom, že Asad požaduje, aby Turecko najprv ukončilo okupáciu sýrskeho územia, aby mohlo obnoviť vzťahy s Ankarou.

Teraz sa objavujú čoraz častejšie náznaky, že Erdogan je možno ochotný to prehrýzť. Skúsený pragmatik v ňom odhaduje, že musí konať v súlade s náladami verejnosti. Okrem toho hlavná opozičná strana CHP vždy tvrdila, že ukončenie sýrskeho konfliktu musí byť pevne ukotvené na princípoch jednoty a územnej celistvosti Sýrie.

Vplyvný bejrútsky denník Al-Akhbar s odvolaním sa na zdroje blízke Damasku uviedol, že Erdogan zvažuje možnosti, ktoré by splnili Asadovu požiadavku s cieľom obnoviť vzťahy. Denník uviedol, že jednou z možností je, že Turecko môže navrhnúť časový harmonogram stiahnutia svojich jednotiek v Sýrii.

Dôležité je, že Erdogan v sobotu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v čítanom vyhlásení Kremľa sa uvádza, že medzi “témami týkajúcimi sa rusko-tureckého partnerstva v rôznych oblastiach” sa počas rozhovoru “dotkla aj sýrskej otázky a zdôraznila sa dôležitosť pokračovania normalizácie turecko-sýrskych vzťahov”. V tejto súvislosti prezident Turecka vyzdvihol konštruktívnu sprostredkovateľskú úlohu, ktorú v tomto procese zohráva Rusko”.

Turecký minister obrany Hulusi Akar predtým v stredu telefonicky rokoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom o vývoji v Sýrii, kde zdôraznil, že “jediným cieľom” jeho nasadenia v severnej Sýrii je zabezpečenie jej hraníc a boj proti terorizmu.

Je celkom možné, že Erdogan požiadal Putina o pomoc a intervenciu, aby rýchlo dosiahol modus vivendi s Asadom. Samozrejme, pre ruskú diplomaciu – a pre Putina osobne – je to veľkolepý úspech, že Kremeľ je vyzvaný, aby sprostredkoval turecko-sýrsku normalizáciu.

Saudskoarabská normalizácia sprostredkovaná Čínou zasiahla Washington tam, kde to bolelo. Ak však teraz Putin sprostredkuje mier medzi dvoma ďalšími súperiacimi západoázijskými štátmi, Biden sa ukáže ako beznádejne nekompetentný.

A ak Turci ukončia svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii, do centra pozornosti sa dostane nezákonná okupácia tretiny sýrskeho územia zo strany USA a masívne pašovanie ropy a iných surovín zo Sýrie v amerických vojenských konvojoch.

Okrem toho sa sýrske vládne sily určite vrátia na územia uvoľnené tureckými silami v severných pohraničných oblastiach, čo by malo dôsledky pre kurdské skupiny pôsobiace v pohraničí, ktoré sú napojené na Pentagón.

Celkovo sa môže stať, že pokračovanie americkej okupácie Sýrie bude neudržateľné. Aby sme si boli istí, Rusko, Turecko, Irán a Sýria sú na rovnakej strane v snahe o uvoľnenie americkej okupácie Sýrie.

USA tak potrebujú alibi na zdôvodnenie, že hoci v západoázijskej politike prevláda dialóg a zmierenie, Sýria je ako bojisko proti “terorizmu” výnimkou. USA majú bohaté skúsenosti s využívaním extrémistických skupín ako geopolitických nástrojov.

Skutočným zámerom USA by mohla byť konfrontácia s Iránom na sýrskej pôde – niečo, čo presadzuje Izrael – využívajúc ruské záujmy na Ukrajine. Rusko-iránska os Washington veľmi rozčuľuje.

Strašidlo, ktoré prenasleduje Washington, spočíva v tom, že stabilizácia Sýrie po normalizácii Asadových vzťahov s arabskými krajinami a s Tureckom sa nezadržateľne spojí do sýrskeho usporiadania, ktoré úplne marginalizuje “kolektívny Západ”.

Pri spätnom pohľade na neohlásenú návštevu generála Marka Milleyho, predsedu Zboru náčelníkov štábov USA, v severnej Sýrii začiatkom marca, sa táto skutočnosť dostáva do úzadia. Milley novinárom, ktorí s ním cestovali, povedal, že takmer osem rokov trvajúce nasadenie USA v Sýrii stále stojí za riziko!

Možno nastal čas, aby sa bojovníci vrátane bývalých bojovníkov Islamského štátu, ktorí boli vycvičení na americkej odľahlej vojenskej základni At Tanf, vrátili na polia zabíjania do “aktívnej služby”.

Agentúra Tass informovala, že v piatok sa teroristická skupina známa ako Haját Tahrír aš-Šám pokúsila preniknúť do oblasti Aleppa, ktorá bola v posledných rokoch pod kontrolou sýrskej vlády a relatívne stabilná.