Môj profil 
Predplatné
Ruská vláda aj Donald Trump označili túto návštevu za úspešnú. Strany potvrdili zámer nekompromisne bojovať s medzinárodným terorizmom. Prielom sa neuskutočnil, popravde ani nemohol, ak vezmeme do úvahy vnútornú situáciu v USA. Akákoľvek väčšia, principiálna dohoda, ktorá by vyhovovala obom štátom, by bola v podmienkach terajšieho amerického politického surrealizmu interpretovaná ako “kúpenie si” Tillersona Kremľom. A minister zahraničia, rovnako ako jeho priamy nadriadený, si toho boli veľmi dobre vedomí. Oveľa viac než ostatní.
Napriek tomu však vytrvalosť ovocie prináša. Je možné sa pohybovať malinkými krôčikmi, ak je túžba a vôľa k pohybu. V Moskve sa dosiahol praktický výsledok: rozhodnutie vytvoriť americko-ruský pracovný orgán, ktorý bude vykonávať monitorovanie všetkých nazhromaždených problémov aj ostrých sporov a potom presne sformuluje to, kto, prečo a na akom základe nie je spokojný. Už to je pozitívne. Pred Tillersonovou návštevou západné médiá “ako na povel” písali to len, že minister zahraničia nesie do Moskvy prísne ultimátum: buď je Rusko na jednej lodi s celým vyspelým svetom, alebo je v spoločnosti Asada, teda v totálnej izolácii. Ich nádeje sa rozplynuli s výsledkami tlačovej konferencie oboch ministrov. Je treba povedať, že z pohľadu dramaturgie sa tento akt vydaril skutočne veľkolepo a mimoriadne pútavo.
Za celú dobu kontaktov s médiami sa na tvári amerického diplomata nepohol jediný sval, bol doslova kamenným “odliatkom z granitu”. A jeho odpovede na otázky boli nanajvýš lakonickými. Inokedy sa zase sa šéf amerického zahranično-politického úradu vyhýbal priamym hodnoteniam. Tu predsa funguje pravidlo: jazyk je diplomatovi daný, aby skrýval svoje myšlienky. A “mladý”, z pohľadu služobnej kariéry “mladý”, diplomat Rex Tillerson si ho očividne privlastňuje vo vysokom tempe, s predstihom. Bolo poznať, že Tillerson sa necítil práve príjemne pod hľadáčikom kamier, v spoločnosti žurnalistov, z ktorých niektorí len čakajú, kedy sa “preriekne” a preukáže svoju angažovanosť Moskvou.
A to sa stalo pre Sergeja Lavrova aj objektívnym dôvodom opäť preukázať svoje vycibrené rečnícke a ďalšie profesionálne schopnosti. “Zachytával” odpovede Tillersona a široko ich komentoval. Vo svojej podstate šéf ruského ministerstva zahraničia nič mimoriadne nové nevyslovil, ale aj tak jeho reč znela ako vždy sviežo a dynamicky.
Šéf ruskej diplomacie zdôraznil dôležitosť historických lekcií na príklade Miloševiča, Husajna, Kaddáfího a precedensov, kedy vonkajšie prispenie k zvrhnutiu zákonných vlád, napríklad aj autoritárskych, priviedlo ku strašným následkom voči desiatkam miliónov ľudí.
Odpovede ministrov ukázali, že medzi Moskvou a Washingtonom neexistuje vzájomné porozumenie s ohľadom na ďalší osud Bašára Asada. Minister zahraničia vyhlásil, že režim smeruje k svojmu koncu a že Rusko je najbližším spojencom a môže teda sýrskemu lídrovi pomôcť uvedomiť si realitu. Sergej Lavrov namietol, že iba ľud tejto krajiny je v práve rozhodnúť, kto ho bude riadiť. Pri tom sa ale nikoho nezastáva a ani sa nikoho konkrétneho “nedrží”. To isté sa týka aj chemického útoku v Idlibe. Rex Tillerson znovu deklaroval istotu Washingtonu v tom, že ho uskutočnili vládne sily. Lavrov vyzval všetko objektívne a profesionálne vyšetriť pred tým, než sa budú robiť akékoľvek závery. Zdôraznil tiež, že Moskva sleduje snahy brániť spolupráci oboch krajín v rôznych otázkach a zostriť konfrontáciu.
V podstate sledujú úplne rovnaký cieľ aj zdroje globálnych finančných a politických elít. Agresívne ovplyvňujú a držia pod tesnou “pokrievkou” americkú vnútornú politiku, na ktorej sa v priamej závislosti prejavili činy a tendencie Washingtonu na takzvaných vonkajších obrysoch.
V rozhovore pre denník The Wall Street Journal Donald Trump, keď odpovedal na otázky jeho vzťahu s Vladimirom Putinom, vyhlásil, že takýto vzťah “neexistuje”. Avšak dialóg medzi prezidentmi začal. Aj keď zatiaľ len na diaľku. A to je aj hlavný výsledok moskovskej návštevy Rexa Tillerson.
.JPG)
