Môj profil 
Predplatné
Preto nový prezident a budúci minister zahraničných vecí USA sa budú musieť v prvom rade “stretnúť” s vlastnými diplomatmi a poradcami, predpokladajú komentátori The National Interest Aaron David Miller a Richard Sokolský.
Úloha “svetového policajta” vyčerpala Ameriku a unavila Američanov, domnievajú sa autori článku. Zástupcovia novej vlády to dobre vedia, ale “hlas ľudu” nebude stačiť na to, aby sa zmenil pomer v prospech domácej politiky. Podľa názoru Millera a Sokolského politický esteblishment, vrátane skúsených kariérnych diplomatov, bude proti novému usporiadaniu priorít.
Zástupcovia politickej elity USA sú presvedčení: nedá sa sedieť na mieste, je potrebné niečo robiť. Autori sa domnievajú, že podobná “túžba po akcii” má často katastrofálne následky.
“Snaha Ameriky všade riešiť problémy, či už vznikli kdekoľvek, inšpiruje, a niekedy zásah Ameriky dokonca mení situáciu k lepšiemu. Ale v poslednej dobe nadbytočná aktivita Washingtonu má stále častejšie katastrofálne následky. Predovšetkým sa to týka Blízkeho Východu,” píšu komentátori.
V článku sa uvádza, že príčinou podobnej “hyperaktivity” je presvedčenie amerických politikov, že Spojené štáty sú dostatočne silné, aby mohli “všade nachádzať strašidlá a víťaziť nad nimi”. Ale ako ukázala skúsenosť kampaní v Afganistane a Iraku, potenciál USA je veľmi obmedzený.
Okrem toho sa prostoduchí Američania domnievajú, že ich chápanie sveta je “najsprávnejšie”. Snažíme sa urobiť aspoň niečo, pretože sa nám zdá, že chápeme tento svet, hoci v podstate to tak nie je,” uvádza sa v článku. Autori sa domnievajú, že Amerika by nemala robiť egyptskému vedeniu “prednášky o ľudských právach” alebo prosiť Izrael, aby uznal Palestínu. Výčitky na adresu Ruska sú podľa názoru komentátorov svedectvom naivného chápanie sveta, čo je typické pre Washington.
Mýtus o výnimočnom, nenahraditeľnom národe, vedľa amerického “patentu na vedenie”, tiež núti USA zvyšovať svoju prítomnosť aj v najvzdialenejších kútoch planéty a ponúkať svoje služby tam, kde je zrejme, že ich nikto o pomoc neprosil. Ale postupné odstavenie Washingtonu od mierového urovnania v Sýrii, strata vplyvu na Blízkom Východe a v Ázii ukazuje, že “dopyt” po americkom vedení klesá.
Miller a Sokolský varujú novú vládu pred “namyslenosťou mocných”. Je veľmi ľahké si spliesť silu so skutočnými dobrodincami a obyčajnú zodpovednosť povýšiť na výnimočnú misiu národa,” dochádzajú k záveru autori článku.
.jpg)
