“Že vraj my, katolíci, milujeme čistotu viac ako život!? Neradno veci vytrhávať z kontextu! My milujeme Boha, viac ako vlastný život!”, reagoval arcibiskup Bernard Bober na útočné články liberálnych denníkov SME a N. Jeho príhovor vám prinášame v plnom znení

Každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel – tak sme to čítali v dnešnom prvom čítaní z listu apoštola Jakuba (Jak 1, 17 – 27). Dokonalý a hlavne nezaslúžený dar z nebies sme dostali včera v osobe blahoslavenej Anny Kolesárovej. Za tento dar chceme dnes prejaviť Bohu našu vďačnosť. Chceme vyjadriť neskrývanú radosť z toho, že nás Boh navštívil svojim požehnaním a doprial nám povzbudenie vo viere. Je to dar, ktorý nám pripomína našu neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, odkrýva nám krásu poctivého a nepoškvrneného života s Ježišom.

Akoby Božou prozreteľnosťou sa práve v dnešnú nedeľu číta evanjelium o tom, čo poškvrňuje človeka. Ježiš hovorí: Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. (Mk 7, 1-23).

Teda, nie to, čo vchádza zvonku, ani násilie, ani cudzie podnety – toto ešte nepoškvrňuje. Ak je niekto zranený a trpí cudzím pričinením, cudzím hriechom, nestáva sa automaticky poškvrneným či nečistým. No to, čo dobrovoľne vychádza z človeka, z jeho vnútra, z jeho srdca a mysle – to človeka ničí, deformuje a znečisťuje. Jeho vlastný hriech ho robí nečistým a zotročuje ho.

Tak ako nemiernosť v pití a jedení ohrozuje zdravie tela, tak aj nemiernosť nespútaných vášní srdca, spôsobuje chorobu duše, spôsobuje jej slepotu. Preto Ježiš povedal, že tí, čo majú čisté srdce, sú blahoslavení, a len takí uvidia Boha! (Mt 5). Nenávisť, hnev, neresti či chlípnosť, ktorá oslepuje vnútro človeka, rozožiera dušu a ničí vzťah k Bohu.

Anka bola vyhlásená za blahoslavenú, nielen preto, že sa stala obeťou násilníka, tak ako mnoho iných žien počas druhej svetovej vojny. Všetky tieto ženy si treba s úctou pripomenúť a všetko násilie na nich spáchané rozhodne odsúdiť! Anku však na oltár vyzdvihol jej vrúcny a živý vzťah s Ježišom Kristom. Bola to láska, čistá láska k Ježišovi, ktorá udržala jej dušu a srdce čisté, v myšlienkach i v skutkoch. Kristus bol v nej, pôsobil v nej, a to nielen 24 hodín od posledného svätého prijímania, ale celé tie roky pred jej zavraždením. Čistú na duši i na tele ju zachovala jej živá viera. Toto prehliadajú tí, čo hodnotia len čisto historické fakty. Ankino dlhodobé puto s Ježišom bolo dôvodom jej okamžitej reakcie nesúhlasu s hriechom rozvášneného vojaka. A hoci jej telo prenikli smrtiace strely a zmenili ju na nepoznanie, zachovala si čistú dušu, a vo chvíli smrti ju odovzdala Ježišovi. Áno, podobne sa zachovali a zomreli mnohé ženy počas vojen, a mnohé z nich boli aj znásilnené a znevažované, ale vyjadrením nesúhlasu si zachovali čisté srdce a nepoškvrnenú dušu. Cudzí hriech raní a zabíja, ale ako hovorí Ježiš, nemôže poškvrniť, pokým s ním neuzavrieme kompromis vo vlastnom srdci.

Čnosť čistoty, ako to vysvetľoval svätý pápež Ján Pavol II. (Familiaris consortio), je vyživovaná priamo Božou láskou. Aby sa upevňovala, musí čerpať priamo z prameňa najčistejšej Božej lásky. Iba tak čnosť čistoty zosilnie a nedovolí dať prednosť hriechu pred Bohom. Iba tak sa hlas svedomia premení na výkrik: Nemôžem ináč, lebo Boh je nado mnou i vo mne!

Čistota ako čnosť miernosti, neničí prirodzenú vášeň, ale rozumne ju usmerňuje. Vášeň je sama o sebe dobrá vec, veď ju do nášho srdca vložil Boh, ale keď je nezriadená ako neriadená strela, dokáže zabíjať. Čnosť čistoty teda učí ako byť napr. celý život vášnivo zamilovaný do svojej manželky či opačne, do svojho manžela. Učí aj kňazov a zasvätených ako milovať Boha nadovšetko s plameňom horlivosti a vernosti.

Akosi sme sa prestali venovať téme čistoty. Je to čnosť, ktorá dnes zažíva úpadok. Tlak okolitého prostredia je enormný. Človek preto ticho obdivuje tých, ktorí sa predsa snažia zachovávať sexuálnu zdržanlivosť. Pravá láska čaká, chce si zachovať čistotu a panenstvo až do manželstva. Uvoľnená morálka posledných desaťročí bagatelizovala prílišný akcent na šieste Božie prikázanie. Ale, počuli sme v prvom čítaní, ako Mojžiš pripomínal vyvolenému ľudu dôležitosť Božieho zákona: Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete (Dt 4, 1-8). My sme nielenže ubrali, ale hlavne sme zabudli pripomínať pozitíva a krásu čnosti miernosti a čistoty pre naše vzťahy a životné povolania.

Každá forma nečistoty je pre veriaceho človeka obrazom nevernosti Bohu, či už v kňazstve, manželstve alebo slobodnom stave. Chlípnosť protirečí zdravému rozumu, spôsobuje druhým traumy, zranenia i nespravodlivosť. Ničí dôveru a dusí čistú lásku. 

Že vraj my katolíci milujeme čistotu viac ako život!? Neradno veci vytrhávať z kontextu! My milujeme Boha, viac ako vlastný život. Lebo iba v Bohu je život bez konca, pokoj, radosť a šťastie. V hriechu, ktorý vychádza zo srdca človeka, je smrť. Smrť je strašná vec, ale hanebný život je ešte hroznejší.

Teológ Joseph Donders, potom čo opísal význam prvých prikázaní z Desatora, hlavne štvrtého (láska k rodičom) a piateho (nezabiješ), pokračuje takto: Šieste prikázanie je proti smilstvu. Je proti smilstvu, aby sa mohla budovať slušná a znesiteľná ľudská spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo zabíjať sa, by nebola spoločnosťou, v ktorej by sa dalo žiť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo opustiť svojich rodičov a zanechať ich napospas osudu, by bola neznesiteľnou spoločnosťou. Rovnako neznesiteľnou by bola spoločnosť, ktorá by bez mihnutia oka dovolila smilstvo a cudzoložstvo. […] Biblia nie je proti sexualite. Biblia je proti smilstvu. 

Pápeži posledných desaťročí sa ostro postavili proti hriechu a zločinu zneužívania. Sú proti týmto ohavnostiam nie preto, žeby boli spiatočnícki, staromódni alebo hlúpi, ale preto, že je nad slnko jasnejšie, že deštruktívna sila chlípnosti ruinuje vzťahy i slobodu mysle pre Ježiša.

Čnosť čistoty a zdržanlivosti je čnosťou, ktorá si zaslúži obdiv. Zdržanlivosť si ctí seba a ctí si aj druhého. Nie je to ľahká čnosť. No bez nej by sme boli vždy nezrelí, vždy zameraní len na seba a žiadostiví len po naplnení svojich túžob a očakávaní. Bez čnosti miernosti, by sme boli len egoisti, neschopní priznať si chybu. 

Sme slabí. Áno. Ale iba zrelí ľudia si dokážu priznať svoju slabosť a zlyhanie. Stratená čistota sa dá vrátiť a obnoviť. Hriechy sa dajú vyznať, oľutovať a odpustené ponoriť do mora Božieho milosrdenstva.  

Anka Kolesárová si chránila svoju čistotu už dávno pred svojim zavraždením. Čnosť, ktorú u nej vyzdvihujeme, nebola spôsobená len inštinktívnou reakciou strachu pred chtivým vojakom. Čnosť sa pestuje dlhodobo, je to doslova dlhodobý zvyk konať dobro. Pre odmietnutie vojaka by Anka ešte nebola blahorečená. Jej celý život je dôkazom, že silné puto medzi veriacim človekom a Ježišom Kristom podporuje rozvoj všetkých čností, medzi ktorými sa zvlášť skveje čistota ako vzácna perla a cenný diamant. 

Drahí bratia a sestry! Blahorečenie Anky je veľkým svetlom a znamením práve v smutných udalostiach uplynulých týždňov, keď sa veľa hovorilo o zneužívaní a vážnych škandáloch v Cirkvi. Orodovanie Anny Kolesárovej bude preto veľkou posilou pre všetkých Bohu zasvätených, aby rázne odmietli každé pokušenie žiť dvojaký život. Anka bude veľkým povzbudením aj pre rodiny a manželstvá, ktoré sú dnes tak často vystavené nevere, egoizmu, či tlaku zvonku a rozpadávajú sa. Anka bude svetlom pre mladých, študentov i žiakov, aby sa nedali oklamať sexizmom, ktorý sa pretláča do škôl.

Ďakujme teda Bohu za dar blahorečenia mučeníčky čistoty. Je to silný signál a svetlo z východu pre našu západnú konzumnú spoločnosť. Nech za nás blahoslavená Anna oroduje u Boha a nech nám spolu s Najčistejšou Pannou, Božou Matkou Máriou, vyprosí milosť zachovať si čisté srdce v úzkom spojení s Ježišom až do smrti. Amen

V závere sa prítomným prihovoril kňaz Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, z ktorej pochádzala nová slovenská blahoslavená. Jeho príhovor prinášame v plnom znení. 

Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Za nás všetkých, tu zhromaždených, sa v tejto chvíli chcem poďakovať predovšetkým Bohu za nádherný dar pre mládež a rodiny, ktorý sme dostali v blahoslavenej Anne Kolesárovej, panne a mučeníčke.

Poďakovať sa chceme Svätému Otcovi Františkovi za to, že zapísal Anku Kolesárovú do zoznamu blahoslavených.

Ďakujem emeritnému arcibiskupovi Alojzovi za prorockého ducha, keď poukázal na Ankin príbeh, a tak naštartoval celý proces.

Ďakujem už zosnulým kňazom – farárovi Antonovi Lukáčovi a jezuitovi Michalovi Potockému, ktorí Anku dobre poznali –, že vydali svedectvo a vyjadrili presvedčenie, že Anka patrí na oltár.

Ďakujem všetkým členom komisie v diecéznej aj v rímskej fáze blahorečenia za ich obetavú službu na tomto krásnom diele. Ďakujem všetkým z organizačného tímu blahorečenia za prípravu celých troch dní.

Ďakujem všetkým Vám, ktorí ste nás modlitbami a obetami sprevádzali.

A na záver ďakujem Arcibiskupskému úradu v Košiciach, a osobitne nášmu otcovi arcibiskupovi Bernardovi, za sprevádzanie a podporu celého procesu blahorečenia.

Anka už dosiahla korunu nebeského víťazstva a tým sa stala vzorom pre mladých a priateľkou na ceste ich dospievania. Svätosť je možná a je na dosah.

Nakoniec vás všetkých chcem pozvať do Vysokej nad Uhom 30. septembra 2018 na slávnostné uloženie veľkého relikviára v Ankinom rodisku. Ešte raz všetkým zo srdca ďakujem!