Koalícia pod vedením Európy pripravuje misiu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu

Koalícia pod vedením Francúzska a Spojeného kráľovstva trvá na tom, že operácia sa začne až po skončení vojny. Krajiny uvádzajú, že sú pripravené vyslať vojnové lode, personál a podporu pri odmínovaní. Koalícia zložená prevažne z krajín NATO, vrátane Južnej Kórey, Austrálie a Japonska, sa v piatok stretáva v Paríži a očakáva sa, že oznámi všeobecný rámec plánu na obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv.

Misia má zahŕňať vojenské lode, eskorty, ozbrojené sily, spravodajské služby, operácie na odstraňovanie mín a radarové kapacity. Niektoré európske krajiny už do regiónu vyslali plavidlá, čo potvrdila stanica Euronews. Európski lídri sú v defenzíve odvtedy, čo USA a Izrael 28. februára spustili letecké údery proti Iránu, čo viedlo k uzavretiu dôležitého námorného priechodu Iránom, čo spôsobilo chaos v globálnej ekonomike, pričom Európa bola zasiahnutá obzvlášť silno.

Pokračujúce faktické uzavretie Hormuzského prielivu najprv Iránom a teraz USA pravdepodobne vyvolá ešte väčšie ekonomické ťažkosti, ak sa nepodarí zabezpečiť trvalé prímerie. Prebiehajú nepriame rokovania o predĺžení súčasného prímeria, pričom panuje určitý optimizmus, že sa podarí predĺžiť ho aj po 22. apríli, kedy má vypršať. Biely dom vníma „vyhliadky na dosiahnutie dohody pozitívne“, povedala novinárom v stredu vo Washingtone tlačová tajomníčka USA Karoline Leavittová.

„Cieľom je prekročiť fázu plánovania“

Vojenskí stratégovia z NATO a ďalších členských štátov koalície pracujú na tomto pláne už niekoľko týždňov. Vedúci predstavitelia misie sú pevne rozhodnutí, že mandát bude „prísne obranný“, a nie sú pripravení vstúpiť do nákladného, horúceho konfliktu. Holandsko vyslalo fregaty spolu s vojenským personálom v predstihu pred spustením budúcej operácie. „Cieľom je, aby sme teraz prekročili fázu plánovania a umiestnili plavidlá v regióne tak, aby boli pripravené konať, keď konflikt ustúpi,“ povedal zdroj z NATO pre Euronews.

„Bude to však skôr na obrannej strane, s loďami, senzormi, radarmi a odminovacími loďami,“ dodal zdroj. Stretnutie sa uskutoční v hybridnom formáte. Väčšina krajín sa zúčastní online, pričom britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Frederich Merz sa osobne pripoja k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v Elyzejskom paláci.

Kancelár Merz vo štvrtok uviedol, že akákoľvek účasť Nemecka na misii zameranej na zabezpečenie prielivu by mohla nastať až po „aspoň dočasnom prímerí“ a po schválení berlínskou vládou a parlamentom. „Od toho sme ešte veľmi ďaleko,“ povedal. Krajiny NATO spočiatku tvrdili, že vojna nie je ich zodpovednosťou, pretože s nimi nebolo vopred konzultované. Boli však donútené vypracovať plán na obnovenie fungovania prielivu po tom, čo americký prezident Donald Trump dal spojencom NATO ultimátum, aby takýto plán predložili „do niekoľkých dní“.

Trump jasne vyjadril svoje stanovisko generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu počas jeho oficiálnej návštevy vo Washingtone minulý týždeň. „Dá sa s istotou povedať, že generálny tajomník si z rozhovoru s Trumpom počas Rutteho návštevy v Bielom dome odniesol konkrétne závery,“ uviedol zdroj z NATO. „Trump prejavil skutočnú frustráciu a dal jasne najavo, že musíme prejsť k činom,“ povedal zdroj.

„Prísne obranná misia“

Medzinárodná lodná doprava a svetové ceny ropy a plynu prudko vzrástli ako priamy dôsledok blokády. Približne 20 % svetovej ropy sa prepravuje cez tento prieliv – dôležitú vodnú cestu medzi Iránom a Ománom, ktorá spája Perzský záliv s Ománskym zálivom. Irán však povolil prepravu svojej vlastnej ropy a ponechal priechod otvorený pre niektorých svojich spojencov, Čínu a Turecko. V pondelok Trump uvalil americkú blokádu námornej dopravy vstupujúcej do iránskych prístavov a z nich vychádzajúcej. Tento krok má za cieľ vyvinúť tlak na niektorých iránskych spojencov, aby presvedčili Irán, aby zrušil svoju vlastnú blokádu. Má tiež za cieľ obmedziť schopnosť Teheránu profitovať z vývozu ropy.

Celkový mandát misie zatiaľ nie je jasný, je však nepravdepodobné, že by bol schválený NATO, keďže koalícia trvá na tom, že operácie nezahŕňajú USA, ktoré sú síce kľúčovým spojencom NATO, ale zároveň aj stranou konfliktu. „Koalícia chce zaistiť, aby táto misia nebola spájaná s bojujúcimi stranami – v tomto prípade s USA a Izraelom,“ povedal pre Euronews zdroj oboznámený s prípravami. Macron v príspevku na X uviedol, že „prísne obranná misia“ bude „oddelená od bojujúcich strán“.

Diskutovalo sa o mandáte OSN alebo o rozšírení mandátu EÚ v rámci operácie Aspides, ale rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN o takejto operácii by bolo veľmi ťažké dosiahnuť. Napriek vysokému počtu krajín ochotných vyčleniť zdroje existuje podľa odborníkov mnoho rizík spojených s operáciou takejto hlbokej zložitosti. „Vždy existuje možnosť, že budeme vtiahnutí do širšieho konfliktu,“ povedal pre Euronews Ed Arnold, vedecký pracovník v oblasti európskej bezpečnosti v RUSI.