Za túto MNO reagoval aj riaditeľ komunikácie a vzťahov s verejnosťou Juraj Rizman vyhlásením, že “Po tom, čo minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tento týždeň nečakane zrušil jedinú štátnu dotačnú výzvu na ochranu ľudských práv hrozí, že SR v tomto roku nepodporí žiadne projekty organizácií občianskej spoločnosti, cirkevných organizácií, škôl a samospráv, zamerané na predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu. To podľa signatárok a signatárov petície predstavuje vážny problém, keďže realizovanie podporených projektov v minulosti v mnohých oblastiach suplovalo nečinnosť štátnych orgánov tak doma, ako aj v zahraničí”.
Pridala sa aj komora mimovládnych neziskových organizácií, že na najbližšom rokovaní Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie bude komora žiadať od kompetentných vysvetlenie.
Dotačná výzva ministerstva na podporu ľudských práv
Predmetnú dotačnú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v zmysle § 2 zákona: na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie vyhlasuje Ministerstvo spravodlivosti každoročne. Vo verejnom archíve ministerstva sú tieto výzvy evidované od roku 2017. Za obdobie od 2017 do 2024 vyčlenilo ministerstvo z verejných zdrojov na tento program spolu 6 144 000 EUR.
Dotácia sa môže poskytnúť na:
- a) posilnenie efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv a slobôd,
- b) podporu aktívnej občianskej spoločnosti,
- c) podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania,
- d) podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže,
- e) podporu vzdelávania a školenia,
- f) zvyšovanie informovanosti verejnosti a vzdelávanie profesijných skupín,
- g) poradenskú činnosť, monitorovaciu činnosť a bezplatnú právnu pomoc,
- h) analytickú, expertnú a edičnú činnosť,
- i) podporu spolupráce a partnerstva organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv a slobôd,
- j) zaobstaranie publikácií, učebných materiálov a pomôcok v oblasti ľudských práv a slobôd,
- k) výdavky neziskových organizácií a inštitúcií, vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv
a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a
ostatným prejavom intolerancie,
- l) podporu spoločensko-vedných aktivít v oblasti ľudských práv a slobôd a predchádzania
všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom
intolerancie,
- m) zlepšenie kvality života znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Priority ministerstva sa z roka na rok menia, ale dominuje medzi nimi podpora projektov, zameraných na prevenciu extrémizmu, na prechádzanie diskriminácie a na vzdelávanie a multi-inštitucionálnu spoluprácu v oblasti pomoci obetiam trestných činov. Podpora MNO v súlade s agendou výzvy ministerstva si zasluhuje detailnejšiu pozornosť.
Podpora bohumilej činnosti, pochybných projektov, politickej činnosti
Pri pohľade do zoznamu prijímateľov dotácie za rok 2023 je možné vidieť vzorec, ktorý platí na všetky MNO na Slovensku. Podporu dostalo množstvo projektov, ktoré adresujú prioritu zadávateľa výzvy, ktoré robia Slovensko lepším. K týmto patria: Poskytovanie pomoci a poradenstva obetiam násilia – starším občanom a zlepšenie ich postavenia, STOP obchodovaniu s ľuďmi. Na druhej strane je medzi nimi množstvo takých, nad podporou ktorých pochybnosť vyjadrila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Ide o podporu propagácie aktivít LGBTi komunity, či boj z dezinformáciami, alebo na podporu kritického myslenia. Ministerstvo podporilo aj projekt Sexistický kix (20 000 EUR). Kde sú za príklad pozitívnej praxe považované reklamy, ktoré narúšajú rodové stereotypy a ponúkajú široké spektrum rolí, situácií a vlastností reálnych mužov a žien. Pozitívna prax nevyvyšuje heterosexuálne vzťahy či tzv. úplné rodiny nad všetky ostatné, dáva priestor aj iným rodinám alebo spochybňuje mýtus krásy a zobrazuje aj iné než dokonalé, štíhle a mladé telá. Pozitívne príklady vyhodnotené projektom môžete nájsť tu.
No a nakoniec je možné medzi prijímateľmi dotácie nájsť aj také, ktoré verejnoprospešnými prekrývajú politické aktivity, ako o tom píšem nižšie.
Zaujalo ma že medzi podporenými projektami sú aj umelecké aktivity, či podujatia, ktoré patria skôr do agendy ministerstva kultúry. Zrušenie aktuálnej výzvy by mal po vzore ministerstva kultúry nasledovať podrobný audit tohto dotačného programu, ktorý zhodnotí prínos každého jedného projektu pre slovenskú občiansku spoločnosť. Po zverejnení jeho výsledkov by sa Výzva s podporou tých skutočne verejne prospešných mohla opäť spustiť.
Selektívny pohľad mimovládok na ochranu ľudských práv
Paradoxná na celom spore je skutočnosť, že predstavitelia vládnej koalície už počas vlád Igora Matoviča, Hegera, Ódora upozorňovali na to, že sú ľuďom na Slovensku porušované ľudské práva. Porušovanie ľudských práv občanov vnímali pri väzobných stíhaniach, kde sa prezumovala ich vina a štátne orgány k ním pristupovali ako k právoplatne odsúdeným zločincom. Rovnako poukazovali na porušovanie ľudských práv v súvislosti s pandemickými opatreniami. Súčasná vláda potrebu skrátených legislatívnych konaní pri prijímaní noviel trestnoprávnej legislatívy zdôvodňovala práve porušovaním ľudských práv. Napriek tomu som nezaznamenal od tých, čo dnes prehlasujú, že vládu ľudské práva nezaujímajú, ani jednu aktivitu, ktorá by aspoň upozornila, že sa na Slovensku dialo ľuďom niečo právne neľudské. Osud generála Lučanského, Krivočenka, Jankovskej či Ribára ich nechal chladnými dodnes.
Úplne po svojom si politické MNO vysvetľujú ochranu práva na slobodu prejavu. Toto právo v mene dobrého boja za záchranu demokracie ostatným upierajú. Strieľajú šampanské, keď sa rôznym aktivistom podarí vylistovať nepohodlný časopis z pultu obchodného reťazca, na sociálnych sieťach zablokovať konto, či umlčať názor, osobu, skupinu, ktorá v danej chvíli vníma spoločenské dianie inak ako ony, tí s jedine správnym názorom.
Nenastavujú chrbát za tých, ktorých médiá lynčujú. A je im úplne jedno, či takto médiá zomelú „dezorientovaných“ umelcov, vedcov, lekárov, politológov, či dokonca sudcov. Nezaznamenal som, že by namietali, keď jedno médium predžulo pre svojich čitateľov ostatný album Majka Spirita Nový Človek 2.0, keď tento zhodnotili takto: „Vypočuli sme si nového Majka Spirita, aby ste vy nemuseli. Znie ako soundtrack Ficovho Slovenska“.
Boli ticho aj vtedy, keď vládna moc vypínala nepohodlné weby. Naopak sú to práve niektoré MNO, ktoré aj za naše pripravujú zoznamy tých, ktorých treba vypnúť či vyhladovať. Kde zostalo voltairovské „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to“?
Súhlasím s predsedom Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcelom Zajacom, ktorý vo svojom proteste proti zrušeniu výzvy ministerstvom povedal okrem iného aj toto: „Ochrana ľudských práv sa týka všetkých občanov štátu“. Prečo nám teda Európsky súd pre ľudské práva musí nastavovať zrkadlo? Prečo tieto prípady ľudskoprávne MNO ignorujú?
Komora mimovládnych neziskových organizácii
V pandemickej dobe nestála Komora MNO na strane občana. Naopak, podporovala vakcinačnú lobby, aby sa u nás dobrovoľne „zaočkovalo“ experimentálnou vakcínou čo najviac občanov. Vo výzve k spájaniu spoločnosti počas koronakrízy uvádza okrem iného aj toto: „Jeden z najefektívnejších spôsobov boja proti šíreniu pandémie je podľa výsledkov vedeckého poznania očkovanie. Oslovme našich blízkych, rodinných príslušníkov, priateľov, známych, susedov, členov, podporovateľov, vytvorme priestor pre vzájomnú dôveru, slušnú a priateľskú diskusiu bez rozdeľovania spoločnosti. Vyhľadajme odborné argumenty podporné očkovaniu a zdieľajme ich. Požiadajme o to isté aj svojich blízkych. Pokúsme sa takto spoločne zvýšiť počet zaočkovaných dobrovoľne“.
Podpora protivládnych aktivít z verejných zdrojov
Rizmanom spomínanú online petíciu iniciovalo 90 predstaviteľov MNO. Z toho mnohé stáli v minulosti za protestami „Za Slušné Slovensko“, ktorým sa podarilo vykonať zmenu na poste premiéra v roku 2018. Táto iniciatíva stála za mobilizačnou kampaňou pred komunálnymi voľbami 2018, pričom sa netaja tým, že verejne podporili kandidátov na primátorov Matúša Valla v Bratislave, Marka Hattasa v Nitre a Petra Fiabáneho v Žiline a niekoľko kandidátov do miestnych zastupiteľstiev, ktorí patrili medzi organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko. Následne mobilizovali pred prezidentskými voľbami. Síce verejne nevyjadrili podporu žiadnemu kandidátovi, ale myslím si, že cieľ dostať na hrad ich kandidáta naplnili. A boli aktívni aj pred eurovoľbami 2019. Lobovali za silné proeurópske hlasy zo Slovenska. Uspeli. Silné proeurópske, proukrajinske, dokonca aj protislovenské hlasy v Európskom Parlamente znejú dodnes.
Pred parlamentnými voľbami 2020 vyrazili aktivisti z hnutia Za Slušné Slovensko naprieč krajinou, aby vyzývali ľudí k voľbám. Mobilizačná kampaň dostala názov „Spoločne to zvládneme“. Naratívom kampane bola „Zmena“. Nakoľko zmenu mali priniesť strany vtedajšej opozície, parlamentnej (SAS) či mimoparlamentnej (PS, KDH), je zrejmé o koho skrytú podporu v kampani išlo. Tvár protestov z roku 2018 Juraj Šeliga sa ocitol po roku 2020 v parlamente. Dnes mobilizáciu občanov opäť preberá hnutie Za Slušné Slovensko, aby cez pripomienku vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odpolitizovalo protivládne protesty z prelomu roka. Karolína Farská, tvár apolitických zhromaždení, organizovaných hnutím Za Slušné Slovensko, sa v čase protivládnych protestov opozície v rozhovore s Jaroslavom Barborákom vyjadrila, že „Žiaden z tých dnešných protestov nebol akoby prebratím štafety, no napriek tomu ich spája fakt, že tu kontinuálne tisíce ľudí na námestiach bojujú proti tým istým ľuďom, ktorí reprezentujú ten istý problém v tejto krajine,“ Nazýva ho pritom „prehnitím systému“. Ľudia ako Fico sa budú vždy snažiť, no vždy im niekto povie zbohom a budú musieť odísť“. Z vyjadrenia je zrejmá nespokojnosť s vládnou mocou, ktorá vzišla z výsledkov ostatných volieb. Farská sa zároveň netají, že je potrebné občanov mobilizovať pred nadchádzajúcimi voľbami prezidenta a do europarlamentu. Môžeme teda očakávať ďalšie protesty.
Neprekvapilo ma, keď som sa pozrel na zoznam partnerov mobilizačnej kampane „Nechcem Tu Zostať, Preto Volím“ pred parlamentnými voľbami 2023, že sú na ňom tie isté MNO. O tom, že aj táto apolitická mobilizačná kampaň bola vlastne na podporu PS a že nám z nej vyskočila tvár kampane priamo na kandidátku tejto strany pre eurovoľby, sme písali tu.
Zmena pravidiel
To, čo urobilo Ministerstvo Spravodlivosti, je len prvý krok. A ocenili ho aj traja mušketieri Juraj Gedra, Erik Kaliňák a Richard Glück, ktorí sa zo svojich pozícií na Úrade vlády SR rozhodli zmapovať činnosť politických mimovládok v prepojenosti na médiá hlavného prúdu. Zozbierať dôkazy napr. o ich aktivitách proti politickej opozície, pod rúškom boja s dezinformáciami a hybridnými hrozbami pred voľbami a získať tak podporu verejnosti pre legislatívne zmeny na nastavenie pravidiel pôsobenia MNO v prospech Slovenska v budúcnosti. Cieľom týchto zmien by malo byť, aby podporu dostávali od štátu len tie MNO, ktoré robia Slovensko lepším. Tie, ktoré slúžia potrebným. V relácii v Prvej línii na Slobodnom Vysielači uviedli, že majú predstavu, čo treba urobiť, ako nastaviť právne prostredie činnosti MNO. Avšak kým tieto plánované zmeny predstavia verejnosti, potrebujú si pripraviť silné argumenty, aby táto zmeny podporila. Argumenty budú potrebovať aj voči útokom, ktoré prídu z dotknutých MNO a im spriaznených médií. Očakávajú súdne spory aj na medzinárodnej úrovni. Okrem iného konštatovali, že štát na veľkú časť verejnoprospešnej agendy, ktorú pôvodne vykonával, rezignoval. Túto delegoval na MNO, ktoré postupne získali takú moc vo verejnom priestore, že jeho správu kontrolujú aj bez mandátu od voličov.
Za najdôležitejšie považujem to, aby sa zmenami pravidiel dosiahlo, že MNO nebudú robiť za naše peniaze mobilizačné predvolebné kampane ani organizovať protesty proti legitímne zvolenej vládnej väčšine, keď voliči nerozdelia mandáty podľa ich predstáv.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
