Susko prebral štafetový kolík po Šimkovičovej

Susko prebral štafetový kolík po Šimkovičovej

Bratislava 23. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

 

Ministerstvo spravodlivosti SR zrušilo 19.2.2024 aktuálnu dotačnú výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 s alokáciou 769.500 eur, prostriedky plánuje použiť na pomoc obetiam násilia. Na tento krok ministerstva okamžite zareagovala  Riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková, že ministerstvo zastavilo jediný štátny program podpory projektov, zameraných na oblasť ochrany ľudských práv. Postup štátnej moci hodnotí ako škandalózny. “Vláda nám jasne odkazuje, že ju ľudské práva nezaujímajú. To je zásadný signál pre všetkých aktívnych občanov, organizácie občianskej spoločnosti i všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov,” konštatovala

8. schôdza vlády SR v Bratislave
Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD)

Za túto MNO reagoval aj riaditeľ komunikácie a vzťahov s verejnosťou Juraj Rizman vyhlásením, že “Po tom, čo minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tento týždeň nečakane zrušil jedinú štátnu dotačnú výzvu na ochranu ľudských práv hrozí, že SR v tomto roku nepodporí žiadne projekty organizácií občianskej spoločnosti, cirkevných organizácií, škôl a samospráv, zamerané na predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu. To podľa signatárok a signatárov petície predstavuje vážny problém, keďže realizovanie podporených projektov v minulosti v mnohých oblastiach suplovalo nečinnosť štátnych orgánov tak doma, ako aj v zahraničí”.

Reklama

Pridala sa aj komora mimovládnych neziskových organizácií, že na najbližšom rokovaní Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie bude komora žiadať od kompetentných vysvetlenie.

 

Reklama

Dotačná výzva ministerstva na podporu ľudských práv

Predmetnú dotačnú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v zmysle § 2 zákona: na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie vyhlasuje Ministerstvo spravodlivosti každoročne. Vo verejnom archíve ministerstva sú tieto výzvy evidované od roku 2017. Za obdobie od 2017 do 2024 vyčlenilo ministerstvo z verejných zdrojov na tento program spolu 6 144 000 EUR.

Dotácia sa môže poskytnúť na:

  1. a) posilnenie efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv a slobôd,
  2. b) podporu aktívnej občianskej spoločnosti,
  3. c) podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania,
  4. d) podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže,
  5. e) podporu vzdelávania a školenia,
  6. f) zvyšovanie informovanosti verejnosti a vzdelávanie profesijných skupín,
  7. g) poradenskú činnosť, monitorovaciu činnosť a bezplatnú právnu pomoc,
  8. h) analytickú, expertnú a edičnú činnosť,
  9. i) podporu spolupráce a partnerstva organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv a slobôd,
  1. j) zaobstaranie publikácií, učebných materiálov a pomôcok v oblasti ľudských práv a slobôd,
  2. k) výdavky neziskových organizácií a inštitúcií, vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv

a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a

ostatným prejavom intolerancie,

  1. l) podporu spoločensko-vedných aktivít v oblasti ľudských práv a slobôd a predchádzania

všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom

Reklama

intolerancie,

  1. m) zlepšenie kvality života znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Priority ministerstva sa z roka na rok menia, ale dominuje medzi nimi podpora projektov, zameraných na prevenciu extrémizmu, na prechádzanie diskriminácie a na vzdelávanie a multi-inštitucionálnu spoluprácu v oblasti pomoci obetiam trestných činov. Podpora MNO v súlade s agendou výzvy ministerstva si zasluhuje detailnejšiu pozornosť.

 

Podpora bohumilej činnosti, pochybných projektov, politickej činnosti

Pri pohľade do zoznamu prijímateľov dotácie za rok 2023 je možné vidieť vzorec, ktorý platí na všetky MNO na Slovensku. Podporu dostalo množstvo projektov, ktoré adresujú prioritu zadávateľa výzvy, ktoré robia Slovensko lepším. K týmto patria: Poskytovanie pomoci a poradenstva obetiam násilia – starším občanom a zlepšenie ich postavenia, STOP obchodovaniu s ľuďmi. Na druhej strane je medzi nimi množstvo takých, nad podporou ktorých pochybnosť vyjadrila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Ide o podporu propagácie aktivít LGBTi komunity, či boj z dezinformáciami, alebo na podporu kritického myslenia. Ministerstvo podporilo aj projekt Sexistický kix (20 000 EUR). Kde sú za príklad pozitívnej praxe považované reklamy, ktoré narúšajú rodové stereotypy a ponúkajú široké spektrum rolí, situácií a vlastností reálnych mužov a žien. Pozitívna prax nevyvyšuje heterosexuálne vzťahy či tzv. úplné rodiny nad všetky ostatné, dáva priestor aj iným rodinám alebo spochybňuje mýtus krásy a zobrazuje aj iné než dokonalé, štíhle a mladé telá. Pozitívne príklady vyhodnotené projektom môžete nájsť tu.

No a nakoniec je možné medzi prijímateľmi dotácie nájsť aj také, ktoré verejnoprospešnými prekrývajú politické aktivity, ako o tom píšem nižšie.

Reklama

Zaujalo ma že medzi podporenými projektami sú aj umelecké aktivity, či podujatia, ktoré patria skôr do agendy ministerstva kultúry. Zrušenie aktuálnej výzvy by mal po vzore ministerstva kultúry nasledovať podrobný audit tohto dotačného programu, ktorý zhodnotí prínos každého jedného projektu pre slovenskú občiansku spoločnosť. Po zverejnení jeho výsledkov by sa Výzva s podporou tých skutočne verejne prospešných mohla opäť spustiť.

 

Selektívny pohľad mimovládok na ochranu ľudských práv

Paradoxná na celom spore je skutočnosť, že predstavitelia vládnej koalície už počas vlád Igora Matoviča, Hegera, Ódora upozorňovali na to, že sú ľuďom na Slovensku porušované ľudské práva. Porušovanie ľudských práv občanov vnímali pri väzobných stíhaniach, kde sa prezumovala ich vina a štátne orgány k ním pristupovali ako k právoplatne odsúdeným zločincom. Rovnako poukazovali na porušovanie ľudských práv v súvislosti s pandemickými opatreniami. Súčasná vláda potrebu skrátených legislatívnych konaní pri prijímaní noviel trestnoprávnej legislatívy zdôvodňovala práve porušovaním ľudských práv. Napriek tomu som nezaznamenal od tých, čo dnes prehlasujú, že vládu ľudské práva nezaujímajú, ani jednu aktivitu, ktorá by aspoň upozornila, že sa na Slovensku dialo ľuďom niečo právne neľudské. Osud generála Lučanského, Krivočenka, Jankovskej či Ribára ich nechal chladnými dodnes.

Úplne po svojom si politické MNO vysvetľujú ochranu práva na slobodu prejavu. Toto právo v mene dobrého boja za záchranu demokracie ostatným upierajú. Strieľajú šampanské, keď sa rôznym aktivistom  podarí vylistovať nepohodlný časopis z pultu obchodného reťazca, na sociálnych sieťach zablokovať konto, či umlčať názor, osobu, skupinu, ktorá v danej chvíli vníma spoločenské dianie inak ako ony, tí s jedine správnym názorom.

Nenastavujú chrbát za tých, ktorých médiá lynčujú. A je im úplne jedno, či takto médiá zomelú „dezorientovaných“ umelcov, vedcov, lekárov, politológov, či dokonca sudcov. Nezaznamenal som, že by namietali, keď jedno médium predžulo pre svojich čitateľov ostatný album Majka Spirita Nový Človek 2.0, keď tento zhodnotili takto: „Vypočuli sme si nového Majka Spirita, aby ste vy nemuseli. Znie ako soundtrack Ficovho Slovenska“.

Boli ticho aj vtedy, keď vládna moc vypínala nepohodlné weby. Naopak sú to práve niektoré MNO, ktoré aj za naše pripravujú zoznamy tých, ktorých treba vypnúť či vyhladovať.  Kde zostalo voltairovské „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to“?

Súhlasím s predsedom Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcelom Zajacom, ktorý vo svojom proteste proti zrušeniu výzvy ministerstvom povedal okrem iného aj toto: „Ochrana ľudských práv sa týka všetkých občanov štátu“.  Prečo nám teda Európsky súd pre ľudské práva musí nastavovať zrkadlo? Prečo tieto prípady ľudskoprávne MNO ignorujú?

 

Komora mimovládnych neziskových organizácii

V pandemickej dobe nestála Komora MNO na strane občana. Naopak, podporovala vakcinačnú lobby, aby sa u nás dobrovoľne „zaočkovalo“ experimentálnou vakcínou čo najviac občanov. Vo výzve k spájaniu spoločnosti počas koronakrízy uvádza okrem iného aj toto: „Jeden z najefektívnejších spôsobov  boja proti šíreniu pandémie je podľa výsledkov vedeckého poznania očkovanie. Oslovme našich blízkych, rodinných príslušníkov, priateľov, známych, susedov, členov, podporovateľov, vytvorme priestor pre vzájomnú dôveru, slušnú a priateľskú diskusiu bez rozdeľovania spoločnosti. Vyhľadajme odborné argumenty podporné očkovaniu a zdieľajme ich. Požiadajme o to isté aj svojich blízkych. Pokúsme sa takto spoločne zvýšiť počet zaočkovaných dobrovoľne“.

 

Reklama

 Podpora protivládnych aktivít z verejných zdrojov

Rizmanom spomínanú online petíciu iniciovalo 90 predstaviteľov MNO. Z toho mnohé stáli v minulosti za protestami „Za Slušné Slovensko“, ktorým sa podarilo vykonať zmenu na poste premiéra v roku 2018. Táto iniciatíva stála za mobilizačnou kampaňou pred komunálnymi voľbami 2018, pričom sa netaja tým, že verejne podporili kandidátov na primátorov Matúša Valla v Bratislave, Marka Hattasa v Nitre a Petra Fiabáneho v Žiline a niekoľko kandidátov do miestnych zastupiteľstiev, ktorí patrili medzi organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko. Následne mobilizovali pred prezidentskými voľbami. Síce verejne nevyjadrili podporu žiadnemu kandidátovi, ale myslím si, že cieľ dostať na hrad ich kandidáta naplnili. A boli aktívni aj pred eurovoľbami 2019. Lobovali za silné proeurópske hlasy zo Slovenska. Uspeli. Silné proeurópske, proukrajinske, dokonca aj protislovenské hlasy v Európskom Parlamente znejú dodnes.

Pred parlamentnými voľbami 2020 vyrazili aktivisti z hnutia Za Slušné Slovensko naprieč krajinou, aby vyzývali ľudí k voľbám. Mobilizačná kampaň dostala názov „Spoločne to zvládneme“. Naratívom kampane bola „Zmena“. Nakoľko zmenu mali priniesť strany vtedajšej opozície, parlamentnej (SAS) či mimoparlamentnej (PS, KDH), je zrejmé o koho skrytú podporu v kampani išlo. Tvár protestov z roku 2018 Juraj Šeliga sa ocitol po roku 2020 v parlamente. Dnes mobilizáciu občanov opäť preberá hnutie Za Slušné Slovensko, aby cez pripomienku vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odpolitizovalo protivládne protesty z prelomu roka. Karolína Farská, tvár apolitických zhromaždení, organizovaných hnutím Za Slušné Slovensko, sa v čase protivládnych protestov opozície v rozhovore s Jaroslavom Barborákom vyjadrila, že „Žiaden z tých dnešných protestov nebol akoby prebratím štafety, no napriek tomu ich spája fakt, že tu kontinuálne tisíce ľudí na námestiach bojujú proti tým istým ľuďom, ktorí reprezentujú ten istý problém v tejto krajine,“ Nazýva ho pritom „prehnitím systému“. Ľudia ako Fico sa budú vždy snažiť, no vždy im niekto povie zbohom a budú musieť odísť“. Z vyjadrenia je zrejmá nespokojnosť s vládnou mocou, ktorá vzišla z výsledkov ostatných volieb. Farská sa zároveň netají, že je potrebné občanov mobilizovať pred nadchádzajúcimi voľbami prezidenta a do europarlamentu. Môžeme teda očakávať ďalšie protesty.

Neprekvapilo ma, keď som sa pozrel na zoznam partnerov mobilizačnej kampane „Nechcem Tu Zostať, Preto Volím“ pred parlamentnými voľbami 2023, že sú na ňom tie isté MNO. O tom, že aj táto apolitická mobilizačná kampaň bola vlastne na podporu  PS a že nám z nej vyskočila tvár kampane priamo na kandidátku tejto strany pre eurovoľby, sme písali tu.

 

Zmena pravidiel

To, čo urobilo Ministerstvo Spravodlivosti, je len prvý krok. A ocenili ho aj traja mušketieri Juraj Gedra, Erik Kaliňák a Richard Glück, ktorí sa zo svojich pozícií na Úrade vlády SR rozhodli zmapovať činnosť politických mimovládok v prepojenosti na médiá hlavného prúdu. Zozbierať dôkazy napr. o ich aktivitách proti politickej opozície, pod rúškom boja s dezinformáciami a hybridnými hrozbami pred voľbami a získať tak podporu verejnosti pre legislatívne zmeny na nastavenie pravidiel pôsobenia MNO v prospech Slovenska v budúcnosti. Cieľom týchto zmien by malo byť, aby podporu dostávali od štátu len tie MNO, ktoré robia Slovensko lepším. Tie, ktoré slúžia potrebným. V relácii v Prvej línii na Slobodnom Vysielači uviedli, že majú predstavu, čo treba urobiť, ako nastaviť právne prostredie činnosti MNO. Avšak kým tieto plánované zmeny predstavia verejnosti, potrebujú si pripraviť silné argumenty, aby táto zmeny podporila. Argumenty budú potrebovať aj voči útokom, ktoré prídu z dotknutých MNO a im spriaznených médií. Očakávajú súdne spory aj na medzinárodnej úrovni. Okrem iného konštatovali, že štát na veľkú časť verejnoprospešnej agendy, ktorú pôvodne vykonával, rezignoval. Túto delegoval na MNO, ktoré postupne získali takú moc vo verejnom priestore, že jeho správu kontrolujú aj bez mandátu od voličov.

Reklama

Za najdôležitejšie považujem to, aby sa zmenami pravidiel dosiahlo, že MNO nebudú robiť za naše peniaze mobilizačné predvolebné kampane ani organizovať protesty proti legitímne zvolenej vládnej väčšine, keď voliči nerozdelia mandáty podľa ich predstáv.

 

Prečítajte si tiež:

 

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

16:13

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v nedeľu uviedol, že pracuje na dohode s Libanonom, aby sa zabránilo vstupu ďalších sýrskych utečencov do EÚ cez jeho krajinu. Informuje o tom agentúra DPA.

Prezident uviedol, že 2. mája plánuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou odcestovať do Libanonu a oznámiť konkrétny finančný balík zo strany Európskej únie.

Christodulidis zdôraznil, že balík nebude zahŕňať len finančnú pomoc, ale aj podporu pre libanonské inštitúcie, ako sú ozbrojené sily. Tie sú považované za stabilizačný faktor v krajine.

Charles Michel Nikos Christodulidis Enrico Letta
Na snímke sprava predseda Európskej rady Charles Michel, cyperský prezident Nikos Christodulidis a bývalý taliansky premiér Enrico Letta
15:48

Americké orgány sa domnievajú, že útok Iránu na Izrael zo 14. apríla zodpovedal najhoršiemu scenáru, ktorý zvažovali americké spravodajské služby. Biely dom označil jeho rozsah za šokujúci, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).

Podľa jedného z respondentov novín útok monitorovali americkí predstavitelia v operačnom centre Bieleho domu a Pentagónu. Ako uviedol zdroj, neboli si úplne istí, či izraelský protiraketový systém dokáže útok odraziť.

Rozsah iránskeho útoku prekonal očakávania amerických predstaviteľov aj napriek varovaniam, ktoré USA dostali. WSJ píše, že časť spravodajských správ hovorila o možných úderoch Teheránu na izraelské diplomatické zariadenia mimo krajiny. Postupne americké a izraelské spravodajské služby dospeli k záveru, že útok bol plánovaný na území štátu.

14:59

Futbalisti Girony zvíťazili v sobotnom stretnutí 32. kola španielskej La Ligy nad Cádizom 4:1. V tabuľke už tak nemôžu skončiť horšie ako na 7. mieste, čo znamená, že sa prvýkrát v histórii predstavia v európskych súťažiach.

14:57

Niektoré časti južnej Číny zasiahnu silné záplavy, aké sa vyskytujú približne raz za storočie, uviedli v nedeľu tamojšie médiá. Úrady zvyšujú v dôsledku silných dažďov preventívne opatrenia proti katastrofám. Informovali agentúry AFP a Reuters.

Čína má skúsenosti s extrémnymi poveternostnými podmienkami. V posledných rokoch však krajinu trápia aj záplavy, suchá a rekordné horúčavy.

14:55

V poľských Tatrách neďaleko Zakopaného v noci na nedeľu zahynul turista, ktorého strhla lavína, informovala tamojšia horská záchranná služba.

Polícia zistila, že išlo o 34-ročného Poliaka. Jeho telo si na preskúmanie vyžiadala prokuratúra.

14:27

Je potrebné, aby Washington znížil vysoký rozpočtový deficit, napriek tomu, že podporou domáceho dopytu prispieva k rastu svetovej ekonomiky. Uviedla to počas tohto víkendu prvá zástupkyňa výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová. Informovala o tom agentúra Reuters.

MMF predpovedá pre tento rok rozpočtový deficit USA na úrovni 6,67 % hrubého domáceho produktu (HDP).

14:26

Ceny ropy zaznamenali na záver tohto týždňa mierny rast, za celý týždeň však klesli, keď situáciu na trhoch ovplyvnili najskôr takmer žiadne následky odvetného útoku Iránu na Izrael a neskôr výrazný rast zásob ropy v USA. Správu priniesli agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni sa na záver piatkového (19. 4.) obchodovania zvýšila o 18 centov (0,21 %) a obchodovanie uzatvorila na úrovni 87,29 USD (81,94 eura) za barel (159 litrov).

14:24

Pri výbuchu bomby v Kábule v sobotu večer zahynul jeden človek a ďalší traja sú zranení, uviedla afganská polícia. K zodpovednosti za útok sa prihlásila džihádistická organizácia Islamský štát (IS). Informovala agentúra AFP.

Skupina IS sa k zodpovednosti za útok prihlásila na sieti Telegram. Uviedla, že mikrobus s afganskými Hazármi bol vyhodený do vzduchu, keď prechádzal cez kontrolné stanovište Talibanu.

14:23

Voliči na Maldivách prichádzajú v nedeľu k volebným urnám v parlamentných voľbách. Tie môžu rozhodnúť, či sa tento ostrovný štát v Indickom oceáne bude naďalej približovať Číne a vzďaľovať od svojich dlhoročných väzieb s Indiou. Informovala o tom agentúra Reuters.

Prezident Mohamed Muizzu, ktorého minulý rok zvolili do funkcie, sa zaviazal ukončiť politiku “India first”. Došlo tak k ochladeniu vzťahov s touto krajinou.

12:50

Ľudia na Západnom brehu Jordánu začali v nedeľu generálny štrajk na protest proti izraelskému zabíjaniu Palestínčanov v utečeneckom tábore Núr Šams a v Pásme Gazy. Informovala agentúra DPA.

Izraelské jednotky alebo osadníci zabili v oblasti od 7. októbra 2023 približne 480 Palestínčanov, uvádzajú palestínske zdroje.

izraelský vojenský zásah Nur Šams Israel Palestinians
Palestínčania kontrolujú škody po izraelskom vojenskom zásahu v utečeneckom tábore Nur Šams neďaleko mesta Tulkarem na Západnom brehu
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Snímka z podujatia Prvý parný deň v Železničnom múzeu v starom rušňovom depe v Bratislave

Autor: TASR-Dano Veselský

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali