Brusel 2. novembra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP/MTI- Gyorgy Varga)
Detektory lži vybavené umelou inteligenciou sa majú testovať na hraniciach Európskej únie v rámci projektu boja proti kriminalite a terorizmu
Projekt vo výške 4,5 milióna eur nazvaný iBorderCtrl, bude testovaný na hraniciach Maďarska, Lotyšska a Grécka po dobu šiestich mesiacov. Zúčastniť sa ho plánujú Veľká Británia, Španielsko, Poľsko, Nemecko a Cyprus. Cieľom projektu je urýchliť prechod cestujúcich a celkovej dopravy na vonkajších hraniciach EÚ.
Fungovanie celého systému vysvetľuje The Telegraph tak, že cestovatelia predložia svoj pas s fotografiou, víza a doklad o finančných prostriedkoch a potom sa použije webová kamera hraničnej stráže na zodpovedanie otázok, ako napríklad “Čo je vo vašom kufri?”. Cestovatelia budú odpovedať pri pohľade na webovú kameru a systém bude analyzovať a hodnotiť desiatky ich mikrogest.
Hraničná stráž bude používať zariadenia na automatické porovnávanie informácií, porovnávanie snímok tváre zachytených z prehliadky pasov a fotografií z predchádzajúcich hraničných priechodov.
Oddelenia policajnej, prisťahovaleckej a pasovej kontroly navrhli aj vytvorenie centrálneho systému na odovzdávanie a zdieľanie údajov o DNA, odtlačkoch prstov, fotografií a potenciálne hlasových údajov.
Technológia je propagovaná ako “jedinečný prístup k detekcii podvodov”, ktorá analyzuje mikrosnímky cestujúcich, aby zistila, či klamú alebo nie”. Tých s nízkym rizikom počas fázy predbežnej prehliadky len krátko prehodnotia, zatiaľ čo pasažieri s vyšším rizikom prejdú podrobnejšou kontrolou.
The Verge dodáva, že ak iBorderCtrl určí, že cestujúci hovorí pravdu, dostane QR kód, ktorý im umožní prejsť hranicou. Ak technologický systém vyvodí podozrenie, že cestujúci klame, jeho biometrické informácie vrátane odtlačkov prstov a porovnávania tváre preveria a posúdia k tomu poverení odborníci.
Podľa prvých testov je systém presný približne na 76%, ale časom to má byť až 85%.
Program je stále považovaný za vysoko experimentálny a vždy zostáva veľké množstvo priestoru na chybu. To však nie je úplne prekvapujúce, pretože štúdie ukázali, že mnoho algoritmov rozpoznávania tváre má významné problémy s chybovosťou a výchylkami.
Tieto systémy tiež vyvolali nespokojnosť medzi občianskoprávnymi skupinami, ktoré sa obávajú, že by takéto preverovanie mohlo viesť k rozšírenejšiemu dohľadu.