Bratislava 9. mája 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Takashi Aoyama/Pool Photo,Henrik Montgomery/TT News Agency)
Podľa správ japonských médií NATO posilní spoluprácu s Japonskom vrátane vypracovania nového plánu bezpečnostnej spolupráce a otvorenia styčného úradu v Japonsku do konca roka 2024. Pôjde o prvú styčnú kanceláriu NATO v Ázii – jedovatý tŕň, ktorý trčí do Ázie
Keď sa tento jedovatý tŕň vynorí, určite zvýši neistotu regionálnych krajín a spôsobí rozdelenie.
Od polovice minulého roka najvyšší predstavitelia NATO a Japonska opakovane zdôrazňovali, že “bezpečnosť Európy je neoddeliteľná od bezpečnosti Ázie”, a dokonca priamo alebo nepriamo spájali tzv. bezpečnosť s vnútornými záležitosťami Číny – otázkou Taiwanu -, aby pripravili verejnú mienku na zapojenie NATO do ázijsko-tichomorských záležitostí.
Členské štáty NATO zároveň zintenzívnili svoje vojenské ťaženia v susedstve Číny. Podľa správ amerických médií Bidenova administratíva pripravuje balík zbraní pre Taiwan v hodnote 5 miliónov dolárov, pričom po prvýkrát využila zrýchlenú právomoc, na ktorú sa spoliehala pri urýchlení zasielania zbraní na Ukrajinu.
Styčný úrad NATO v Japonsku už nie je symbolickým krokom, ale podstatným krokom na vybudovanie tzv. bezpečnostnej obrany okolo Číny. Cieľom jej obrany je Čína.
NATO je vojenská organizácia, ktorá má konkrétne nepriateľské alebo preventívne ciele. Jej takzvaná kolektívna bezpečnosť je bezpečnosťou kolektívu, ku ktorému patrí.
Bezpečnosť, o ktorej NATO hovorí, nikdy nie je bezpečnosťou všetkých národov, ale bezpečnosťou jeho členov. Pre tých, ktorí nie sú členmi skupiny, je to pravdepodobne neistota a môže dokonca predstavovať hrozbu. Pripojíte sa k vojenskému bloku a máte bezpečnosť.
NATO má politické kritériá. Faktom je, že to, kto je alebo nie je spojencom, vytvára rozdelenie.
V roku 1982 nezávislá komisia pre otázky odzbrojenia a bezpečnosti, ktorú viedol vtedajší švédsky premiér Olof Palme, ako prvá navrhla koncepciu “spoločnej bezpečnosti”. Základom koncepcie je, že spoločná bezpečnosť nie je bezpečnosť niektorých krajín a neistota iných, nehovoriac o tzv. absolútnej bezpečnosti na úkor bezpečnosti iných. Bezpečnosť by mala byť rovnocenná. Žiadna krajina by sa nemala snažiť monopolizovať regionálne bezpečnostné záležitosti a narúšať bezpečnosť iných krajín.
Nepodceňujte nebezpečenstvo styčného úradu, z dlhodobého hľadiska je vstup NATO do Ázie zavedením tejto nepriateľskej paradigmy do Ázie.
NATO vzniklo v Európe v dôsledku dlhodobého európskeho boja o sféry vplyvu medzi impériami a hegemónmi. Takýto boj spôsobil, že Európa sa stala rodiskom globálnych vojnových katastrof.
NATO je teraz vykresľované ako vojenský blok, ktorý sa usiluje o mier a jeho zachovanie, ale žiadne maľovanie nemôže zmeniť jeho skutočnú farbu. Touto skutočnou farbou je ideologický základ nadradenosti západnej civilizácie, podľa ktorého NATO kreslí svoje línie a podľa ktorého sa rozlišuje bezpečnosť alebo neistota, ktorú definuje.
Ak sa tento model uplatní v Ázii, podkope úsilie regionálnych krajín, ktoré sa líšia náboženstvami, sociálnymi a historickými tradíciami a politickými systémami, nájsť spoločný bezpečnostný poriadok.
Pozrite sa na územné spory, ktoré stále existujú medzi krajinami juhovýchodnej a južnej Ázie, a nie je ťažké pochopiť, čo Západ do Ázie priniesol.
Práve expanzia Západu v Ázii až po povojnový gangsterizmus USA sťažila ázijským krajinám nájsť cestu k mieru vlastnými silami.
Japonsko by nemalo zabúdať, že reštaurácia Meidži ho síce urobila bohatším a silnejším, ale zároveň priniesla aj jeho westernizáciu a politiku odchodu z Ázie do Európy, čo v určitom období mimoriadne posilnilo túžbu po impériu. Šialená snaha o ázijskú hegemóniu a sféru vplyvu ho priviedla k tomu, že sa stalo militaristickým démonom vojny, čo prinieslo ázijským krajinám hlbokú katastrofu.
Japonsko chce v záujme svojej bezpečnosti zaviesť NATO v Ázii. Bezpečnosť Japonska sa však nikdy nedá dosiahnuť spoliehaním sa na vojenskú podporu USA alebo NATO. V skutočnosti, čím užšie Japonsko vojensky spolupracuje s USA alebo NATO, tým menej získa požadovanú bezpečnosť a tým menej je pravdepodobné, že bude schopné zmeniť svoj imidž “geostrategického trpaslíka”.
Podľa názoru Číny Japonsko týmto spôsobom podporuje stratégiu USA, ktorej cieľom je zatlačiť Čínu na stranu nepriateľskej sily. Japonsko, ktoré chce byť nepriateľom Číny, nemôže byť regionálnou mocnosťou v pravom zmysle slova bez ohľadu na to, ako veľmi sa Japonsko zoskupí okolo Číny alebo si požičia silu od USA a Európy.
V konečnom dôsledku, keď namierite raketu na Čínu, Čína prirodzene presmeruje svoj cieľ.
NATO je tŕňom v oku východnej Ázie a trpia tým všetky ázijské krajiny vrátane Japonska. Keďže však ide o tŕň v oku, vždy sa dá vytiahnúť a expanzia NATO sa jedného dňa skončí.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Vstup NATO do Ázie predstavuje riziko zbližovania Číny a Ruska
Slepé nasledovanie USA a Japonska urobí z Južnej Kórey len šachovú figúrku v hre veľmocí