Sto mŕtvych, tisíce zranených. Aká hrozba visí nad Irakom?

Bratislava 9. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP Photo/Hadi Mizban)

Po celom Iraku sa konajú mnohotisícové protivládne protesty. Slogany proti nezamestnanosti prerástli v požiadavkách na rezignáciu vlády a mierové sprievody v masových nepokojoch. Sputnik zisťoval, čo sa skrýva za vlnou protestov

Spontánne protesty

Tisíce ľudí vyšli 1. októbra do ulíc Bagdadu a niekoľkých ďalších miest. Zatiaľ nie je jasné, kto stojí za organizáciou rozsiahlych akcií, politické sily sa zatiaľ neponáhľajú s preberaním zodpovednosti. V médiách hovoria o akcii ako o “spontánnom výbuchu” následkom nahromadených sociálno-ekonomických problémov.

Vláda prakticky ihneď zablokovala sociálne siete Facebook a WhatsApp, aby zabránila aktivite protestujúcich na internete, a zaviedla policajnú hodinu. Účinok takéhoto opatrenia je však ťažko hodnotiť. Manifestácie pokračujú.

Hlavnou hybnou silou protestov je mládež. Hlavnou požiadavkou je boj proti nezamestnanosti a korupcii.

Sto mŕtvych a tisíce zranených

Na štvrtý deň demonštrácií polícia použila slzný plyn, gumové projektily a podľa niektorých údajov začala strieľať naostro bez varovných výstrelov. Očití svedkovia tvrdia, že pracovali ostreľovači. Vláda takéto správy vyvracia.

Akcia však neutíchla a čoskoro prišli správy o mŕtvych a zranených. V piatok 4. októbra počet obetí dosiahol niekoľko desiatok osôb, podľa rôznych údajov od 44 do 65 ľudí. Po troch dňoch už bolo mŕtvych viac ako stovka. Medzi nimi osem pracovníkov bezpečnostných služieb. Celkovo bolo zranených okolo šesť tisíc ľudí.

Prečo ľudia vyšli do ulíc

“Ľudia hladujú, preto protestujeme,” vysvetlil miestnym novinárom jeden z protestujúcich.

“Máme veľa ropy, ale nevidíme toto bohatstvo.” Irak je na jednom z popredných miest v zásobách ropy. Zem je však už mnoho rokov otriasaná konfliktmi ničiacimi infraštruktúru.

Podľa údajov Svetovej banky má zo 40 miliónov Iračanov okolo osem percent ľudí k dispozícii na živobytie menej ako tri doláre denne, ďalších 57 percent musí vystačiť s piatimi dolármi. Nezamestnanosť je veľkým problémom vlády. Oficiálne pracuje menej ako polovica práceschopných obyvateľov krajiny.

Zato počty krádeží a úplatkov sú ohromujúce. V zozname najmenej skorumpovaných krajín je Irak na konci – zaberá 168. miesto zo 175.

Iračanom chýbajú základné veci: voda, elektrina, dobré školy a nemocnice. Obyčajní ľudia sa necítia bezpečne a nemôžu sa príliš spoľahnúť na sociálnu ochranu. Podľa hodnotenia Svetovej banky sa iba tretina občanov domnieva, že má plnohodnotný prístup k vzdelaniu, iba 20 percent je spokojných so systémom zdravotnej starostlivosti a menej ako 15 percent považuje svoje bydlisko za bezpečné.

Najskôr sa protestujúci sústredili na tieto naliehavé problémy. Potom sa však objavili aj politické heslá – o zosadenie Adila Abdula Mahdiho z funkcie premiéra.

“Chceme úplný prevrat,” vyhlásil jeden z aktivistov protestu. “Chceme, aby tých, ktorí sú pri moci, postavili pred súd, chceme voliť nové tváre, ktoré nemajú vzťah k tradičným stranám, tých, ktorí nemajú krv na rukách.”

Ako zareagovala vláda

Abdul Mahdi počas prvých dní nepokojov vystúpil v televízii so žiadosťou, aby ľudia dodržiavali “rámec zákona” a zostali doma. Obmedzenie prístupu k internetu a policajnú hodinu nazval “horkou tabletkou”, ktorú je nutné prehltnúť. Demonštrácia môžu podľa jeho slov podkopať základy celého štátu. Tvrdil, že bude pracovať na problémoch a nedávať plané sľuby.

Prezident Barham Sálih naopak odsúdil násilie voči demonštrantom a požadoval, aby rešpektovali ústavné právo občanov na protest. Duchovný vodca irackých šiitov ajatolláha Ali Sistan vyzval na zastavenie eskalácie konfliktu, “kým nie je príliš neskoro”. Svoje sťažnosti predniesol členom parlamentu – za to, že nezvládajú svoje povinnosti a nevykonávajú nevyhnutné reformy.

V sobotu 5. októbra navrhli zvolanie parlamentného zasadnutia. Predseda šiitského bloku v parlamente, ktorý vyhral minuloročné voľby, Muktada Sadr, vyzval na bojkot zasadnutie dovtedy, kým vláda nepredloží plán konkrétnych krokov k vyriešeniu krízy.

Mimoriadne zasadnutie sa napriek tomu konalo a Abdul Mahdi oznámil, že kabinet vydal uznesenie o akútnom vykonaní desiatok reforiem. Budú sa týkať rozdelenia krajiny, povolávacieho rozkazu a sociálnych dávok potrebným rodinám. Okrem toho 7. októbra oznámili, že voči vojakom podozrivým z použitia nadmernej sily sa začne vyšetrovanie.

Čo hovoria odborníci

Príčinou akciou bolo rozhodnutie premiéra odvolať z funkcie zástupcu veliteľa kontrateroristickej služby Abd ar-Rahmana as-Sádího, vysvetlil Sputniku Ruslan Mamedov, koordinátor blízkovýchodných projektov Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti.

“Je to jeden z najuznávanejších vodcov, mnohí Iračania v ňom vidia národného hrdinu, ktorý zvíťazil nad Islamským štátom,” vysvetlil odborník.

Premiér ozrejmil prenesenie as-Sádího na ministerstvo obrany tým, že príliš často jazdil do zahraničia, ale takéto zdôvodnenie ľudí nepresvedčilo.

Hlavnou príčinou všeobecnej nespokojnosti je účinok neoprávnených očakávaní od novej vlády po parlamentných voľbách, ktoré sa konali v máji 2018.

“Po vojne v roku 2003 sa súčasnému Iraku už nepodarilo dosiahnuť predvojnovú úroveň sociálno-ekonomického rozvoja. Početné problémy v tejto oblasti dosiahli kritický rozsah a vyliali sa do ulíc najväčších miest,” povedal v rozhovore so Sputnik Denis Mirgorod, hlavný vedecký pracovník vedecko-výskumného ústavu strategických výskumov.

Celých 16 rokov po zvrhnutí Saddáma Husajna vedenie vysvetľovalo absenciu pokroku zložitým povojnovým obdobím a obnovou krajiny. Abdul Mahdi bol v rokoch 2005-2011 už viceprezidentom krajiny. Pre mládež je stelesnením tej vlády, ktorá dlhé roky nedokázala vyriešiť problémy.

“Ľudia chceli vidieť nové tváre, očakávali reformy, ale nakoniec všetko zostalo po starom,” uvádza Mamedov.

Odborník zdôrazňuje: protesty nemajú ani konkrétneho vodcu, ani jasný program. Preto zatiaľ neznamenajú reálnu hrozbu pre regionálne bezpečie ani stabilitu vlády.

“Teraz je najdôležitejšie to, aby sa k demonštrantom nepridali sunnitské provincie. V takom prípade by oficiálny Bagdad dostal zelenú k oveľa tvrdším metódam pod zámienkou boja proti terorizmu,” domnieva sa politológ.

Sofja Melničuk