Slovensko si požičalo 569 miliónov eur, dopyt dvojnásobne prevýšil ponuku

Najväčší dopyt bol v pondelok pri dlhopisoch so splatnosťou v roku 2037, kde investori prejavili záujem v objeme 379 miliónov eur, pričom štát akceptoval 225 miliónov eur. Priemerný ročný akceptovaný výnos sa tu pohyboval na úrovni 3,95 %. Silný záujem sprevádzal aj emisiu s najdlhšou splatnosťou v roku 2047, kde celkový dopyt dosiahol 256 miliónov eur a akceptovaný objem 95 miliónov eur. V tomto prípade sa priemerný ročný akceptovaný výnos vyšplhal na 4,45 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň spomedzi predaných sérií.

Na opačnom konci výnosovej krivky sa nachádzali kratšie splatnosti. Dlhopisy so splatnosťou v roku 2031 zaznamenali dopyt 213 miliónov eur, pričom štát akceptoval 118 miliónov eur. Priemerný akceptovaný výnos dosiahol 3,26 %. Emisia splatná v roku 2033 potom pritiahla dopyt 273 miliónov eur a štát akceptoval 131 miliónov eur, s priemerným výnosom 3,44 %.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš hodnotí výsledky aukcie ako potvrdenie pokračujúceho napätia na európskych dlhopisových trhoch. Upozorňuje, že v porovnaní s predchádzajúcimi emisiami sa mierne zvýšili výnosy o niekoľko desatín percentuálneho bodu, čo odráža zhoršené trhové podmienky. Významným faktorom je podľa neho rast výnosov nemeckých 10-ročných dlhopisov, ktoré sa pohybujú okolo 3,18 %, teda na najvyšších úrovniach približne za 15 rokov. Riziková prirážka Slovenska voči nemeckému benchmarku zostáva na úrovni približne 65 bázických bodov.

Z pohľadu financovania verejného dlhu Slovensko podľa analytika už v prvých piatich mesiacoch roka pokrylo približne 60 % predpokladaného ročného objemu, vrátane retailových a CHF emisií. Vyššie výnosy sú podľa neho výsledkom kombinácie domácich fiškálnych rizík a zhoršeného globálneho prostredia, vrátane geopolitického napätia, inflácie a situácie na Blízkom východe. Trhy zároveň zohľadňujú aj možnosť ďalších krokov Európskej centrálnej banky v oblasti sadzieb.

Aj napriek zhoršenému sentimentu Slovensku pomáha členstvo v eurozóne, ktoré podľa analytika zostáva kľúčovým stabilizačným prvkom pri financovaní dlhu. Súčasne však upozorňuje na viacero rizík, ktoré zaťažujú domáce prostredie – od geopolitických tlakov a drahších energií až po slabší globálny obchod a dôsledky konsolidácie verejných financií. Tie podľa neho znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a komplikujú rastový výhľad.

Kočiš zároveň dodáva, že ďalšia konsolidácia verejných financií bude pravdepodobne ovplyvnená aj volebným cyklom, čo môže proces spomaliť. Stabilizáciu by v strednodobom horizonte mohli priniesť prorastové opatrenia, ich efekt však bude závisieť od rýchlosti a kvality implementácie. Kľúčovým faktorom zostáva podľa neho udržanie dôvery investorov v dlhodobú udržateľnosť slovenskej ekonomiky a schopnosť štátu financovať sa za prijateľných podmienok aj v období zvýšenej neistoty.