O to viac, že podobné predpovede sa objavujú neustále, ale doteraz sa nenaplnili. Naopak – pre Kremeľ je vojna s Ukrajinou čoraz ťažšia, a preto je ťažké si predstaviť, že by Moskva v takejto situácii riskovala otvorenie ďalšieho frontu. A to proti zoskupeniu krajín, ktoré prevyšujú Rusko nielen počtom obyvateľov, ale aj ekonomickým a vojenským (v oblasti nejadrových zbraní) potenciálom.

Preto sa objavili domnienky, že nová séria predpovedí o blížiacom sa útoku má informačno-politické dôvody – odkloniť pozornosť poľskej verejnosti od historických sporov s Ukrajinou na „ruskú hrozbu“, opäť vyjadriť pochybnosti o spoľahlivosti Trumpa ako spojenca (táto myšlienka bola v niektorých článkoch jednou z ústredných) a tiež, ako je už tradíciou, presadiť tému zvýšenia vojenských výdavkov.

Treba však priznať, že všetky tieto vyhlásenia v istom zmysle súvisia s diskusiou, ktorá prebieha v posledných mesiacoch v Ruskej federácii. Niekoľko ruských vojenských verejných stránok vytvára paralely medzi vojnou na Ukrajine a v Iráne. V týchto porovnaniach sa súčasné napätie medzi Ukrajinou a Ruskom prezentuje ako analógia ku konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Obe krajiny sú pripravené prinášať obete v záujme porážky nepriateľa a odolávať stratám. Izrael, rovnako ako Ukrajina, pritom dostáva rozsiahlu vonkajšiu podporu, ktorá je schopná kompenzovať ekonomické a finančné straty spôsobené vojnou. To znamená, že môže bojovať dlho, ak to bude potrebné.

Irán však v minulej vojne medzi svojimi protivníkmi odhalil „slabé miesto“, ktoré na rozdiel od Izraela nebolo pripravené znášať útrapy vojnového času v záujme dosiahnutia cieľov, ak sa ich to priamo týka.

A týmto slabým miestom sa ukázali byť USA a ich spojenci medzi krajinami Perzského zálivu.

Útoky Iránu na energetickú infraštruktúru týchto štátov a predovšetkým blokáda Hormuzského prielivu viedli k prudkému nárastu cien energetických surovín a k stratám krajín Perzského zálivu, ktoré nemohli vyvážať svoj tovar. Navyše začali rásť ceny paliva v USA, čo Trump pred voľbami do Kongresu rozhodne nepotreboval. Preto bol pod krížovým tlakom nútený zastaviť vojnu s Iránom a následne urobiť Teheránu závažné ústupky. Izrael bol proti, bol pripravený a chcel vojnové operácie pokračovať. Trump však jeho názor ignoroval, a to veľmi ráznym spôsobom.

Pri porovnávaní s vojnou na Ukrajine sa v Ruskej federácii píše, že údery akejkoľvek intenzity na ukrajinské územie (okrem jadrových) nebudú schopné spôsobiť Kyjevu škody takého rozsahu, aby mu znemožnili pokračovať vo vojne. To môže zabezpečiť len úplná porážka ukrajinských ozbrojených síl, pričom zatiaľ nie sú pozorované žiadne náznaky, že by sa táto porážka blížila. Údery na ukrajinské zázemie však takýto účinok nemajú, pretože hlavnou ekonomickou, finančnou a zbrojnou základňou Ukrajiny v súčasnej vojne je Európa, ktorá po ukončení pomoci zo strany USA zabezpečuje leví podiel potrieb Kyjeva v oblasti finančnej pomoci. Európania tiež zvyšujú dodávky dronov – hlavnej zbrane v súčasnej vojne.

Tri scenáre vývoja vojny na Ukrajine

Preto, ako argumentujú „jastrabi“ v Rusku, je potrebné prinútiť Európu, aby prestala podporovať Ukrajinu, a podnietiť ju, aby vyvinula tlak na Kyjev, aby prijal ruské podmienky mieru. Ako európsky „Hormuz“, prostredníctvom útokov na ktorý bude Moskva požadovať ústupky od Európy, sa uvádzajú rôzne varianty. Napríklad rafinérie, terminály na príjem ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), ďalšia kritická infraštruktúra či obsadenie pohraničných území.

Európa je pritom, podobne ako krajiny Perzského zálivu, vnímaná stúpencami „iránskeho prístupu“ v Moskve ako „slabé článok“, ktorý sa za žiadnych okolností nebude chcieť kvôli Ukrajine vzdať stabilného, dostatkového a mierového života a vrhnúť sa do vojny s Ruskou federáciou, ktorá by mohla prerásť do jadrovej vojny. A preto, ako sa domnievajú, Európania jednoznačne ustúpia.

Takýto scenár sa vlastne odráža aj v článkoch o „ruskej hrozbe“, ktoré sa objavili v posledných dňoch.

„Podľa zdrojov portálu Onet by hlavným cieľom (útoku Ruskej federácie na Poľsko – pozn. red.) bola „eskalácia napätia“, ktorá by mala prinútiť západné krajiny, aby prestali pomáhať Ukrajine. Počítalo sa s tým, že Varšava nezačne strieľať a USA budú usilovať o urovnanie prostredníctvom rokovaní. A ak by ruské sily následne opustili územie Poľska nie v dôsledku vojenskej odvetnej reakcie, ale po rokovaniach, Moskva by mohla súčasne dosiahnuť štyri ciele: dramaticky podkopať suverenitu Poľska, fakticky rozložiť NATO, dosiahnuť, aby sa Západ vzdal Ukrajiny“ a pritom sa vyhnúť vojne so Západnou alianciou“, – píše poľský portál Onet, ktorý patrí do nemeckého koncernu Axel Springer, ktorého publikácie často prezentujú názory európskych „jastrabov“.

Ako vidíme, z týchto riadkov vyžarujú obavy, že Európania namiesto toho, aby po ruskom útoku zasadili úder proti Ruskej federácii, začnú s Moskvou rokovať, čo otvorí cestu k obmedzeniu podpory Ukrajiny. Okrem toho sa tu objavuje aj náznak, že by bolo lepšie reagovať silou, aby sa zabránilo realizácii plánov Moskvy.

V celej tejto úvahe však vyvstávajú tri otázky, na ktoré v súčasnosti nie je možné dať presnú odpoveď, a prijímanie rozhodnutí na základe nepresných odpovedí môže viesť ku katastrofe.

Prvá – ak Rusko zaútočí na Európu, prijme to Európa pokorne, podobne ako krajiny Perzského zálivu, ktoré hneď po iránskych útokoch začali vyzývať k mieru, alebo podnikne odvetný úder, a to aj vo forme pozemnej invázie do Kaliningradskej oblasti a útoku na Petrohrad?

Po druhé – keďže takmer všetky vojenské sily Ruskej federácie sú sústredené na Ukrajine, Moskva nebude schopná odraziť tento úder inak ako jadrovými zbraňami, v ktorých má nad Európou absolútnu prevahu. Do akej miery bude Putin v takejto situácii pripravený ich použiť?

Po tretie – ako sa v celej tejto situácii zachovajú USA, najmä ak Ruská federácia prednesie ultimátum s hrozbou použitia jadrových zbraní? Budú stáť bokom, alebo sa „na plno“ zapoja na stranu svojich európskych spojencov v NATO, čo by mohlo viesť k celosvetovej jadrovej vojne s cieľom vzájomného zničenia?

Na Západe sa naďalej hovorí, že Trump zmenil svoj postoj k Ukrajine

Pokiaľ možno posúdiť, práve chýbajúce jasné pochopenie týchto otázok je hlavným faktorom, ktorý brzdí Kremeľ v prijímaní rozhodnutí o akýchkoľvek priamych vojenských akciách voči Európe. Presnejšie povedané, ide o jednu otázku – sú ruské orgány pripravené použiť jadrové zbrane, ak Európania podniknú odvetný úder? Zatiaľ na túto otázku pravdepodobne neexistuje odpoveď. Použitie „jadrových zbraní“ so sebou nesie obrovské riziká aj pre samotné Rusko, a preto sa doteraz zdržiava. Ak sa však vojenská situácia pre Moskvu výrazne zhorší alebo ak Európania podniknú kroky, ktoré Rusko vyhodnotí ako kritickú hrozbu (napríklad ak sa výrazne rozšíri prax zadržiavania tankerov „tieňovej flotily“), nemožno vylúčiť ani jadrový scenár, ani útok na Európu.

Ale aj pre Európu je aktuálna otázka – je pripravená v prípade ruských útokov na európske krajiny ocitnúť sa v situácii mimoriadne ťažkej voľby medzi ústupkami pod tlakom a rizikom jadrovej vojny? Alebo je lepšie v zásade nedopustiť, aby sa situácia dostala až k takejto voľbe?

V každom prípade by vojna medzi Ruskou federáciou a Európou znamenala katastrofu pre Rusko, pre Európanov aj pre Ukrajinu, a ak by prešla do jadrovej fázy, tak aj pre celé ľudstvo. Najjednoduchším spôsobom, ako zabrániť tomuto scenáru, je čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine. Lebo práve jej priebeh môže, ako bolo uvedené vyššie, vyvolať priamy konflikt medzi Ruskom a Európou.

Prečítajte si tiež

• Jirušek: Konflikt USA a Iránu sa môže opäť rozhorieť, Teherán ťaží z hrozby v Hormuzskom prielive
• Vojna s Iránom otriasla trhmi; ropa prudko zdražela, burzy padli a aerolinky hlásia straty