„Spojenci USA vidia, že ani toto spojenectvo ich nedokáže úplne ochrániť a že štáty, ako je Irán, na nich môžu pomerne jednoducho vyvinúť silný tlak, ktorý má v konečnom dôsledku predovšetkým ekonomický charakter,“ povedal Jirušek.

Irán podľa neho od začiatku konfliktu využíva jeho asymetrický charakter. Namiesto priamej konfrontácie s vojensky silnejšími Spojenými štátmi sa sústreďuje na zraniteľnejšie ciele v regióne.

Medzi ne patria americkí spojenci, energetická infraštruktúra a dopravné trasy. Útoky alebo hrozby voči týmto cieľom môžu zvýšiť náklady na prepravu, poistenie a ochranu infraštruktúry a zároveň vytvárať tlak na vlády štátov Perzského zálivu.

„Irán si uvedomuje asymetriu konfliktu, a preto sa od začiatku zameriaval na slabé miesta – spojencov USA, energetickú infraštruktúru a dopravu,“ uviedol Jirušek.

Dlhodobejším dôsledkom môže byť oslabovanie postavenia Washingtonu v regióne. Krajiny Blízkeho východu môžu vo väčšej miere hľadať vyváženejšie vzťahy s ďalšími mocnosťami alebo sa usilovať o samostatnejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Postavenie USA zároveň ovplyvňuje zmena ich vlastnej energetickej situácie. Spojené štáty už nie sú od dovozu ropy z Perzského zálivu závislé v takej miere ako v 70. rokoch minulého storočia, keď región získal zásadný význam pre americkú energetickú bezpečnosť.

„V konečnom dôsledku sa môže spojenectvo USA so štátmi na Blízkom východe oslabiť,“ uzavrel Jirušek.