Grant z verejných peňazí nemá byť renta. FPU nemá fungovať ako potrubie, cez ktoré sa stále rovnakému okruhu pravidelne posielajú verejné peniaze len preto, že si na ne zvykol. Viacročná podpora môže mať zmysel pri stabilných projektoch, ale nesmie sa zmeniť na zvykové právo na ďalší grant.

Práve preto bolo správne, že nové vedenie Fondu na podporu umenia túto otázku otvorilo. Lenže zásah proti starému systému musí byť pripravený profesionálne. Fond musí vedieť povedať, ktoré zmluvy sú problém, prečo sú problém, čo sa s nimi právne stane a aký postup nahradí starú prax.

V prípade FPU sa stalo presne to opačné. Rada fondu v marci označila tzv. trojročné zmluvy za rozporné so zákonom. Potom prišiel audit, doklady o bezdlžnosti a napokon dodatky na podporu v roku 2026. Problém už preto nie je iba v starom grantovom návyku. Problém je aj v tom, že FPU a politicky aj Ministerstvo kultúry neukázali, že ho vedia zlomiť právne čistým spôsobom.

Marcový rez bol tvrdý

Zápisnica zo 6. rokovania Rady FPU z 18. marca 2026 je kľúčový dokument. Predseda rady Matúš Oľha na zasadnutí rady hovoril o tzv. trojročných zmluvách, ktoré podľa zápisnice nemajú oporu v zákone, a zároveň naznačil, že išlo o preferované subjekty. Následne rada prijala uznesenie č. 26/2026, ktorým tieto zmluvy zrušila ako zmluvy v rozpore so zákonom č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia. Za hlasovalo deväť členov rady, nikto nebol proti a jeden sa zdržal.

To nie je drobná administratívna poznámka. To je tvrdý právny a politický výrok. Ak verejnoprávny fond povie, že určitý typ zmlúv je v rozpore so zákonom, verejnosť má právo čakať, že ďalšie kroky tento výrok potvrdia. Ak sa neskôr uzatvárajú dodatky k podpore na rok 2026, fond musí vysvetliť, čo presne bolo v marci nezákonné a čo sa medzitým zmenilo.

Práve tu sa pôvodný argument začína lámať. Marcový rez sa mal skončiť jasným rozhodnutím. Namiesto toho prišla kontrolná fáza, v ktorej sa právny dôvod začal miešať s podmienkami vyúčtovania a bezdlžnosti.

Audit nevysvetlil pôvodný výrok

FPU 22. mája zverejnil informáciu, že 27 viacročných zmlúv má ukončený audit a dodatky sa pripravujú na podpis. Pri ďalších šiestich zmluvách mal audit ešte prebiehať a pri dvoch ešte nenastal termín na predloženie vyúčtovania.

Toto už znie inak než marcový výrok o rozpore so zákonom. Ak sú zmluvy ako typ v rozpore so zákonom, potom samotná príprava dodatkov vyvoláva otázku. Ak problém nebol v type zmlúv, ale v splnení podmienok, marcové uznesenie bolo prinajmenšom formulované príliš tvrdo a unáhlene.

Neskôr pribudol argument bezdlžnosti. Aj ten môže byť právne relevantný. Lenže bezdlžnosť je iný problém ako tvrdenie, že viacročné zmluvy nemajú oporu v zákone. Ak sa FPU presúva z jedného dôvodu na druhý, musí vysvetliť, ktorý dôvod bol rozhodujúci.

Bez tohto vysvetlenia pôsobí postup fondu ako improvizácia. A práve v registri zmlúv vidno, kam táto improvizácia viedla.

Dodatky sú v registri

Zoznam zmlúv FPU v Centrálnom registri zmlúv od 1. mája do 1. júla 2026 ukazuje 17 dodatkov k pokračovaniu viacročnej podpory na rok 2026 pre 16 prijímateľov. Ich súčet je 1 071 000 eur.

Po marcovom tvrdom reze tak v registri nevidíme čisté ukončenie starého režimu, ale pokračovanie podpory cez dodatky. Ak bolo jadro marcového rozhodnutia v tom, že viacročné zmluvy sú ako typ v rozpore so zákonom, potom vzniká jednoduchá otázka: čo sa medzi marcom a podpisom dodatkov právne zmenilo?

Ešte dôležitejší je jazyk dodatku. FPU v ňom uvádza, že po predložení vyúčtovania za rok 2025, rozpočtu na rok 2026, záväzných výstupov a ďalších dokladov overil splnenie podmienok pre poskytnutie dotácie a uzatvára dodatok. To je jazyk kontroly podmienok, nie jazyk zmluvy, ktorá sa nedá právne zachrániť.

Podpis dodatkov neznamená, že systém viacročných istôt bol zdravý. Neznamená ani to, že verejnosť nemá právo pýtať sa, prečo niektoré subjekty roky získavali stabilnú podporu a iné sa o ňu museli uchádzať z horšej pozície. Medzi potvrdenými prijímateľmi sú známe mená ako A4, Viva Musica, Biela noc, BRaK, PILOT, Profil či Slovenské komorné divadlo Martin.

Lenže zlý postup FPU tento argument oslabil. Ak fond chce povedať, že grant nie je renta, nesmie sa dostať do situácie, v ktorej najprv búcha po stole, potom kontroluje, potom rieši bezdlžnosť a napokon sa v registri objavia dodatky k podpore na rok 2026 za viac než milión eur.

Ministerstvo nemôže stáť bokom

Toto nie je iba osobný problém Matúša Oľhu. Rada FPU je najvyšším orgánom fondu a rozhoduje o poskytnutí finančných prostriedkov. FPU zároveň uvádza, že rada má trinásť členov, pričom osem z nich vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu. V mene fondu môže samostatne konať predseda rady.

Ministerstvo kultúry preto nemôže celý príbeh sledovať ako cudziu nehodu. Politicky krylo zmenu, ktorá mala byť odpoveďou na starý systém, a nesie zodpovednosť aj za to, keď sa tento nový poriadok zmenil na neprehľadný sled uznesení, auditov, dokladov a oneskorených podpisov.

To neznamená, že ministerstvo podpisovalo každý dodatok. Znamená to, že FPU a ministerstvo svojím postupom pomohli prekryť otázku, ktorú mali pôvodne otvoriť: ako zlomiť grantový návyk bez procesného chaosu.

Najhoršie na tejto epizóde nie je to, že niektoré kultúrne organizácie dostanú peniaze. Najhoršie je, že FPU a ministerstvo svojím postupom pomohli prekryť otázku, ktorú mali pôvodne otvoriť.

Reforma sa nerobí ústupom po pochode

FPU a Ministerstvo kultúry mali silnú tému: viacročné dotácie, opakovaní prijímatelia a pocit automatického nároku na verejné peniaze. Lenže reforma sa nerobí tak, že najprv označíte zmluvy za rozporné so zákonom, potom ich mesiace kontrolujete, potom riešite bezdlžnosť a nakoniec sa v registri objavujú dodatky na rok 2026.

Ak chce FPU zrušiť grantový automat, musí pripraviť pravidlá. Ak chce skončiť viacročnú podporu, musí vedieť povedať, čo platí pre existujúce zmluvy. Ak chce preverovať prijímateľov, musí od začiatku rozlišovať medzi právnou chybou zmluvy, nesplnením podmienok a politickou kritikou starého systému.

Grant nie je renta. To platí. Ale ani štátna improvizácia nie je reforma. A práve to je lekcia, ktorú by si z prípadu FPU malo odniesť aj Ministerstvo kultúry.