Do sály sa nezmestili ľudia. Do procesu sa môže nezmestiť ich rozhodovanie

Verejné prerokovanie strategického dokumentu k veterným parkom 24. júna 2026 v Hoteli Tatra nebolo len problémom kapacity sály. Časť ľudí sa podľa priameho účastníka nedostala dnu, nevidela prezentáciu a nemala rovnocennú možnosť klásť otázky. To nie je iba technická nepríjemnosť. Pri dokumente, ktorý má určiť územia vhodné pre veternú energiu na Slovensku, išlo o prvú praktickú skúšku dôvery v celý proces.

Ľuďom sa pritom hovorí, že obce rozhodnú neskôr. Lenže práve pravidlá pre „neskôr“ sa už raz menili.

Jozef z Prievidze prišiel do Hotela Tatra ako občan, ktorý veterné parky odmieta a tému dlhšie sleduje. Netreba z neho robiť neutrálneho pozorovateľa. Prišiel s jasným postojom, ale aj s právom pýtať sa. Podľa jeho opisu prišli pár minút pred začiatkom, sála už bola plná, pri dverách stáli ochrankári a vo vestibule zostali ďalší ľudia. Hovorí, že dole bola klimatizovaná sála, voda a prezenčné listiny organizátora, kým hore vo vestibule bolo teplo, vydýchaný vzduch a sprostredkované informácie.

Najpresnejšie vystihol problém v jednej otázke: ako sa má človek pýtať k prezentácii, ktorú nepočul a nevidel?

Oficiálne potvrdenie, že nejde len o sťažnosť účastníka, prišlo neskôr. Ministerstvo hospodárstva aj Ministerstvo životného prostredia zverejnili informáciu, podľa ktorej verejné prerokovanie z 24. júna 2026 „nebolo riadne dokončené z kapacitných a bezpečnostných dôvodov“ a náhradný termín sa má uskutočniť 9. júla 2026 v Incheba Expo Aréne.

Ak štát sám prizná, že prvé prerokovanie nebolo riadne dokončené, potom sa nedá celá vec uzavrieť vetou, že aktivisti zmarili debatu. Takýto rámec sa objavil v Denníku N: Denník N: Stretnutie k veterným parkom skončilo fiaskom. Úradníkom sa nepodarilo upokojiť dav, nechýbal Bombic ani Harabin. To môže byť časť obrazu. Nie je to však celý obraz.

Keď sme sa Jozefa pýtali, čo by sa podľa neho malo z článku určite dostať k ľuďom, nehovoril o technických parametroch turbín. Hovoril o obraze dňa. Podľa neho sa z Hotela Tatra nemá stať iba príbeh o „rozzúrenom dave“, ale aj príbeh o verejnom prerokovaní strategického dokumentu, o ktorom veľká časť verejnosti ani netuší, hoci sa jej môže týkať.

Podstatné preto nie je iba to, kto v sále kričal. Podstatné je, či ľudia rozumeli, v ktorej fáze procesu ešte môžu niečo ovplyvniť. Lebo veta, že obce budú mať slovo neskôr, je pravdivá len dovtedy, kým to hovorí zákon.

Obce dnes brzdu majú

Z aktuálneho znenia zákona o integrovanej prevencii vyplýva, že pri osobitnej prevádzke využívajúcej vietor v rámci akceleračnej zóny je inšpekcia v zjednotenom povoľovaní špeciálnym stavebným úradom. Zákon zároveň počíta so zrýchleným režimom, v ktorom musí byť rozhodnutie pri vetre v akceleračnej zóne vydané najneskôr do 12 mesiacov od podania žiadosti.

Kľúčová brzda obce však v texte zostala. Zákon č. 383/2025 Z. z. po úpravách ponechal stanovisko dotknutej obce a výslovne uviedol, že toto stanovisko treba doručiť bezodkladne, najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti od príslušného orgánu.

To znamená, že obec dnes nie je úplne mimo hry. Jej stanovisko má v procese význam. Spor preto nestojí na otázke, či obec má dnes v zákone nejaké slovo. Má.

Skutočná otázka znie inak: ako pevná je táto brzda, ak už raz bude mapa hotová?

SEPS ukázal, ako sa brzdy mažú

Najdôležitejší dôkaz v tejto téme nie je výkrik z chodby Hotela Tatra. Je ním porovnanie dvoch noviel.

Zákon č. 269/2025 Z. z. z 23. septembra 2025 vložil do osobitného zrýchleného povoľovania pri veterných projektoch v akceleračných zónach tri poistky. Príslušný orgán mal byť viazaný stanoviskom dotknutej obce k súhlasu so stavebným zámerom, stanoviskom ÚRSO k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy k súhlasu s pripojením nového zariadenia do prenosovej sústavy z pohľadu stability siete. Ak bolo niektoré z týchto stanovísk nesúhlasné, orgán ním bol viazaný.

Už o necelé tri mesiace schválil parlament novelu č. 383/2025 Z. z., v ktorej časť o ÚRSO a prevádzkovateľovi prenosovej sústavy vypustil. V texte zostala už len obec. Odsek o lehote sa prepísal už len na stanovisko dotknutej obce.

To je pre občana dôležitejšie než slovná prestrelka o tom, kto v Hoteli Tatra kričal hlasnejšie. SEPS mal byť poistkou stability prenosovej sústavy. ÚRSO mal byť poistkou stability cien elektriny. Obe poistky sa zo zákona stratili obyčajnou novelou. Obec zostala.

Zatiaľ.

Práve tu sa láme hlavná politická otázka. Riziko nie je iba v tom, že po parlamentných voľbách 2027 môže prísť iná vláda a zdediť pripravenú mapu. Na to sme už upozornili v predchádzajúcom komentári. Nový posun je tvrdší: ani súčasná väčšina negarantuje trvácnosť poistiek, ktoré sama prijíma.

Ak dokázala do necelých troch mesiacov zrušiť dve z troch bŕzd, občan má právo pýtať sa, prečo by po jesenných komunálnych voľbách nemohla zo zákona zmiznúť aj tá tretia.

A tou treťou je obec.

Prvý veterník môže počkať, mapa nie

Práve preto sa nedá verejné prerokovanie zľahčiť ako organizačný incident. Ak sa ľudia nedostanú k prezentácii dnes, zajtra im môže štát povedať, že rozhodujúca fáza už prebehla.

Prvý veterník možno ešte nebude stáť zajtra. Mapa však môže byť pripravená skôr, než sa dotknuté obce spamätajú z toho, čo vlastne znamená akceleračná zóna.

A mapa je tichšie rozhodnutie než prvý betón.

Obec dnes ešte môže byť poslednou brzdou. Lenže po skúsenosti so SEPS a ÚRSO už nejde o otázku, či brzda v zákone existuje. Existuje. Otázka je, ako dlho tam zostane.

Náhradné prerokovanie 9. júla v bratislavskej Inchebe preto nie je iba opravným termínom po nevydarenej akcii v Hoteli Tatra. Je to ďalšia skúška, či sa verejnosť do procesu dostane včas.

O akceleračných zónach na Slovensku sa nerozhoduje až neskôr. Rozhoduje sa teraz.

Prečítajte si tiež

• Budú stavať veterné parky, ktoré občania nechcú? Drucker tvrdí, že skutočnosť je iná. Takáč vydal jasné stanovisko
• Zradia občanov, ktorí parky odmietajú? Slovensko vytipovalo osem oblastí pre veternú energiu
• O fiasku organizátorov a klamstvách médií a štátnej moci o verejnom rokovaní o veterných parkoch