Úrad priznal slabinu hliadok. Pomoc obciam sa obhájiť dá, čierna diera na verejné peniaze nie

Úrad neukázal zlyhanie. Ukázal slepé miesto

Úrad vlády neukázal, že miestne občianske a preventívne služby zlyhali. Ukázal však niečo presnejšie: štát pri nich vie vykázať projekty, pracovníkov a hodiny, ale nenastavil si povinnosť sledovať celkový výsledok po skončení dotácie.

Redakcia Hlavných správ sa pýtala, koľko podporených pracovníkov pokračovalo v bežnom pracovnom pomere, koľko obcí udržalo službu bez ďalšej eurofondovej podpory a či sa sledovali konflikty, priestupky, bezpečnostné incidenty, školská dochádzka alebo zamestnateľnosť. Nežiadali sme novú analýzu na objednávku. Žiadali sme existujúce údaje v podobe, v akej ich úrad má.

Úrad žiadosti nevyhovel. Pri viacerých otázkach uviedol, že požadované údaje nemá, nesleduje ich alebo ich nemal povinnosť vyžadovať.

Pri nástroji, ktorého základný účet v dvoch výzvach dosiahol 431 projektov a 96,65 milióna eur zazmluvneného príspevku, to nie je administratívny detail. To je jadro problému: veľký projektový účet ešte neznamená výsledkový účet.

Výstup nie je výsledok

Verejný systém ITMS21+ vie ukázať projekty, peniaze, prijímateľov, plánovaných pracovníkov a hodiny. Bez týchto údajov by verejnosť nevidela ani základný účet.

Lenže projekt, pracovník a vykázaná hodina ukazujú iba to, že podpora prebehla. Rozhodnutie úradu ukazuje, čo po nej štát nesledoval: či zostala bežná práca, či obce udržali službu a či sa zlepšili problémy, ktorými sa hliadky dlhodobo obhajujú, teda konflikty, priestupky, bezpečnostné incidenty, spolužitie, školská dochádzka alebo zamestnateľnosť.

To je rozdiel medzi programom, ktorý vie vykázať čerpanie, a programom, ktorý vie obhájiť trvalý prínos.

Obce pritom môžu mať s hliadkami dobrú skúsenosť. Miestni pracovníci môžu v konkrétnej obci pomáhať práve preto, že poznajú ľudí, ulice a napätia. Rozhodnutie úradu však nehovorí o skúsenosti starostu. Hovorí o tom, čo štát nastavil ako povinný dôkaz.

A povinný dôkaz výsledku po dotácii nastavený nebol.

Štát má projektové dáta, ale pri kľúčových otázkach po skončení podpory odpovedá, že ich nesleduje alebo ich nemá povinnosť vyžadovať.

Ďalšia výzva sa chystá bez výsledkového mosta

Najsilnejšia časť odpovede prichádza pri pokračovaní projektu. Úrad uvádza, že nadväzujúca výzva je v procese odborných konzultácií, prípravy a negociácií.

Samotná príprava pokračovania problém nie je. Problém je, že verejnosť zatiaľ nevidí výsledkový most medzi starou podporou a novou výzvou.

Úrad v čase rozhodnutia nedisponoval schválenými dokumentmi alebo záväznými podkladmi, z ktorých by sa dalo jednoznačne vyvodiť, či bude pripravovaná podpora zameraná na pokračovanie existujúcich pracovných miest, vytváranie nových pracovných miest alebo kombináciu oboch prístupov.

Ďalší balík sa teda pripravuje, ale verejnosť zatiaľ nevidí schválený podklad, ktorý by povedal, či sa ide udržať to, čo už bolo zaplatené, vytvárať nové miesta, alebo miešať oboje. A hlavne nevidí výsledkové vyhodnotenie, podľa ktorého by sa dalo povedať, že pokračovanie stojí na merateľnom prínose predchádzajúcich projektov.

Toto je slabé miesto systému. Pomoc obciam môže byť potrebná, ale ďalšia pomoc má prísť až po tom, čo štát vie povedať, čo priniesla tá predchádzajúca.

Zodpovednosť je v podmienkach výziev

Rozhodnutie o infožiadosti je len posledný papier v rade. Skutočný zlom je v podmienkach výziev.

Ak podmienky výziev neuložili prijímateľom povinnosť preukazovať, či pracovné miesta prežili bez dotácie, úrad dnes môže povedať, že tieto údaje nesleduje. Ak podmienky neuložili sledovať pokračovanie služby v obciach, úrad dnes môže povedať, že taký prehľad nemá. Ak podmienky nestanovili výsledkové ukazovatele pri konfliktoch, priestupkoch alebo školskej dochádzke, úrad dnes nemusí mať čo sprístupniť.

Tu už nejde o spor o jednu infožiadosť. Ukazuje sa, že pri takmer stomiliónovom nástroji bolo nastavené účtovníctvo projektu, nie skúška výsledku.

Preto nejde ani o pohodlnú stranícku prestrelku. Každý, kto schému spúšťa, spravuje alebo v nej pokračuje, preberá povinnosť nastaviť ju tak, aby verejnosť videla nielen čerpanie, ale aj dôvod, prečo má pokračovať.

Ak sa má MOaPS financovať ďalej, nová výzva musí mať to, čo predchádzajúce podľa odpovede úradu nemali: jasnú povinnosť merať, čo zostane po skončení podpory.

Pomoc áno, slepé financovanie nie

Obce v zložitých lokalitách nemajú zostať samy. Ak od nich štát očakáva, že budú zvládať poriadok, konflikty, ochranu detí a spolužitie, musí im dať použiteľné nástroje. Miestne hliadky môžu byť v niektorých obciach praktickejšie než ďalší dokument z Bratislavy.

Lenže verejné peniaze nemajú končiť pri výkaze hodín. Ak projekt stojí na práci s komunitou, výsledkom nemá byť iba odpracovaný čas. Výsledkom má byť aj odpoveď, či človek po podpore zostal pracovať, či obec službu udržala a či sa zmenilo to, čo sa malo zmeniť.

Úrad teraz nepreukázal, že hliadky sú zbytočné. Preukázal však, že štát si nenastavil povinnosť merať najdôležitejšiu otázku: čo po dotácii zostane.

Ak budú MOaPS pokračovať, toto musí byť prvá oprava. Nie ďalší balík peňazí bez výsledkového účtu, ale pravidlo, že pri podporených pracovných miestach, obciach a sledovaných problémoch bude jasné, čo sa má skontrolovať po skončení podpory.

Pomoc obciam môže byť obhájiteľná. Čierna diera obhájiteľná nie je.