Bratislava 28. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Reformu justície SR už skritizovala aj Rada európskych sudcov pri Rade Európy. Keby sa to stalo počas predošlej vlády, korporátne médiá by vyskočili z kože. Ešte väčším škandálom však je list, ktorým na výhrady európskych sudcov odpovedal predseda Súdnej rady SR Ján Mazák

Keby sa toto dialo počas predošlej vlády, nárek o tom, ako bol zničený právny štát, by sa rozliehal naširoko-naďaleko. Keďže však škandalózne zmeny urobila terajšia „demokratická“ vládna moc pod dohľadom Kiskovej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, tak korporátne médiá sú tichúčko ako vši pod chrastou.

O čom v skutočnosti sú zmeny v justícii, ktoré terajšia vládna moc urobila, a k čomu smerujú? Laikom sa to hodnotí iba ťažko, relevantný komentár k tomu môžu dať len profesionáli. A tí sa začínajú ozývať. Hoci korporátne médiá mlčia a tvária sa, že je všetko v poriadku, tak pod povrchom je situácia viac než napätá.

Pri Rade Európy existuje poradný orgán s názvom Poradná rada európskych sudcov (Consultative Council of European Judges, ďalej CCJE). Slovenský zástupca v tejto organizácii JUDr. František Mozner v novembri informoval CCJE o slovenskej reforme súdnictva, pričom v liste vymenoval aj sporné body, ktoré by mohli kolidovať s európskym pohľadom na princípy právneho štátu. Tým však spustil lavínu, akú možno ani sám nečakal.

Žiadosť o stanovisko európskych sudcov

Slovenský člen CCJE v liste zdôraznil, že v stave, keď justícia čelí nízkej dôvere verejnosti, zámer zrealizovať jej reformu je legitímny, ale viaceré aspekty tejto reformy môžu obmedziť ústavné záruky nezávislosti súdnej moci spôsobom, ktorý by mohol ohroziť ľudské práva a základné slobody, ako sú chápané v EÚ.

Konkrétne poukázal na to, že podľa návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky:

• bez akýchkoľvek predchádzajúcich konzultácií s predstaviteľmi slovenského súdnictva a bez verejnej diskusie je výslovne vylúčená možnosť ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou;
• zavádza sa výslovná možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia;
• zavádza sa možnosť preložiť sudcov na nižší súd bez ich súhlasu pri zmene súdnej sústavy;
• funkčná imunita sudcov sa má obmedziť, pričom sa špeciálne pre sudcov zavádza nový trestný čin „ohýbania práva“, ktorý vzhľadom na vágnu formuláciu „svojvoľne uplatní právo“ už sám o sebe vytvára priestor pre neprípustné zasahovanie výkonnej moci do nezávislosti súdnej moci.

Mozner v liste vyzval CCJE, aby k veci zaujala stanovisko. CCJE v priebehu niekoľkých dní svoje stanovisko napísala – a veru, ono v plnom rozsahu potvrdilo obavy: európski sudcovia vyriekli nemilosrdný odmietavý verdikt nad všetkými spomenutými spornými bodmi reformy. V podstate konštatovali, že po prijatí Matovičovej a Kolíkovej reformy justície sa Slovenská republika stala krajinou, kde je právny štát ohrozený.

Európski sudcovia skritizovali slovenskú reformu justície

CCJE vo svojom stanovisku konštatuje, že zmena ústavy, ktorá umožňuje odvolať ktoréhokoľvek člena Súdnej rady, vrátane predsedu či podpredsedu, pred koncom ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva.

CCJE konštatuje, že opatrenia, ktoré narúšajú istotu výkonu funkcie členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu – alebo prinajmenšom k dojmu spolitizovania – činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od sudcov, vlády, parlamentu a prezidenta nielen pri ich menovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu.

Pokiaľ ide o možnosť preložiť sudcov na nižší súd bez ich súhlasu, CCJE cituje platnú európsku normu: „Sudca nesmie byť bez súhlasu prekladaný do inej sudcovskej funkcie, s výnimkou prípadov disciplinárnych sankcií alebo reformy organizácie súdneho systému.“

Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu pravidiel týkajúcich sa trestného stíhania sudcov, podľa názoru predsedníctva CCJE nové znenie zákona jednoznačne predstavuje potenciálne riziko šikanózneho trestného stíhania sudcu, ktorý je nepopulárny, znižuje existujúcu záruku nezávislosti súdnictva a otvorilo by dvere politicky motivovanej nesprávnej interpretácii, ale viedlo by aj k väčšiemu (politickému alebo disciplinárnemu) tlaku na sudcov.

CCJE konštatuje, že členské štáty by mali bojovať proti korupcii v súdnictve, boj proti korupcii by však nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva. Predsedníctvo CCJE poznamenáva, že protikorupčné kampane sa často používajú ako zámienka na ospravedlnenie obmedzení nezávislosti súdnictva a je dôrazne proti tomuto prístupu.

CCJE tiež odmieta ustanovenie, podľa ktorého ústavný súd už nebude môcť preskúmavať a povoľovať vyšetrovaciu väzbu sudcov a generálneho prokurátora. Súhlas ústavného súdu je dôležitým štítom obsiahnutým v zákone proti nepravdivým obvineniam sudcov. Jeho odstránenie odníma ďalšiu záruku sudcom a spolu so zavedením nového trestného činu „ohýbania práva“ špeciálne pre sudcov vytvára ďalší priestor na zneužitie.

Stanovisko CCJE si môžete prečítať tu.

Kto je Ján Mazák?

Vládna junta teda dostala jasný odkaz: jej gangsterské ťaženie za úplné ovládnutie justície je možno radostne vítané v určitých politických a mediálnych kruhoch, ale rozhodne nespĺňa európske štandardy právneho štátu. Niekto však musel európskym sudcom na ich stanovisko odpovedať. Ten niekto bol predseda Súdnej rady Ján Mazák a treba povedať, že jeho odpoveď urobila v odbornej verejnosti azda ešte väčší rozruch, než samotné hodnotenie CCJE. Pozrime sa preto najskôr, kto je profesor Ján Mazák.

Pôsobil 14 rokov na Ústavnom súde, z toho šesť rokov ako jeho predseda. Bol tiež generálnym advokátom Súdneho dvora EÚ a robil aj poradcu Andrejovi Kiskovi počas jeho prezidentovania.

Jeho bývalý kolega Štefan Harabin o ňom porozprával nasledovné: „Pán Mazák bol predsedom mestského súdu v Košiciach ako super komunistický boľševický funkcionár a nomenklatúra. Po páde komunizmu sa stal advokátom a jeho minulosť je zaujímavá v tom smere, že ako advokát sa stal právnym architektom a zakladateľom prvej pyramídovej spoločnosti v Košiciach, ktorá mala názov SAS. Viem to od pána Schustera. Na podklade tohto architektonického vzoru potom vznikali podvodné pyramídové spoločnosti BMG Invest a Horizont.“

Harabin vo svojom videu zdôrazňuje: „Pán Mazák vložil do tejto pyramídovej spoločnosti SAS milión slovenských korún a tri dni pred jej krachom z nej vybral 48 miliónov korún – to tvrdil pán Schuster, ktorý bol nešťastný z toho, že niekedy urobil z pána Mazáka predsedu Ústavného súdu.“ Harabin prízvujuje, že kauza so 48 miliónmi z pyramídovej spoločnosti SAS je super korupčným podvodom, ktorým by sa mal vážne zaoberať generálny prokurátor.

Vo svojom blogu potom Harabin označuje Mazáka za korupčníka superťažkej váhy a za Matovičovho koňa: „Predseda Súdnej rady je prvýkrát nominantom vlády, nie sudcov. Toľko príspevok súčasnej vlády korupčných plagiátorov k nezávislosti justície.“

Harabin tiež pripomína skutočnosť, že Mazák do poslednej chvíle na súde obhajoval Kisku vo veci ukradnutého pozemku.

Aj keby niekto namietol, že Harabinovo hodnotenie Mazáka môže byť subjektívne vzhľadom na dlhoročné pôsobenie v rovnakých kruhoch, faktom je, že Mazák je politickým kandidátom súčasnej vládnej moci, ktorá sa nezakryte usiluje ovládnuť aj justíciu, a to aj prostredníctvom jej reformy, vrátane zmeny Ústavy.

Arogantná Mazákova odpoveď európskym sudcom

Predseda Súdnej rady Ján Mazák teda napísal odpoveď na stanovisko CCJE prezidentke tejto organizácie . V tomto stanovisku píše, že zostal nemilo prekvapený, pretože:

• Súdna rada nemala o liste pána Moznera CCJE vopred informáciu, a preto to vníma ako jeho súkromnú iniciatívu
• CCJE vydala svoje stanovisko bez toho, aby so Súdnou radou SR konzultovala fakty predložené pánom Moznerom, pričom podľa Mazáka Moznerov list obsahuje veľa nepresných a sčasti skreslených faktov.

Inými slovami, CCJE aj jej slovenský člen František Mozner mali podľa Mazáka skôr, než dospejú k vlastnému hodnoteniu situácie, všetko prediskutovať s ním, aby im vysvetlil, ako sa veci majú. Výhrady CCJE, stručne povedané, odmietol ako bezpredmetné, neopodstatnené.

A píše: „V týchto veľmi citlivých časoch sa musíme vyrovnať so snahou niektorých členov slovenskej justície blokovať všetky reformné kroky, ktoré sledujú cieľ vyčistiť a vyliečiť súdny systém. List pána Moznera považujem za pokus odvrátiť Vašu pozornosť od skutočného problému slovenskej justície tvrdeniami o útokoch voči nezávislosti a nestrannosti slovenských sudcov. Neexistujú voči nim žiadne hrozby.“

A pokračuje:„ Jeho krok je naozaj veľmi zvláštny. Je stále podozrivý z pokusu o spoluprácu s tými, ktorí sú vo väzbe za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ak si želáte, môžem Vám poskytnúť detaily týchto podozrení z konverzácie Moniky Jankovskej a Mariána Kočnera, ktorý je podzrivý ako hlavný koordinátor vraždy Jána Kuciaka, z aplikácie Threema.“

Mazák končí list takto: „Vážená pani prezidentka, v budúcnosti by som veľmi ocenil, keby CCJE pred vydaním jej stanoviska zobrala do úvahy všetky informácie dostupné k danej problematike. Posilnilo by to našu vzájomnú dôveru a spoluprácu.“ (Dá sa toto chápať aj inak ako bezočivé „najskôr si to naštudujte a potom mudrujte“?)

Reakcie na seba nenechali dlho čakať

Na arogantný list Jána Mazáka zareagovali mnohí. František Mozner poslal CCJE ďalší list, v ktorom reaguje na Mazákove vyjadrenia. Píše v ňom, že v žiadnom prípade nejde o jeho súkromnú aktivitu, ale svoj mandát vykonáva ako nezávislý a nestranný sudca v súlade s pravidlami CCJE, pričom jeho žiadosť o stanovisko CCJE vychádzala zo zásadných pripomienok inštitúcií ako je súdna rada, Najvyšší súd SR a Generálna prokuratúra SR, ako aj od sudcov a ďalších právnických povolaní, ktoré neboli vo vnútroštátnom legislatívnom procese akceptované.

Mozner v liste vyvracia Mazákove tvrdenia o bezpredmetnosti sporných bodov a obšírne zdôvodňuje svoj právny názor na ne.

V závere píše: „Pokiaľ ide o nepravdivé a hrubo osočujúce výroky voči mojej osobe, ktorých zjavným cieľom je spochybniť moju osobnú integritu, tieto nemienim komentovať, keďže to nepatrí na pôdu CCJE.“

Ozvala sa aj členka súdnej rady Marcela Kosová: „Pokiaľ ide o list zaslaný riadne kreovaným zástupcom Slovenska v CCJE, niet mu čo vytknúť čo do obsahu, ani formy. Som však prekvapená, pokiaľ ide o list pána predsedu Súdnej rady. Nielen čo sa týka obsahu a formy.

Pán predseda prezentuje okrem iného aj výhradu, že JUDr. Mozner nekonzultoval svoj krok so Súdnou radou SR. Neviem z čoho mu takáto povinnosť konzultácie vyplýva. Toto konštatovanie je prekvapivé o to viac, že pán predseda Súdnej rady SR svoj postup nekonzultoval s členmi rady. O jeho iniciatíve sme boli informovaní, až keď bola jeho reakcia CCJE zaslaná. Pritom v liste opakovane uvádza ,súdna rada‘ a nie predseda Súdnej rady SR, čo navodzuje dojem, že ide o názor minimálne väčšiny členov súdnej rady. Musím konštatovať, keďže sa ma na to doposiaľ pán predseda nespýtal, ani sme o tom na rade nehlasovali, že ako členka rady názor pána predsedu nezdieľam,“ uviedla Kosová.

Výzvy sudcov a advokátov

Veľká časť sudcov sa stavia k reforme justície kriticky a list predsedu Súdnej rady Mazáka vzbudil medzi nimi značnú nevôľu. Svoj postoj vyjadrilo Združenie sudcov Slovenska (ZSS), ktorého stanovisko k Mazákovmu listu obsahuje zaujímavý postreh: ZSS cituje Mazáka, ktorý v spomínanom liste CCJE tvrdil, že „vylúčenie možnosti ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou je výsledkom dlhotrvajúcej diskusie, ktorá vznikla medzi mnohými členmi akademickej obce i bývalými sudcami ústavného súdu.“ Teda z Mazákovho listu vyplýva, že sa časť akademickej obce a politikov (predstaviteľov súčasnej vládnej koalície) dohodla na zmene ústavy v tejto časti. Zákon č. 400/2015 Z.z. však vyžaduje povinné zverejňovanie textu návrhu v pripomienkovom konaní, čo sa zjavne nestalo, a teda ministerstvo spravodlivosti porušilo zákon, keď návrh zákona nesprístupnilo verejnosti ani sudcovskému zboru. Pritom podstatná časť akademickej obce dlhodobo odmieta odňatie kompetencií ústavného súdu posudzovať prípadný nesúlad ústavného zákona s ústavou…

Pokiaľ ide o vyššie spomínané sporné body v reforme justície, ZSS sa tiež prikláňa na stranu F. Moznera a CCJE a uvádza v tomto smere viacero argumentov. ZSS dôrazne odmieta Mazákovo tvrdenie, že časť členov slovenskej justície sa snaží blokovať reformné kroky, ktoré sledujú cieľ vyčistiť a vyliečiť súdny systém. ZSS hovorí, že Mazák týmto dokazuje nerešpektovanie ústavného práva každého občana na slobodu prejavu, a že tým prejavuje aroganciu moci.

ZSS dôrazne protestuje proti osobnému útoku (ohováraniu) Františka Móznera nepodloženými tvrdeniami o údajnom podozrení z pokusu o spoluprácu s osobami trestne stíhanými pre obzvlášť závažné zločiny. Podľa ZSS takéto skĺzavanie k nepodloženým osobným útokom výrazne odhaľuje úroveň (stupeň) morálnej integrity predsedu súdnej rady.

K vyhláseniu ZSS sa pridala aj Ayše Pružinec Eren, viceprezidentka ZSS a predsedníčka bratislavskej sekcie ZSS, ktorá uviedla: „Nielen obsah listu predsedu Súdnej rady pani prezidentke CCJE, ale aj jeho doterajšie vyjadrenia k stavu slovenskej justície vnímam ako dôkaz toho, že podporuje v úzkom konsenze so zákonodarnou a výkonnou mocou likvidáciu dôveryhodnosti a degradáciu justície a zároveň obhajuje zreteľné porušovanie ústavy a zákonov, pričom sa neštíti označovať každého oponenta ,reformy‘ justície za zástancu korupčného správania a, podľa jeho osobného názoru, nefunkčného justičného systému, v ktorom 30 rokov činný nie je.“

S výzvou adresovanou prezidentke, vláde, parlamentu a predsedovi Súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie, a aby sa vrátili k rešpektovaniu myšlienok právneho štátu, prišli aj štrnásti sudcovia, ktorí taktiež upozorňujú na zjavné snahy narušiť základnú paradigmu právneho štátu, ktorou je trojdelenie moci na súdnu, výkonnú a zákonodarnú (písali sme o tom tu)

Predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE) Ranko Pelicarić napísal list premiérovi Igorovi Matovičovi, v ktorom tiež konštatuje, že „Znižovanie štandardov nezávislosti sudcov a advokátov je často znakom rozpadu právneho štátu.“ Jeho obavy súvisia aj so zriadením Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal mať aj disciplinárnu právomoc voči sudcom všeobecných súdov, prokurátorom a aj ďalším právnickým profesiám.

A ozývajú sa aj mnohí ďalší. Budú tieto výzvy vypočuté? Zatiaľ to tak nevyzerá: vládna koalícia je zjavne rozhodnutá uchopiť všetku moc v štáte v duchu najlepších totalitných praktík. Je len na občanoch, či si to nechajú.

Ivan Lehotský