Sestry žiadajú zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady. Očakávajú, že sa vyrieši krízová situácia v nemocniciach

Žilina 1. februára 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)

Sestry dnes oslovia všetky parlamentné politické strany

Sestry, ktoré podali hromadné výpovede, podporujú zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR a dnes preto oslovia všetky parlamentné politické strany. Na mimoriadnom brífingu pred Fakultnou nemocnicou s poliklinikou (FNsP) v Žiline to dnes po polnoci povedala predsedníčka Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPA) Monika Kavecká.

“Nádej vidíme v Národnej rade SR, ktorá by mohla vytvoriť tlak na vládu, aby riešila vzniknutú situáciu. Sme presvedčené, že v diskusii môžeme nájsť riešenie súčasného krízového stavu. Sme pripravené vyjednávať a dohodnúť sa na kompromisnom riešení. Nechceme ho v tejto chvíli konkretizovať, ale máme ho pripravené pre potreby rokovania,” povedala Kavecká.

Upozornila, že nemocnice opúšťajú sestry aj v ďalších mestách – Prešove, Trnave, Trenčíne, Dolnom Kubíne a Martine. “Sestry budú slovenskému zdravotníckemu systému chýbať. Bez prijatia našich návrhov by to trvalo o niečo dlhšie, ale prišlo by nakoniec k rovnakej situácii. Dlhodobo na to poukazujeme a je to fakt. Priemerný vek zdravotnej sestry je vysoký, blíži sa k päťdesiatke. A mladšie sestry, predovšetkým z dôvodu nízkeho ohodnotenia, nemajú záujem vykonávať toto povolanie na Slovensku,” dodala predsedníčka OZSaPA.

Sestry, ktoré sú dlhodobo nespokojné s riešením svojich požiadaviek, spustili akciu hromadných výpovedí vlani 25. novembra. Parlament vtedy schválil zákon, ktorý upravil ich mzdy. Platí od januára 2016, a to aj napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal. Zdravotníci sa sťažujú, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) ho, naopak, považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov.

Opozičné strany preferujú mimoriadny zdravotnícky výbor pred plénom

Parlamentné opozičné strany by chceli radšej riešiť situáciu v zdravotníctve na mimoriadnom výbore ako na schôdzi pléna. Pre TASR to dnes uviedli predstavitelia KDH, OĽaNO, Mosta-Híd aj SaS. Po mimoriadnej schôdzi volá šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo, ktorý by chcel rokovať o možnostiach, ako nájsť v štátnom rozpočte 100 miliónov eur pre požiadavky sestier. Na zvolanie mimoriadnej schôdze však ešte musí vyzbierať 29 ďalších podpisov poslancov.

“V súčasnom období tesne pred voľbami môže byť zvolanie mimoriadnej schôdze zneužiteľné a môže sa to otočiť proti nám. Skôr by som bol za zvolanie mimoriadneho zdravotníckeho výboru, kde možno diskutovať priamo s ministrom aj sestrami. Na schôdzi pléna sestry slovo dostať nemôžu. Ak by s tým teda pán Frešo súhlasil, takto by som začal,” odporučil exminister zdravotníctva a súčasný člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo Ivan Uhliarik (KDH). Pôdu výboru považuje za konštruktívnejšiu. “Plénum sa môže ťahať dlhé hodiny, navyše Smer-SD, ktorý má väčšinu, by nemusel schváliť program,” dodal Uhliarik.

Aj predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Sólymos si myslí, že celú záležitosť okolo sestier by mal najskôr prerokovať výbor. “Tam môžu prísť aj sestry a vec sa preberie na odbornejšej úrovni. Všetko je ale v rukách Smeru-SD. Dá sa niečo spraviť aj so sestrami aj s učiteľmi, ale je to zodpovednosť vlády. A hlavne ide o to, či to vláda chce riešiť, alebo nie. Zatiaľ sa mi zdá, že nemá situáciu pod kontrolou,” povedal pre TASR.

Šéf OĽaNO Igor Matovič by si chcel dohodnúť s opozičnými stranami spoločný postup. “Ale najskôr by mal byť výbor a až potom schôdza. Takto je to vždy v prípade mimoriadnych zasadnutí,” odkázal.

Poslanec SaS Martin Poliačik upozornil, že Pavol Frešo pri dôležitých hlasovaniach v parlamente hlasoval so Smerom-SD, preto by bolo logické, keby podpisy pod akúkoľvek mimoriadnu schôdzu hľadal v radoch vládnej strany. “Preferujeme však rovnaký postup ako pri školstve, kde pre štrajk učiteľov zasadne výbor. Teda najskôr odborná diskusia na pôde výboru a na ňu potom môže nadväzovať mimoriadne plénum,” uzavrel Poliačik.

Frešo by chcel do parlamentu pozvať zástupkyne sestier a ich odborových združení a dať im šancu obhájiť svoje požiadavky. “Všetci sme sa presvedčili, že sestry to s výpoveďami myslia vážne. Chceme, aby sestry vystúpili na pôde NR SR, pretože je nedôstojné, aby pre plat učiteľka stála v daždi, alebo sestra sa doslova doprosovala stretnutia na úrade vlády. V tejto situácii je na prvom mieste pacient a na mimoriadnej schôdzi je nevyhnutné schváliť legislatívny rámec, ktorý presvedčí zdravotné sestry, aby sa vrátili k svojim pacientom,” skonštatoval Frešo.

Mimoriadne zasadnutie NR SR podporuje aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPA). “Považujeme to za konštruktívnu snahu o zmenu nevyhovujúcej legislatívy v skrátenom legislatívnom procese, ktorá by dokázala v krátkom čase zvrátiť krízovú situáciu v slovenskom zdravotníctve,” informovala TASR predsedníčka OZSaPA Monika Kavecká. Podľa jej slov je férové, aby sa k požiadavkám sestier vyjadrili všetky parlamentné politické strany a svojím hlasovaním na pôde parlamentu ukázali, ako im na budúcnosti celého sesterského stavu v slovenských nemocniciach záleží.

OZSaPA zároveň vyzýva všetky parlamentné politické strany, aby podporili túto iniciatívu a svojimi podpismi pomohli ku skorému zvolaniu mimoriadnej schôdze parlamentu, kde by sa urýchlene vyriešila krízová situácia v nemocniciach.

Trnavská nemocnica sa prispôsobila odchodu sestier

V trnavskej Fakultnej nemocnici (FN) je oddnes neobsadených 40 pracovných miest sestier. Na konečných 56 odchodov sestier k 1. februáru sa vedeniu podarilo nájsť 16 nových zamestnancov. Ďalším siedmim sestrám plynie ešte výpovedná doba.

Podľa hovorcu FN Matúša Stračiaka dnešok nemocnicu nezaskočil, pretože na obmedzený režim sa pripravovali a pracovali v ňom už dva týždne predtým. “Žiadna dráma sa nedeje. Takúto situáciu poznáme z letných prázdnin či vianočných sviatkov. Zároveň intenzívne pracujeme na tom, aby sme naše stavy sestier doplnili, sme v kontakte s úradom práce i ďalšími inštitúciami,” povedal Stračiak pre TASR.

Vo FN je zatvorená lôžková časť ORL, pacienti sú hospitalizovaní na chirurgickej klinike. Urológia, neurológia, gynekologicko-pôrodnícka klinika a klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktorých sa odchody sestier dotkli, pracujú v bežnom režime, prijímajú však podľa hovorcu menej pacientov. “Máme pripravený program, v ktorom budeme zabezpečovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby nebola znížená jej kvalita a spokojnosť pacienta. Je možné, že budeme prispôsobovať program plánovaných výkonov a hospitalizácií,” uviedol Stračiak.

Dodal, že pre prípady napr. hromadných nešťastí majú pripravené traumatologické plány tak, aby dokázali zvládnuť každú takúto situáciu. Traumatologicko-ortopedická klinika, urgentný príjem aj všetky jednotky intenzívnej starostlivosti fungujú v štandardnom režime.

Kavecká: Situácia vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina je po odchode sestier vážna

Po odchode 175 sestier z Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline nie sú podľa predsedníčky Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Moniky Kaveckej oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) personálne správne zabezpečené a pre pacientov dostatočne bezpečné.

“Situácia je skutočne z nášho hľadiska vážna. Bohužiaľ, naším odchodom prestáva byť žilinská nemocnica plne funkčná. Novorodenecká JIS je od piatku zatvorená a na OAIM sme zistili, že majú jedného pacienta a je tam jedna sestra. Podľa výnosu ministerstva zdravotníctva musí byť na týchto intenzívnych pracoviskách personálny normatív nastavený podľa lôžok, aj bez počtu obsadených lôžok. Čiže, ak je osem lôžok, musia tam byť štyri sestry. Starostlivosť nebude zabezpečená správne a bezpečne,” povedala Kavecká po nočnej návšteve nemocničných oddelení po mimoriadnom brífingu pred žilinskou nemocnicou.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v Žiline Peter Blaško upozornil, že situácia je z lekárskeho hľadiska neprehľadná a zrejme aj vážna. “Skúsená sestra a lekár sú nenahraditeľný tím. A keď si predstavím situáciu, že by ma niekto vyslal do cudzieho prostredia, mám sa veľmi rýchlo zorientovať v priestore a kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť, môže to byť naozaj problém a stres pre obidve strany. Myslím si, že lekári budú mať z toho dosť veľké stresové situácie. Predsa sa im veľmi dobre robilo a robí so sestrami, ktoré poznajú. Odišlo 175 sestier, čo je takmer tretina. Logika hovorí, že je to zložitá situácia a nemyslím si, že to bude možné len tak nahradiť,” podotkol Blaško.

Hovorkyňa FNsP v Žiline Viera Jurčiová reagovala, že zdravotná starostlivosť o pacienta na OAIM bola zabezpečená. “O pacienta sa starala špecializovaná sestra. Pokiaľ ide o novorodenecké oddelenie, tam bola taktiež zabezpečená zdravotná starostlivosť o pacientov. Je tam k dispozícii observačný box, pokiaľ by došlo k situácii, že by bolo potrebné ho využiť. Nemocnica stále hľadá riešenia, aby situáciu stabilizovala a komunikuje s okolitými nemocnicami. Na výpomoc prišli dve sestry z Dolného Kubína a dve sestry z Trstenej,” uviedla Jurčiová s tým, že žilinská nemocnica uzatvorila počas januára pracovné zmluvy s 20 novými sestrami.

FNsP Žilina pomáhajú aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja

Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline podajú pomocnú ruku v súvislosti s výpoveďami sestier aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne a výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. “S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť. Už dnes nastúpili do nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného Kubína a zajtra sa zapoja i dve z Trstenej. Aj takýmto spôsobom pomáhame pacientom, aby mali zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti pomocou našich nemocníc,” zdôraznil Blanár.

“Odmietam zároveň tvrdenia predstaviteliek sestier, ktoré manipulatívne uvádzajú, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená po 1. februári 2016 vo viacerých nemocniciach, medzi ktorými uvádzajú aj nemocnice ŽSK (Dolný Kubín, Trstená a Čadca). V našich nemocniciach podalo výpovede spolu 22 sestier z celkového počtu 937, čo predstavuje 2,3 percenta. Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere. Päť nových sestier sme už prijali v Dolnom Kubíne a chcem pripomenúť, že sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Nemusia sa báť ani vyhrážok o zaplatení nemorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3300 eur. Na základe rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek tieto peniaze od sestier vymáhať,” dodal predseda ŽSK.

Novotný chce poslanecký prieskum v nemocniciach

Pre hromadné výpovede sestier by sa mal uskutočniť poslanecký prieskum vo fakultných nemocniciach v Prešove, Žiline a Trnave. Myslí si to nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda mimoparlamentnej strany Šanca Viliam Novotný, ktorý dal preto návrh na mimoriadne zvolanie parlamentného zdravotníckeho výboru. Odchod sestier podľa jeho slov vážne ohrozuje fungovanie nemocníc.

“Najhoršia je situácia v prešovskej a žilinskej nemocnici, ktoré sú oddnes doslova v krízovom režime. Zrejme sa nevyhnú spájaniu oddelení, odkladaniu plánovaných hospitalizácií a operácií, zatváraniu častí oddelení či odsúvaniu pacientov do iných nemocníc, čo by pre nich znamenalo zhoršenie dostupnosti,” povedal Novotný. Počas prieskumu by si chcel posvietiť na to, ako sa poskytuje zdravotná starostlivosť a koľko personálu je na oddeleniach.

Podľa poslanca Mosta-Híd Tibora Bastrnáka vláda nezvládla situáciu s výpoveďami sestier. Potvrdiť to malo povolanie armádnych sestier do prešovskej nemocnice. “Ignorovanie problémov sestier zo strany ministra a vlády sa dnes naplno preukázalo vo viacerých nemocniciach na Slovensku,” doplnil Bastrnák. Situáciu v zdravotníctve považuje za dôkaz nerealizovania systémových zmien.

Poslanec Ľudovít Kaník (nezaradený) a šéf strany DS–Ľudo Kaník chce, aby so sesterskými odbormi a komorou rokovala bezodkladne vláda. Má vyrokovať návrat sestier vo výpovediach, nástrojov má mať na to dosť.

Prešovská nemocnica funguje bez 195 sestier

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) Jána Adama Reimana v Prešove chýba k dnešnému dňu približne 200 zdravotných sestier, ktoré nestiahli výpovede. Napriek tomu vedenie nemocnice nevníma tento stav dramaticky, lebo podobný scenár, keď im chýbalo 220 – 230 sestier, zažívali aj v posledných týždňoch, kedy mali na PN a OČR viac ako 200 sestier. Uviedla to dnes na brífingu hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková.

“Prešovská nemocnica bola do konca januára a aj od začiatku februára je súčasťou komplexného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, avšak v dôsledku skutočnosti, že 304 sestier nestiahlo svoje výpovede a oddnes už nie sú našimi zamestnancami, FNsP je nútená pristúpiť k vynútenej organizačnej zmene,” uviedla Cenková.

Hovorkyňa uviedla, že je im ľúto, že sa sestry rozhodli zotrvať na svojich výpovediach a oddnes už nie sú zamestnancami prešovskej nemocnice. Rovnako je im ľúto, že mnohé k tomu boli nabádané predstaviteľkami odborovej organizácie. Vedenie nemocnice tento ich postoj udivuje, keďže podmienky odmeňovania, ktoré sa touto aktivitou snažili organizátori dosiahnuť, sestry v prešovskej nemocnici už dávno majú jasne garantované.

V prešovskej nemocnici dalo hromadné výpovede 395 sestier, z tohto počtu ich stiahlo 91. Nemocnica prijala 100 nových sestier. Ich štruktúra je podobná ako u tých, ktoré dali výpovede, sú medzi nimi sestry s dlhoročnou aj krátkou praxou, špecialistky aj sestry bez špecializácie. K dnešnému dňu 304 sestrám, ktoré nestiahli svoje výpovede, uplynula výpovedná lehota. Dnes nastúpilo do prešovskej nemocnice deväť nových sestier, z toho sedem z armády, ktoré posilnili anestéziologický tím, aby nemocnica mohla vykonávať aj plánovanú zdravotnú starostlivosť.

Vo FNsP v Prešove je 1900 zamestnancov pripravených zabezpečiť funkčnosť nemocnice a poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom. “Neodkladná a akútna zdravotná starostlivosť v prešovskej nemocnici bola, je a bude zabezpečená rovnako ako v ktorýkoľvek iný deň v roku v čase pred výpoveďami sestier. Viac ako 60 percent oddelení je plne funkčných a poskytujú starostlivosť bez obmedzenia. Oddelenie cievnej chirurgie je pričlenené k oddeleniu chirurgie. Znížená lôžková kapacita je na oddeleniach úrazovej chirurgie, chirurgie, pediatrie, psychiatrie, kardiocentra, neonatológie, oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny a gynekológie I. Plnohodnotne však fungujú ostatné oddelenia. Obe pôrodnice sú pripravené postarať sa o rodičky.

Zníženie lôžok je individuálne. “Pozastavili sme časť plánovanej operatívy. Oznámime to pacientom a ten buď počká na iný termín, alebo vyhľadá iné zdravotnícke zariadenie, ktoré nám v okolí deklarovali súčinnosť,” uviedla Cenková.

“Pôjde o plánované výkony na ortopedickom oddelení, napríklad implantácie totálnych endoprotéz, plánované výkony na urologickom oddelení, plánované operácie na chirurgickom oddelení, ktoré sa dajú odložiť, operácie žlčníka a podobne,” povedal Ján Černák, námestník pre LPS chirurgické odbory.

Z NsP v Bojniciach odišlo šesť sestier, rovnaký počet prijali

Z Nemocnice s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach odišlo šesť sestier, ktoré sa koncom novembra 2015 pridali k hromadným výpovediam a trvali na nich. Rovnaký počet zdravotníčok prijalo vedenie zdravotníckeho zariadenia miesto nich. “NsP v Bojniciach tak poskytuje pacientom zdravotnú starostlivosť bez obmedzení,” skonštatovala dnes pre TASR Jana Paulínyová, vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktorý je zriaďovateľom nemocnice.

Výpovedná lehota vypršala šiestim zdravotníčkam, ktoré trvali na svojich výpovediach, 31. januára. Žiadosť o ukončenie svojho pracovného pomeru pritom podalo vlani koncom novembra pôvodne 92 sestier, ktoré ich postupne sťahovali. Svoje výpovede vzali späť aj všetky sestry z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, interného a psychiatrického oddelenia, kde ich na ukončení pracovného pomeru trvala väčšina z celkového počtu.

Rokovanie o sťahovaní výpovedí mal podľa predsedníčky odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek v bojnickej nemocnici Vlasty Oslicovej sprevádzať nátlak na sestry zo strany riaditeľstva. Ako pred časom povedala pre TASR, na sestry bol vyvíjaný nátlak, že keď výpovede nestiahnu, zatvoria sa oddelenia. “Trenčiansky samosprávny kraj a vedenie NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach oceňuje postoj sestier, ktoré stiahnutím výpovedí deklarovali, že im na pacientoch záleží,” zdôraznila Paulínyová.

K 31. decembru 2015 v nemocnici v Bojniciach pracovalo dovedna 328 sestier a 32 pôrodných asistentiek.