Naď tak vysvetlil, ako je to naozaj so slovenskou protivzdušnou obranou a čo v skutočnosti na Slovensku máme. Ako prvý spomenul systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu Igla, ktorý slúži na obranu voči nízko letiacim cieľom, a teda aj dronom. „Tie systémy stále máme. Otázka znie, či minister Kaliňák alebo hlavný veliteľ ozbrojených síl Pellegrini dali rozkaz, aby boli systémy nasadené v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou,” povedal Naď s tým, že podľa jeho informácií tomu tak nie je, systémy sú odložené a vojaci nie sú nasadení. Ďalší systém protivzdušnej obrany, ktorý má Slovensko k dispozícii, je systém KUB. Naď a Sklenár za svojho pôsobenia na rezorte obrany uvažovali o jeho nasadení v Trebišove. Tento systém však nie je ani dnes nasadený. Rakety do systému sú však podľa Naďa už po záručnej dobe. Slovensko má aj systém MANTIS. Naď zdôraznil, že ide o skoro nový systém a, že to bol dar za takmer 300 miliónov eur aj s výzbrojou a výcvikom pre vojakov. Naď vysvetlil, že tieto systémy majú stokilometrový radar a vedia zachytávať presne také ciele, akými sú aj drony.

Naď vyhlásil, že Ficove a Pellegriniho vlády pre slovenské ozbrojené sily a pre systém protivzdušnej obrany neurobili nič. Opätovne zdôraznil, že systém S-300 bol v garáži a slovenské nebo nechránil. So systémom sa navyše podľa neho necvičilo. Slovenskí vojaci boli raz na výcviku v Bulharsku, kde strielali s bulharským systémom. Pripomenul, že počas ich vlády bola zabezpečená protivzdušná obrana systémami Patriot, ktoré mali slúžiť ako doplnkové. Slovenské nebo bolo chránené aj stíhačkami Gripen z Česka a Maďarska, Eurofightermi z Nemecka a lietadlami F-16 a MiG-29 z Poľska. „Obstarali sme vrtuľníky Black Hawk pre špeciálne jednotky s kompletnou výbavou. Myslím, že tento a budúci rok budú prichádzať na Slovensko. Obstarali sme to za nášho pôsobenia s 50-percentnou zľavou, zvyšnú sumu doplatila vláda USA z grantu,” podotkol Naď s tým, že aj tieto vrtuľníky budú schopné zostreľovať drony.

Naď ďalej pripomenul, že urobili aj tender na systémy protivzdušnej obrany, ktorý schválila vláda Ľudovíta Ódora. Išlo o izraelský systém Barak MX a poľský systém Piorun. Súčasný minister obrany však všetko zrušil s tým, že nechce systém Barak ale Patriot. „14 mesiacov blúznil o Patriotoch, o systéme NASAMS, o nejakom kórejskom systéme, aby nakoniec podpísal ten Barak, ktorý sme vysúťažili za nášho pôsobenia. Stratil čas 14 mesiacov,” dodal Naď s tým, že Kaliňák odmietol aj systém Piorun. Vo februári tohto roku však povedal, že ich chce a na stretnutí s Poliakmi o nich prejavil záujem. Keby ich neodmietne, podľa Naďa mohli byť už dnes na Slovensku. Naď ďalej pripomenul aj vrtuľníky Viper z USA so 70-percentnou zľavou, o ktoré podľa slov Naďa mali slovenskí vojaci veľký záujem. „Čo urobil Kaliňák? Zrušil to a nakúpil staré uležané transportné niekde od Strnada,” dodal Naď.

Exminister obrany Sklenár potvrdil, že protivzdušná obrana bola aj počas úradníckej vlády prioritou a výber systémov prešiel komplexným procesom. Minister obrany podľa jeho slov dodnes poriadne nevysvetlil meškanie pri obstarávaní tých istých systémov, ktoré chceli obstarať oni. Rovnako je názoru, že nie je pravdou, že Slovensko sa nemá dnes čím brániť, keďže systémy na Slovensku sú. „Chcem veriť, že to nie je cielené dezinformovanie v slovenskom priestore, a že je to možno nepochopenie zložitosti systému,” dodal Sklenár. Macko na tlačovej besede reagoval na mýty a fámy ak ide o protivzdušnú obranu. Obzvlášť ho však mrzí vyjadrovanie k téme zo strany hlavného veliteľa ozbrojených síl Pellegriniho. „Ten síce absolvoval nejaký letný výcvik, ale pokiaľ ide o zásadné otázky o obrane a bezpečnosti, bohužiaľ má takmer nulové vedomosti, minimálne z toho, čo hovorí,” vyhlásil Macko.

Macko sa venoval najmä systému S-300 a pokúsil sa vyvrátiť všetky mýty. Ako upozornil, Slovensko disponovalo starou verziou systému. Systém podľa neho vôbec nebol schopný chrániť Slovensko proti balistickým raketám, pretože to bolo technicky nemožné. „Mohol zostreliť raketu náhodne,” podotkol Macko s tým, že riadený proces by nebol možný. Súčasne upozornil, že systém S-300, ktorým disponovala SR, mohol strieľať maximálne do 75 kilometrov. Rakety navyše boli niekoľkonásobne po životnosti, čím sa výrazne zvyšuje riziko nebezpečných incidentov. „Išli by sme vabank použitím takej rakety. Ukrajina je vo vojne a samozrejme použije všetko čo má, no my si to nemôžeme dovoliť,” dodal Macko s tým, že dosah systému je tak malý, že by sa ním nedalo ubrániť ani obidve jadrové elektrárne a musela by sa vybrať iba jedna.

Ak ide o ochranu proti dronom, tej by S-300 podľa Macka nebola schopná, keďže ide o systém stavaný na rýchlo letiace vzdušné ciele akými sú stíhačky či strely s plochou dráhou letu. „S-300 potrebuje mať cieľ v nejakej kategórii rýchlosti a výšok a vyžarovacích charakteristík pre radar. Drony do toho nespadajú, lietajú nízko, pomaly a sú malé,” vysvetlil Macko. S-300 by teda nie, že nevedela zostreliť dron, ale ani ho zistiť. S-300 súčasne podľa Macka nebola integrovateľná do veľkého rádiolokačného obrazu. „Stále sa tu kreslí obraz, že Slovensko bolo s tou jednou S-300 najzabezpečenejšie, lepšie ako Izrael, že by sme vychytali všetky rakety, drony a stíhačky. Je to nezmysel,” upozornil Macko s tým, že minister Kaliňák vie, prečo kupuje šesť systémov Barak.

„Ak sme tu mali v ozbrojených silách nejaký prostriedok, ktorý by bol schopný zostreľovať drony a bol relatívne lacný, tak to bol brigádny a divízny systém S-10M. Veľmi rád by som sa spýtal predstaviteľov Smeru a Hlasu, kam sa tento systém podel,” dodal Macko s tým, že v čase núdze by vedelo Slovensko na úseku 98 kilometrov hraníc dať MANTIS, systémy Igla, KUB a aj S-10. „S-300 by nám k tomu nepomohla. Všetko sú to hlúposti a mali by sme sa vrátiť k serióznej diskusii a nie k TikTokovým videám o obrane a bezpečnosti,” uzavrel Macko.