Brusel 9. júla 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/etrend-Jean-Francois Badias)
Posúdenie gréckeho návrhu by malo byť ukončené ešte pred sobotňajšou schôdzkou Euroskupiny v Bruseli
Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem dostal vo štvrtok neskoro večer nové reformné návrhy zo strany Grécka tak, ako to vláda z Atén prisľúbila v snahe získať cez trvalý euroval tretí program finančnej pomoci vo výške 53,5 miliardy eur, aby sa vyhla štátnemu bankrotu a masovým výberom hotovosti z bánk a zotrvala v eurozóne. Oznámil to Dijsselbloemov hovorca Michel Reijns.
“Jeroen Dijsselbloem dostal nové návrhy Grécka. Je dôležité, aby ich inštitúcie (veritelia) zobrali do úvahy pri posudzovaní budúceho programu pomoci pre Atény,” uviedol Reijns na svojom účte na Twitteri.
https://twitter.com/MichelReijns/status/619237188174225409
Reformné návrhy gréckej vlády boli zaslané trojke medzinárodných veriteľov Grécka – Európskej komisii, Európskej centrálnej banke (ECB) a Medzinárodnému menovému fondu (MMF).
Poľský politik Donald Tusk podotkol na sociálnej sieti Twitter, že realistické návrhy Grécka musia korešpondovať s realistickými požiadavkami veriteľov, aby došlo k zhode.
https://twitter.com/eucopresident/status/619086461237919744
Grécky premiér Alexis Tsipras navrhol tieto opatrenia:
1. Primárny rozpočtový prebytok
Grécka verejná správa by z vybraných daní dokázala uhradiť výdavky so zvyškom, nebyť nákladov na úroky z dlhov. Spory oboch strán spočívali v tom, v akej výške budú primárne prebytky (teda to, čo zvýši po uhradení nákladov) v rokoch 2015 až 2018. Gréci ustúpili – tento rok to bude 1% a budúci rok dvojnásobok. Na rok 2017 je prebytok naplánovaný na úrovni troch percent a v roku 2018 až 3,5-percentný prebytok.
2. DPH
Grécko má daň z pridanej hodnoty rozdelenú podľa produktov a najvyššia z nich bude dosahovať 23%. Grécka vláda si pomocou tohto opatrenia sľubuje prírastok do štátneho rozpočtu vo výške až 1,8 miliardy eur. Do najvyššej DPH budú po novom patriť aj reštaurácie a cateringy – tie mali doteraz DPH len 13%. do 13% kategórie patria aj hotely, základné potraviny, energie a voda. Najnižšia 6% sadzba zahŕňa lieky, knihy, či divadlá. Grécko však odmieta zvýšiť DPH pre ostrovy Lesbos, Chios a Samos, súostrovia Dodekanes a Kyklady a vybrané malé ostrovy v Egejskom mori. Hlavným argumentom je vysoká cena dopravy. Tieto ostrovy majú DPH v hodnotách 5, 9 a 16%.
3. Dôchodková reforma
Vláda v tomto roku plánuje škrtať výdavky v oblastí penzií o 0,25 – 0,5% a počas budúceho roka až o 1 percento. Do roku 2022 sa bude dôchodkový vek postupne zvyšovať až do 67 rokov. Po odpracovaní 40 rokov to bude vek 62 rokov. Grécka vláda ďalej zrušila do roku 2019 fond solidarity pre všetkých dôchodcov a pre 20% najbohatších s okamžitou platnosťou.
4. Ďalšie dane a reformy
Daň z príjmov právnických osôb sa zvýši z 26 na 28%. Pôvodne chceli Gréci zvýšiť daň z príjmov právnických osôb až na 29%, no veritelia to odmietli. Daň z luxusu sa rozšírila na jachty s dĺžkou viac ako 5 metrov (pôvodne 10 metrov). Nezruší sa ani daň z nehnuteľností, ktorá už teraz predstavuje výdavky v hodnote stoviek eur aj pre bežných Grékov. V návrhu je aj boj proti korupcii a úprava sociálnych výhod. Mzdy štátnych zamestnancov sa budú vyplácať podľa výkonu a vzdelania.
5. Výdavky na armádu
Výdavky Grécka na armádu sa pohybujú v hodnote 2,2% z HDP – najviac spomedzi všetkých krajín NATO, kde je priemer približne 1,5% HDP. V relatívnych výdavkoch na armádu sú pred Grékmi len Američania a Francúzi. Gréci sa zaviazali ušetriť 100 miliónov eur tento rok a dvojnásobnú sumu na budúci rok.
Na oplátku chce Tsiprasov kabinet, aby veritelia preskúmali možnosti primárneho prebytku na obdobie najbližších štyroch rokov. Ďalšou z požiadaviek Atén je poskytnutie úveru vo výške 53,5 miliardy eur na krytie svojich finančných záväzkov do konca júna 2018.
Veritelia musia teraz urgentne zanalyzovať dokumenty o reformnom úsilí gréckej ľavicovej vlády. Ich názory budú sprostredkované ministrom financií eurozóny (Euroskupina), ktorí sa v sobotu v Bruseli stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí o Grécku. Následne sa v nedeľu uskutoční dvojsummit, čiže najskôr rokovanie lídrov 19-člennej eurozóny a vzápätí aj zasadnutie premiérov a prezidentov všetkých 28 členských štátov EÚ.
S týmito návrhmi na stole bude môcť trojka veriteľov posúdiť “výšku programu finančnej pomoci pre Grécko”, uviedol nemenovaný diplomatický zdroj EÚ.
Grécka vláda už v stredu podala oficiálnu žiadosť eurozóne, hlavnému veriteľovi, o nový program finančnej pomoci rozložený na obdobie troch rokov. Jedná sa v poradí už o tretí záchranný program od roku 2010 výmenou za úspornú rozpočtovú politiku. Ak by ministri a lídri eurozóny najnovšiu žiadosť Grécka neohodnotili ako serióznu, nedeľňajší dvojsummit by sa mohol doslova premeniť na krízový summit.
Návrhy, ktoré vo štvrtok dostal šéf Euroskupiny, budú dnes zaslané na prehodnotenie a schválenie aj gréckemu parlamentu.
Doraziť stihli aj prvé pochybnosti z Nemecka
Dôvod je prostý – v návrhoch gréckej vlády sú ústupky, ktoré Gréci v nedeľňajšom referende zamietli. Michael Fuchs, podpredseda parlamentného klubu CDU, pre BBC Radio vyhlásil: “Musíme byť opatrní. Úprimne, ja mám problém tomuto návrhu uveriť. Aký je rozdiel medzi nedeľou a dneškom?” Fuchs poukázal na spomínané referendum.