Moskva 13. novembra 2017 (HSP/RusVesna/Foto:Screenshot:YouTube)
Ruský novinár Andrej Stanavov publikoval na portáli RusVesna zaujímavý článok o rastúcom potenciáli ruskej armády, ktorej dôležitú časť tvoria tankové vojská. V čase Jeľcinovej éry, keď sa rozpadol ZSSR a Rusko bolo ekonomicky i politicky na kolenách, Američania presadili dohodu z 9. 11. 1992, na základe ktorej sa mali ohraničiť počty tankov, bojových transportérov, samohybného delostrelectva kalibru od 100 mm vyššie, lietadiel a bojových vrtuľníkov. Ako bolo americkým zvykom, dohodu mali dodržiavať Rusi, USA a NATO mali podstatne voľnejšie ruky.
Dohodu podpísali aj Európske krajiny (DOBSE) a Kanada. Zníženie počtu zbraní a zbraňových systémov kontrolovali určení inšpektori. Američania ako je ich zvykom však dohody nedodržali a po rozširovaní NATO smerom na východ porušili dohody DOBSE. Preto Rusko pod Putinovým vedením v roku 2007 odmietlo Američanov informovať o počte svojich obrnených vozidiel. Zúrivosť Američanov sa pretavila do pokusu zastaviť Rusko proxy vojnou v Gruzínsku, kedy Američania naviedli Gruzíncov, aby napadli Osetínsko. Útok Američanmi vycvičených Gruzíncov v auguste 2008 na osetínske územie a smrť ruských mierotvorcov v Osetínsku prišla Gruzínsko draho, ruské jednotky rozbili za niekoľko dní gruzínsku armádu i námorníctvo, ktoré precenili svoje skutočné sily a prinútili Saakašviliho utiecť z Gruzínska.
Prvá dohoda s Američanmi a krajinami Európy v roku 1990 potvrdzovala, že Rusko rovnako ako krajiny NATO môže mať 20 tisíc tankov, 30 tisíc obrnených transportérov, 20 tisíc samohybných húfnic, 6800 lietadiel a 2 tisíc bojových vrtuľníkov. Potom v roku 2002 prišla už spomenutí dohoda s USA, Kanadou a Európskymi krajinami (DOBSE), podľa ktorej mohli mať Rusi a takisto strana NATO k dispozícii 6400 tankov 11480 transportérov 6415 samohybnách húfnic, 3450 lietadiel a 890 vrtuľníkov.
Ruský vojenský odborník a prezident Akadémie geopolitických problémov, generálplukovník Leonid Ivašov potvrdil, že dohody boli odpočiatku pre Rusko nevýhodné. Američania neznížili svoje počty lodí v námorníctve a neznížili ani počet raketových nosičov. Pokračovali v agresívnej politike voči Rusku, ktoré bolo v čase Jeľcinovho prezidentovania doslova na kolenách. Znižovanie počtu ruských zbraní sa okamžite spojilo s destabilizáciou pomerov na severnom Kaukaze, začala sa Američanmi podporovaná kampaň Čečencov voči Rusku. Rusi však dokázali napriek vysokým stratám čečenský problém úspešne vyriešiť a dnes Ramzan Kadyrov predstavuje ruského spojenca. Američanmi podporovaní čečenskí separatisti neexistujú, ruské bezpečnostné sily ich zlikvidovali, malá časť čečenských teroristov, podporovaných v minulosti USA stále živorí v ruských väzniciach.
Američania potom pokračovali v tlaku na východ a prišlo napriek ústnemu sľubu Američanov k rozširovaniu NATO smerom na východ. Američania výrazne zvyšovali kapacity NATO, takže Rusko vo veľmi ťažkej ekonomickej i politickej situácii, s problémami na Kaukaze muselo takisto začať zvyšovať svoj konvenčný potenciál.
Rusi dokázali postupne zvýšiť svoju bojaschopnosť, posledný pokus Američanov preniknúť smerom na východ súvisel s ukrajinským Majdanom. Rusko však Američanov zaskočilo, na Ukrajine sa Američanom nepodarilo získať strategicky dôležitý Krym a takisto ich snahy na Ukrajine nevychádzajú podľa amerického plánu. Podľa ruského vojenského odborníka Konstantina Sivkova Rusko konečne začalo s Američanmi tvrdo jednať, pretože slušné jednanie považujú Američania za prejav slabosti. Dnes sa ruský vojenský potenciál niekoľkonásobné zvýšil a Američania ho už nedokážu prekonať ani s pomocou NATO. Časť amerických elít, ktorá riadi aj NATO chápe len reč sily a tentoraz pochopili ruskú odpoveď správne.
Rusko pretransformovalo úspešne svoje konvenčné ozbrojené sily a ako oznámil minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov, situácia vo svete sa už kardinálne zmenila. Rusko až do roku 2007 ako jediné dodržiavalo dohody, od roku 2007 nevýhodné dohody konečne Rusi vypovedali a znechutení z americkej zákernosti začali riešiť bezpečnostnú situáciu podľa seba. Okamžite nastal povyk NATO a Američanov, Rusko však odmietlo ďalej pokračovať v absurdnom divadle a vychádzať Američanom v ústrety.
Podľa Leonida Ivašova momentálne sú rusko-americké a rusko-európske vzťahy značne napäté. Rusko potvrdilo, že bude znižovať svoj vojenský potenciál až vtedy, kedy uvidí znižovanie na americkej strane a na strane NATO. Keďže k ničomu podobnému neprišlo, Rusko pokračuje vo zvyšovaní svojho vojenského potenciálu a jeho modernizácii. Rusko prestalo informovať Američanov a Európu o počte zbraní a zbraňových systémov a slušne, ale dôrazne vyhodilo amerických i európskych inštruktorov z Ruska. To vyvolalo znepokojenie Francúzska, Nemecka i Poľska, uvedení odborníci si však budú musieť na nové skutočnosti zvyknúť.
Sťažovať sa môžu, môžu Rusko aj nenávidieť, hlavné však je, že sa už konečne znova Ruska boja a začínajú sa korektne správať. Rusko v Sýrii ukázalo že je schopné tvrdého úderu.
Video ruská armáda