Môj profil 
Predplatné
“Zvážili sme všetky klady a zápory a dospeli k záveru, že pre nás to nie je povinné,” citovala dnes agentúra TASS riaditeľa odboru pre nešírenie zbraní a kontrolu zbrojenia ruského ministerstva zahraničných vecí Michaila Uľjanova, podľa ktorého zmluva navyše predstavuje pre jej signatárov “určité bremeno”.
Uľjanov v tejto súvislosti upozornil na ustanovenie zmluvy, ktoré umožňuje meniť jej obsah prostredníctvom hlasovania. “Nikto nemôže predvídať, ako bude zmluva vyzerať za 20 alebo 30 rokov,” povedal.
Táto zmluva, ako “väčšina ostatných dohôd”, trpí podľa Uľjanova nedostatkami pokiaľ ide o jej uplatňovanie zo strany rozvojových krajín. “A práve tu budete treba vytvoriť tieto systémy (kontroly vývozu), pretože v západnej Európe, Rusku, Severnej Amerike a Európe už existujú. Takže my k tejto zmluve nemáme negatívny postoj, no nevidíme zmysel pripojiť sa k nej,” uzatvoril Uľjanov.
Prvý globálna zmluva o obchode so zbraňami nadobudla účinnosť 24. decembra 2014. Valné zhromaždenie OSN ju prijalo 3. apríla 2013 po niekoľkých rokoch intenzívneho vyjednávania. Za bolo 154 štátov, proti hlasovali Irán, Severná Kórea a Sýria. Ďalších 23 krajín vrátane Ruska sa zdržalo hlasovania.
Doteraz ju podpísalo 130 krajín, 67 dokument aj ratifikovalo. Okrem Ruska zmluvu nepodpísali napríklad Čína, Jordánsko a Venezuela. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval všetky členské štáty, aby tak urobili do konca mája tohto roku.
Zmluva zaväzuje zúčastnené štáty, aby posúdili, či by vyvážané zbrane nemohli byť použité pri porušovaní ľudských práv alebo či by nemohli obísť medzinárodné embargo. Jej cieľom je tiež zabrániť, aby sa zbrane dostali do rúk extrémistov a organizovaného zločinu. Dokument stanovuje pravidlá pre malé a ľahké zbrane, veľkokalibrové zbraňové systémy, tanky, bojové vrtuľníky, vojnové lode, rakety a raketomety.
ml
.jpg)
.JPG)
