Môj profil 
Predplatné
Ruská centrálna banka sa za uplynulý rok stala najväčším svetovým kupcom zlata. Ako hlási Svetová rada pre zlato, centrálna banka získala v roku 2016 podľa oficiálnych štatistík celkovo 201 ton fyzického zlata, čo je podstatne viac ako centrálne banky Číny (cca 80 ton) a Kazachstanu (cca 36 ton). V druhom štvrťroku bežného roka patrilo podľa Irish Independent približne 38 % nákupov centrálnych bánk na celom svete Rusku.
Podľa oficiálnych údajov – ktoré by sa mali interpretovať opatrne – zlaté rezervy ruskej centrálnej banky dosiahli do konca druhého štvrťroka približne 1 715 ton. Ruská vláda sa začala objavovať na svetovom trhu ako kupujúci asi pred desiatimi rokmi. Ešte v polovici roka 2007 boli zásoby na úrovni 400 ton, odvtedy potom prebiehajú pravidelné nákupy.
Pozorovatelia pri zhromažďovaní veľkého zlatého pokladu uznávajú, že dôvodom nákupov môže byť protiopatrenie možných sankcií Západu na finančných trhoch. “Zlato je majetok, ktorý je nezávislý od akejkoľvek vlády. To robí aj Rusko nezávislejšie od západných vlád, ktorých meny sa tradične používajú ako devízové rezervy. Zdá sa, že to je prospešné, pretože Rusko už prežilo niekoľko sankcií,” tvrdí analytik drahých kovov Matthew Turner.
Ruská centrálna banka v posledných dvoch rokoch nakupovala cudzie meny len sporadicky. “Patrí k hŕstke centrálnych bánk na celom svete, ktoré nestratili vieru v zlato ani keď dopyt v druhom štvrťroku klesol na dvojročné minimum. Ale najdôležitejšie z pohľadu Rusov je, že zlato je považované za geopoliticky bezpečnú investíciu na pozadí konfliktov s USA,” píše Irish Independent.
Na otázku, do akej miery vláda v Moskve považuje zlato za investíciu, odpovedá skutočnosť, že dnes je 17 % aktív centrálnej banky investovaných do fyzického zlata. Tento podiel je oveľa vyšší ako v iných rozvíjajúcich sa krajinách. Napríklad aktíva v Indii predstavujú iba asi 6 percent zlata, v Číne iba 3 percentá a v Brazílii podľa údajov Svetovej rady pre zlato asi iba 1 percento.
Rusko sa nielen stalo najväčším kupujúcim, ale aj roky výrazne rozširovalo domácu produkciu. Medzitým sa krajina stala tretím najväčším výrobcom zlata na svete po Číne a Austrálii. Ruská centrálna banka kupuje zlato priamo z ruských baní – dôvod, prečo nie je možné presne určiť skutočné rezervy krajiny. Produkcia sa od roku 1995 zdvojnásobila na približne 300 ton za rok. V roku 2030 by ročná produkcia mala dosahovať 400 ton v závislosti od vôle vlády, cituje Svetová rada pre zlato predsedu Zväzu výrobcov zlata Ruska Sergeja Kašuba.
Popri Rusku je významným dovozcom drahých kovov Čína. Čínska vláda tiež chce rozšíriť svoju domácu produkciu – zo súčasných približne 450 ton ročne na 500 ton v roku 2020, informuje tlačová agentúra Reuters. Po založení vlastnej burzy zlata v Šanghaji má Čína tiež vytvoriť vážnu konkurenciu k tradične dominantnému zlatému centru v Londýne.
Zriadenie významných rezerv zlata zo strany Ruska a Číny prebieha vo fáze, v ktorej sa obe krajiny pripravujú na čiastočné oddelenie od petrodolárového systému. Do fázy patrí aj napríklad emisia čínskych dlhopisov denominovaných v Rusku a emisia futures kontraktov v juanoch na trhu s ropou.
.JPG)
.jpg)
