Súčasný predseda SaS (a parlamentný vizážista) Branislav Gröhling má jasno: zakladateľa strany a svojho predchodcu Richarda Sulíka viac nechce na kandidátke. Vraj ak chcú rásť, musia sa „odstrihnúť”. Čo presne to má znamenať? Veď Sulík už len točí videjká o varení, pokiaľ viem.

Alebo stále má v zákulisí čo povedať do chodu strany? „Držiteľ balónikov” sa nebodaj vracia?

Gröhling vajatá o synovi bývalého šéfa, Filipovi. Že mu vadí jeho vystupovanie. Dokonca požiadal Sulíka staršieho, nech sa od neho „verejne” dištancuje! Lenže týmto Gröhling signalizuje smerom von niečo, čo si zrejme sám neželá – vlastnú slabosť.

Prečo by sa mal čestný predseda strany dištancovať od aktivít svojho syna, ktorý nemá s politickým životom (zatiaľ) nič spoločné? Vo svetle toho, že začala rezonovať otázka Sulíkovho návratu do politiky to pôsobí skôr tak, akoby si Gröhling vopred chcel vyhradiť priestor. Predsa nebude púšťať naspäť svojho najväčšieho potenciálneho rivala, to dá rozum. Zvaliť všetko na syna je síce slabošské, ale aspoň to vyzerá na akú-takú „oprávnenú” zámienku…

Štiepenie vo vnútri strany priam cítiť vo vzduchu. Dokladuje to aj vyjadrenie Janky Bittó Cigánikovej. Tá je totiž práve na strane bývalého predsedu. Racionálne podotýka toto: „v živote by mi nenapadlo vylučovať kohokoľvek zo strany alebo kandidátky, pre správanie alebo zmýšľanie jeho dospelého roky nezávislého člena rodiny.”

A dodáva: „Tak nejak to robili komunisti, tuším sa to volalo ‘kádrové posudky’.”

S nečakanou jasnozrivosťou Cigániková označuje praktiky v strane za komunistické. Nie je predsa možné, aby zoskupenie, ktoré sa považuje za liberálne, obmedzovalo niekoho účasť v strane iba preto, že jeho člen rodiny má „nepohodlné” názory, alebo vystupuje nevhodným spôsobom (akokoľvek je to pravda, ale to je celkom iná téma).

Čo teda v skutočnosti sleduje Gröhling? A je útok na Filipa Sulíka z hľadiska udržania „dobrého mena” strany oprávnený, alebo ide o falošnú zámienku?

Podľa Cigánikovej to bolo tak, že svoje námietky voči „Fikimu” povedal predseda „3 ľudom z predsedníctva a šup rovno do médií.” Čiže otvorená mediálna kampaň; krížová výprava.

Poslankyňa má pravdu v tom, že podobné záležitosti sa majú riešiť interne, v straníckej „kuchyni”. Špinavú bielizeň na verejnosti predsa neprepierame – uberá to u verejnosti na sympatiách aj serióznom dojme.

SaSka sa nám teda takto vyfarbuje. Autokracia ako hrom. Len si skúste predstaviť, ako by sa Gröhling mohol chovať vo vláde, keď koná takto ostro a spupne vo vlastnej strane; v zmysle, že účel svätí prostriedky.

A čo ostatní kolegovia poslanci? Budú azda Dostál, Viskupič, Kolíková či Krúpa dostatočne silní na to, aby vyjadrili predsedovi nesúhlas s jeho nedemokratickým vystupovaním? Poznám ich len na základe verejných vystúpení, a keďže som doposiaľ neevidoval, že by „vystrčili rožky”, aby sa postavili k principiálnym otázkam čelom, neočakávam to ani teraz, ani do budúcna.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že Gröhlingova tvrdá ruka narobí doma poriadky. Len aby ešte Cigániková svoj otvorený status v blízkej dobe neoľutovala…

Prečítajte si tiež:

• SaS vyčíta Šutajovi Eštokovi nákup cateringu do vládnej letky za 660.000 eur
• PS a SaS kritizujú slovenskú vládu pre nečinnosť v prípade incidentu v Srbsku