PharmaComp: Miliónové štátne zákazky za Matoviča a manipulatívne spájanie so Sputnikom

Raketový vzostup zo Žarnovice

PharmaComp s.r.o. zo Žarnovice patrila ešte pred pandémiou medzi pomerne neznáme regionálne spoločnosti. Všetko sa zmenilo v roku 2020, keď sa stala jedným z najväčších dodávateľov ochranných pomôcok pre štát.

Tržby jej vyskočili na 35 miliónov eur. Pri bežnej marži by to malo znamenať miliónové zisky. No výsledok účtovníctva bol iný. Firma vykázala zisk po zdanení iba necelých 72, -tisíc eur. V nasledujúcom roku, keď sa prepadli aj jej príjmy o polovicu, sa dostala dokonca do straty -42,5 tis. eur.

Už vtedy to vzbudzovalo podozrenie, že firma využíva optimalizáciu daňovej povinnosti alebo prelievanie peňazí cez dodávateľské reťazce.

Obchody so štátom: kto a koľko?

Dáta z Centrálneho registra zmlúv ukazujú, že PharmaComp sa v rokoch pandémie dostala k nečakaným objemom. V rokoch 2018 -2023 obdržala firma len z verejných zdrojov zákazky za takmer 3,5 milióna eur, pričom začiatok pandémie (2020) bol pre firmu zlatou baňou:

Kto im otvoril dvere do štátnej pokladnice?

Najväčším partnerom bola Správa štátnych hmotných rezerv SR (ŠHR), ktorá v roku 2020 podpísala s firmou kontrakty za viac než 1,5 milióna eur. Ďalšími významnými odberateľmi boli:

Ministerstvo vnútra SR (Sekcia ekonomiky) – 664 200 € (26 %)

Ministerstvo vnútra SR (ďalšia zmluva) – 209 364 € (8,2 %)

Fakultná nemocnica Trenčín – 101 530 € (4,0 %)

Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov – 39 804 € (1,6 %)

Tieto čísla ukazujú, že nešlo o žiadne vedľajšie obchody, ale o masívne zásobovanie, ktoré robilo z malej firmy jedného z najdôležitejších partnerov štátu v pandémii.

Najväčšie zákazky pochádzali od ŠHR SR, ktoré v tom čase patrilo pod nominantov SaS. Dôležitú úlohu zohralo aj ministerstvo vnútra vedené OĽaNO. V prípade Fakultnej nemocnice Trenčín bol v roku 2020 riaditeľom Tomáš Janík, vymenovaný počas Matovičovej vlády. A Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne viedla hygienička MUDr. Ľudmila Bučková – dlhoročná odborníčka, ktorá nastúpila už v roku 2013 a vedie ho dodnes.

To naznačuje, že PharmaComp vedela obchodovať nielen cez politické nominácie, ale presadila sa aj v prostredí, kde rozhodovali kariérni úradníci.

Prepad po pandémii

Po roku 2021 sa firma dostala do problémov. Objednávky sa znížili, dopyt po rúškach a testoch opadol a v roku 2024 už PharmaComp vykazovala stratu a čelila hrozbe konkurzu. Tento scenár je typický pre desiatky „pandemických hviezd“, ktoré zbohatli na núdzových nákupoch, ale nedokázali sa udržať v bežnom konkurenčnom prostredí. Ako je možné, že pri obrate v desiatkach miliónov sa firma „neuživila“?

Odpoveď treba hľadať v nákladovej štruktúre. Pri pohľade na účtovné dáta vidno, že v roku 2020 a 2021 PharmaComp vykázala obrovské náklady, ktoré prakticky zmazali tržby. V roku 2021 navyše firma spadla z obratov 35 mil na 15 miliónov eur a v roku 2022 až na 1,5 mil. eur pričom strata vyskočila na 2,5 milióna eur.

Takéto „husárske kúsky“ vo financiách sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi:

– rezervy a odpisy – ak si firma účtovne vytvorila vysoké rezervy alebo odpísala majetok, mohla si legálne znížiť základ dane, no tým vykázala mizivý zisk, resp. stratu,

– predražené subdodávky – časť dodávok mohla byť prehnane fakturovaná cez prepojené firmy alebo cez nákladové položky, ktoré stiahli zisk,

– účelové účtovanie nákladov – vyššie ceny logistiky, skladovania či sprostredkovania sa dajú nastaviť tak, aby zisk pred zdanením prakticky zmizol.

PharmaComp nie je ojedinelý prípad. Mnohé firmy, ktoré počas pandémie raketovo narástli, vykázali napohľad absurdne nízke zisky. Pre štát a daňového poplatníka to znamená dvojnásobnú škodu: najprv vysoké výdavky na predražené pomôcky, a potom mizivé daňové odvody od firiem, ktoré na kríze zarobili.

PharmaComp sa dnes nachádza v situácii, keď jej hrozí konkurz. Po krátkodobom „boom-e“ prišla realita – žiadne stabilné odbytiská, len jednorazové štátne zákazky, ktoré sa už neopakovali. Vysoké straty a problém so splácaním záväzkov sú logickým dôsledkom modelu, kde sa rýchlym obratom generovali peniaze, no zisková udržateľnosť chýbala.

Politická stopa

To, čo by malo verejnosť zaujímať najviac, nie je ani tak budúcnosť samotnej firmy, ale fakt, že práve takýmto subjektom štát zveroval obrovské zákazky počas najkritickejších dní pandémie. Objednávky išli v zhone, bez riadnych súťaží, a dnes už vieme, že výsledkom bol obrovský finančný tunel, ktorý sa v konečnom dôsledku premietol do štátneho dlhu.

Manipulatívne spájanie so Sputnikom

Ešte zaujímavejším je ale iný aspekt, prečo práve o tejto firme hovoríme. Denník N vo svojom článku o prepade firmy po pandémii uviedol v úvode zmienku o „najväčších škandáloch vlády Igora Matoviča – predražené pomôcky a nákup ruskej vakcíny Sputnik“. Pritom PharmaComp nemala so Sputnikom vôbec nič spoločné. Žiadne zmluvy, žiadne dodávky. A v ďalšom texte už zmienku o Sputniku nenájdete. O čom to svedčí?

Takéto spojenie je účelové – ide o mediálnu techniku, ktorá podsúva čitateľovi, že ide o súčasť jedného balíka zlyhaní. Sputnik sa stal symbolom ideologického boja, v ktorom Korčok, Remišová a ďalší politici vykresľovali ruskú vakcínu ako hybridnú zbraň. Matovič pritom len hľadal riešenie, ako zaočkovať ľudí v čase, keď „správna“ vakcína od Pfizeru ešte nebola k dispozícii. Politický tlak vo vlastných radoch vládnej koalície bol taký silný, že sa Sputnik na Slovensku prakticky nevyužil – a Matovič prišiel o premiérske kreslo.

Spájať tento príbeh s firmou PharmaComp je preto jasná manipulácia.

Je dobré si v tejto súvislosti pripomenúť, akú politickú úlohu zohral Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorého vyhlásenie sa stalo jedným z rozhodujúcich momentov, ktoré vakcíne Sputnik V na Slovensku zlomili väz.

Ústav v apríli 2021 uviedol, že dovezené šarže sa „neúplne zhodujú“ s vakcínou opísanou v prestížnom časopise The Lancet. Zároveň naznačil, že nemá k dispozícii dostatok údajov, aby mohol potvrdiť ich účinnosť a bezpečnosť.

Na prvý pohľad to vyzeralo ako seriózne odborné stanovisko. Lenže bolo v ňom niekoľko háčikov. ŠÚKL totiž nemal k dispozícii porovnávacie vzorky z iných krajín, kde sa Sputnik úspešne používal – napríklad v Maďarsku, Srbsku či Argentíne. Nemohol teda tvrdiť, že slovenský Sputnik je odlišný od toho zahraničného. Mal len šarže privezené na Slovensko a neúplnú dokumentáciu z Ruska.

Výsledkom bolo stanovisko plné vágností: „nemáme dosť informácií“, „nevieme potvrdiť zhodu“, „chýbajú dáta“. Pre bežného občana to znelo ako varovanie pred nebezpečným experimentom. Médiá tieto vety okamžite premenili na titulky, ktoré spôsobili vlnu nedôvery. Sputnik sa stal podozrivou látkou, hoci reálne išlo o byrokratický problém s papiermi a rozdielne výrobné šarže, aké sa vyskytujú pri viacerých vakcínach.

Týmto spôsobom sa odborný ústav nechtiac alebo vedome stal súčasťou politickej hry. Je otázne, či v tom čase nehral úlohu aj vonkajší tlak. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok opakovane nazýval Sputnik „hybridnou zbraňou Ruska“ a zahraniční partneri dávali jasne najavo, že jeho nasadenie na Slovensku nie je vítané. V takejto atmosfére bolo pre ŠÚKL jednoduchšie zaujať opatrný postoj, ktorý však prakticky zablokoval použitie vakcíny.

Namiesto toho, aby sa verejnosti otvorene povedalo: „chýbajú nám porovnávacie dáta, ale vakcínu môžu využiť tí, ktorí jej dôverujú,“ sa zvolila stratégia, ktorá podlomila dôveru a posilnila ideologickú líniu. Vágnosť stanoviska sa stala politickou zbraňou a výsledkom bolo, že desaťtisíce ľudí, ktorí čakali na Sputnik, sa nikdy nezaočkovali.

Ak niečo podkopalo v tom čase dôveru v autority, tak to boli práve takéto politické manipulácie. A nie vplyvové operácie Ruska, ako tvrdia tí, čo by chceli na Slovensku zatvoriť ruskú ambasádu.

Od štátnych nákupov k geopolitickému príbeh

Príbeh firmy PharmaComp ukazuje, ako sa v čase pandémie dostali do hry aj menšie regionálne spoločnosti, ktoré predtým štát sotva poznal. Zrazu sa stali kľúčovými partnermi, uzatvárali kontrakty v státisícoch a miliónoch eur, no ich úspech bol krátkodobý a po odznení krízy zmizli z trhu verejných zákaziek. Nie je to len otázka transparentnosti či hospodárskej logiky – ale aj toho, ako krízové riadenie otváralo priestor pre „neznámych víťazov“.

Avšak nebezpečnejší je manipulatívny rámec, ktorý predviedol Denník N. Jeho cieľom nebolo reflektovať chyby v štátnom manažmente, ale geopoliticky zabetónovať interpretáciu spojenú s vakcínou Sputnik V. Tá sa má navždy zapísať do verejnej pamäti ako symbol chaosu a blamáže Igora Matoviča. Akoby šlo o dôkaz jeho nekompetentnosti, nie o výsledok širšieho politického, mediálneho, či dokonca geopolitického tlaku, ktorý sprevádzal celú vakcinačnú stratégiu.

Takto sa zakrýva fakt, že odporcovia Sputnika – či už v politike, alebo v médiách – sami zohrali aktívnu rolu v tom, aby táto vakcína nemohla byť použitá. Tí istí aktéri dnes radi pripomínajú Matovičovo zlyhanie, no zamlčujú vlastný podiel na tom, že tisíce ľudí zostali bez možnosti očkovania, o ktoré sami žiadali. Zakrýva sa obraz, v ktorom geopolitické záujmy prevážili nad zdravotnými potrebami obyvateľov.

Preto nejde o obyčajnú reflexiu pandémie. Ide o aktívne udržiavanie príbehu, ktorý má slúžiť politickým a geopolitickým cieľom. A práve to je na celej kauze najvážnejšie – nie to, že regionálna firma zo Žarnovice predala štátu ochranné pomôcky, ale to, že verejnosť je dodnes manipulovaná, aby sa na Sputnik pozerala ako na „hybridnú zbraň“ namiesto toho, čím bol: vakcínou, ktorú chceli a žiadali mnohí občania Slovenska.